Pri surfovaní po internete som nedávno narazil na zaujímavý článok o Banskej Bystrici. Autorka, vyštudovaná sociologička a kandidátka vied, špecialistka na etnologický výskum v mestách, sa pri jeho písaní opierala o vykonané vedecké štúdie. Výsledok jednej z nich ma celkom zaujal. „Podľa nedávnych etnologických prieskumov sú mesto Banská Bystrica a jeho obyvatelia stále vnímaní ako hrdí až namyslení, veční rivali Zvolena. Lokálpatriotizmus Bystričanov ľudia ‘zvonku‘ pociťujú ako nadradenosť a povýšenectvo. Z toho vzniklo označenie „pyšní Bystričania – die stolzen Neusohler,“ píše sa v závere spomínaného článku.
Po dočítaní mi mysľou okamžite prebleskla otázka – sú naozaj Bystričania takí hrdí, že to bolo potrebné spomenúť medzi riadkami výhradne historicky a cestopisne orientovanej štúdie? V tom okamihu som si ale aj odpovedal – asi to tak bude. Uvedomil som si, že hrdosť by sa v pokoji mohla uznať ako špecifická vlastnosť Banskobystričanov – aspoň tých, ktorých poznám. S otázkou, prečo je to tak, som sa obrátil aj na pani sociologičku, skúmať dôvody som sa však nakoniec musel pokúsiť sám.
Každé mesto má svoju históriu, má svoje pamiatky, či veľké osobnosti. Nebojte sa, nezačnem teraz do nebies vychvaľovať banskobystrických rodákov, ani velebiť krásu našich pamiatok. Významní ľudia sa v priebehu dejín rodili aj inde, rovnako aj iné mestá sa môžu pochváliť svojimi skvostami. Nedávno som si však uvedomil jednu vec – skutočnosť, ktorá Banskú Bystricu odlišuje od ostatných. A to je fakt, že lokálna história Banskej Bystrice veľakrát predstavovala akýsi revolučný prvok, ktorý nie raz určoval smer, ktorým sa neskôr mala uberať, alebo sa uberala celá krajina. Bola to práve stredoslovenská banská oblasť, ktorá v čase Uhorska predstavovala prvú väčšiu urbanizovanú zónu severne od Dunaja. Z celkového počtu jedenástich miest, ktoré na území dnešného Slovenska dostali kráľovské mestské výsady, ležalo sedem v blízkosti Banskej Bystrice – vrátane nej samotnej.
Bolo to práve mesto pod Urpínom, kde ako prví začali na pozvanie kráľa prúdiť nemeckí remeselníci, ktorí zveľadili naše mestá a podieľali sa na ich rozmachu. Práve v Banskej Bystrici sa každoročne uskutočňuje jarmok, ktorý sa právom môže považovať za jeden z najstarších na Slovensku, či dokonca v strednej Európe. A koniec koncov, práve z Banskej Bystrice vzišlo, ideologicky aj vojensky, Slovenské národné povstanie, vďaka ktorému sa Slovensko po skončení II. svetovej vojny zaradilo medzi víťazné mocnosti – čo sa dá považovať za kľúčovú skutočnosť našich moderných dejín. História miest je často regionálnou reflexiou situácie panujúcej v celej krajine. Banská Bystrica písala históriu, ktorá vytvárala jeden vlastný, hrdý príbeh.
Poloha Banskej Bystrice
Z politicko-geografického hľadiska v srdci Slovenska, keď si odmyslíme hranice štátu, v pokoji môžeme povedať, že v srdci hôr. Pocit bezpečia, ktorý vytvára príroda, je na nezaplatenie. Podvedome ho všetci vnímame, napriek tomu často nevieme jednoznačne povedať, čo nám na tom našom meste tak chýba, keď sa dlhšie zdržiavame mimo. Schválne, otvorte si stránky youtube.com a do vyhľadávania napíšte Banská Bystrica – nájde vám známu pesničku Honzu Nedvěda a pod ňou si môžete prečítať stovky komentárov – lepšie povedané vyznaní Banskobystričanov, ale aj cudzincov, nášmu mestu – a skúste nemať husiu kožu pri pomyslení, že to, čo im všetkým chýba a o čom mnohí snívajú, je vašou realitou. Bodaj by sme aj neboli označovaní za pyšných.
Atmosféra mesta a ľudia
Aj keď Banská Bystrica je metropolou stredného Slovenska, panuje v nej pokoj. Ľudia sa poznajú, stretávajú sa na námestí, ktoré už mnoho storočí predstavuje centrum diania a miesto, kde prichádzajú do kontaktu rôzni ľudia. Vyššie a stredné triedy, remeselníci, inteligencia, aj gazdovia. Dnes podnikatelia, dôchodcovia, školáci, hudobníci, či známe mestské ikony, ktoré každý Bystričan dôverne pozná. V symbióze so Šikmou vežou, neďalekým Barbakanom, zvukom harmoniky pouličného umelca a historickými budovami to vytvára celok, ktorý je balzamom na našu dušu. So slušnou dávkou idealizácie si dovolím povedať, že aj ľudia spod Urpína sú iní – takí banskobystrickí. S každým vedia vyjsť.
Mojim záujmom je šport
Možno niekomu pri čítaní týchto riadkov nabehne úsmev na tvári. Ale moja osobná skúsenosť s banskobystrickým publikom je dvojaká – fantastická, aj skľučujúca. Fantastická pri športových úspechoch mužstiev či jednotlivcov, skľučujúca pri sklamaniach a prehrách. Dovolím si povedať, že pri veľkých športových chvíľach by sa ťažko na Slovensku našlo oddanejšie a elektrizujúcejšie publikum, ako to bystrické. Banskobystričania sa vedia veľmi silným spôsobom identifikovať so športovcami, ktorí kvalitne reprezentovali ich mesto. Na druhej strane, pri krátkodobejšom sklamaní sa otáčajú chrbtom – akoby ich vnútorná hrdosť hovorila: „Nie, toto nie je hodné mena nášho mesta.“
Všetko, čo som spomenul, aj to, čo som nespomenul, lebo je toho veľmi veľa, vytvára celok, ktorý by sa dal prirovnať k pupočnej šnúre. Tá každého Banskobystričana spája so svojim mestom a v očiach druhých oprávnene navodzuje pocit hrdosti, možno niekedy až pýchy a povýšenectva. Neviem, či je to špecifikum Banskobystričanov, ale som si istý, že môžem v mene všetkých, čo sa v meste pod Urpínom narodili a čo tu žijú, povedať – áno, sme hrdí. A je to krásny pocit, kdekoľvek sa s hrdosťou prihlásiť k svojmu mestu a v duchu vedieť, že byť Banskobystričanom je paráda.
