Divadlo ho sprevádza prakticky celý život. Od detských rokov v ochotníckom súbore v Brezne sa postupne dostal na javiská profesionálnych scén, absolvoval štúdium herectva na Akadémii umení v Banskej Bystrici a dnes ho diváci poznajú z Mestského divadla Banská Bystrica či Štátnej opery.
Najnovšie sa pripravuje na ďalšiu životnú etapu – doktorandské štúdium réžie. S Matejom Struhárom sme sa rozprávali o divadle, Banskej Bystrici, neverbálnom herectve aj o tom, prečo ho čoraz viac fascinuje tvorba z druhej strany javiska.
Divadlo bolo súčasťou života Mateja od útleho veku. Ako sám hovorí, nešlo o náhle rozhodnutie ani o vysnívanú profesiu, ku ktorej by sa dopracoval zo dňa na deň. Divadlo sa stalo prirodzenou súčasťou jeho sveta. „Vyrastal som v ňom od malička. Všetko sa začalo v roku 2004, keď som sa stal členom neprofesionálneho Divadelného súboru Jána Chalupku v Brezne,“ spomína.
Za skutočný zlom však považuje moment, keď sa ako trinásťročný ochotník ocitol na javisku Slovenského národného divadla v inscenácii Pani Richtárka z dielne tohto ochotníckeho súboru. „Ten pocit, keď vás obecenstvo odmení potleskom, je návykový. Stáva sa z neho zdravá závislosť,“ dodáva. Práve divadlo v ňom postupne formovalo vzťah k literatúre, dramatickému umeniu aj kritickému mysleniu, čo ho neskôr priviedlo na Akadémiu umení v Banskej Bystrici.
Banskú Bystricu vníma ako mesto s výrazným kultúrnym potenciálom. Podľa neho je veľkou devízou najmä prítomnosť Akadémie umení a konzervatória, ktoré každoročne vychovávajú novú generáciu talentovaných umelcov. „V meste pôsobí množstvo šikovných ľudí, ako napríklad Matúš Hollý a divadlo D66, ako aj Juraj Benčík, ktorí aj napriek ťažkým podmienkam bojujú za divadlo v tomto meste. Myslím si však, že kultúra má stále priestor na ešte väčšiu podporu a rozvoj. Verím, že postupne sa podarí vytvárať lepšie podmienky nielen pre umelcov, ale aj pre divákov,“ hovorí.
Za dôležitú považuje najmä podporu nezávislých iniciatív a ľudí, ktorí sa dlhodobo snažia rozvíjať divadelný život v meste aj napriek nie vždy ideálnym podmienkam. „Musíme divákov doslova znovu učiť chodiť do divadla. Dlhé roky im chýbal adekvátny priestor a prirodzený kontakt s profesionálnym divadlom.“ dopĺňa.
Keď herec prestane hovoriť
Jednou z najväčších výziev posledného obdobia sa pre Mateja stala hlavná postava v inscenácii Byrokrat Mestského divadla Banská Bystrica. Predstavenie je výnimočné tým, že funguje bez hovoreného slova. „Zaujala ma výpovedná hodnota inscenácie aj možnosť byť súčasťou niečoho nového a odvážneho. Zároveň som chcel podporiť snahu Mestského divadla Banská Bystrica stať sa profesionálnym telesom,“ vysvetľuje. S podobnou nonverbálnou skúsenosťou sa stretol aj v Štátnej opere v Banskej Bystrici v inscenácii Dubčekova jar pod vedením profesora Sládka.
Pri skúšaní sa musel naučiť fungovať úplne inak, než bol zvyknutý. „Najťažšie bolo uvedomiť si následnosť scén. Skúšali sme ich nesúvisle, takže som niekedy nevedel, v akej situácii sa moja postava práve nachádza.“ Napriek tomu považuje skúsenosť za mimoriadne obohacujúcu. „Potvrdil som si, že pohyb, gestika a mimika tvoria obrovskú časť ľudskej komunikácie. Keď hercovi zoberiete slová, musí byť presnejší v každom konaní.“
Práve reakcie divákov ho presvedčili, že tvorcovia sa vydali správnym smerom. „Ľudia rozumeli vzťahom aj príbehu bez jediného slova. To je pre mňa dôkaz, že táto cesta funguje.“
Od opery, cez film k vlastným režijným víziám
Popri činohre sa objavil aj na javisku Štátnej opery v predstaveniach Édith Piaf či Nemé tváre / Výkriky do ticha. Každú spoluprácu vníma ako jedinečnú skúsenosť, ktorá mu umožňuje spoznávať divadlo z rôznych uhlov pohľadu.
Dnes ho však čoraz viac fascinuje aj samotná tvorba inscenácií. Dôkazom je prijatie na doktorandské štúdium réžie na Akadémii umení. „Nadobudol som pocit, že autor a režisér dokáže svoje myšlienky pretaviť do plnohodnotnejšieho diela a má väčšiu možnosť vypovedať to, čo považuje za dôležité,“ vysvetľuje.
V rámci svojho výskumu sa chce venovať adaptáciám filmových diel pre divadlo. Zaujíma ho proces, pri ktorom sa filmový jazyk premieňa na javiskový. V budúcnosti by rád realizoval aj vlastný cyklus inscenácií inšpirovaných ikonickými filmami ako sú napríklad Die Welle (Vlna), The Man from Earth či Obchod na korze.
Matej sa objavil aj vo filmových a seriálových projektoch. Medzi najvýraznejšie patrí účinkovanie vo filme ČERNÁK, kde stvárnil rolu policajta. Práca pred kamerou je podľa neho zásadne odlišná od divadelného herectva. „Divadlo je beh na dlhé trate. Musíte niesť energiu celým predstavením a dostať ju až do posledného radu. Kamera je naopak nemilosrdná v zachytení pravdy okamihu.“
Ako hovorí, zatiaľ čo na javisku musí herec vedieť energiu zväčšiť, pred kamerou ju musí často vedieť utlmiť. Obe skúsenosti však považuje za rovnako dôležité. Pomáhajú mu nazerať na umenie z viacerých perspektív – ako herec, budúci režisér aj tvorca, ktorý chce prostredníctvom divadla hovoriť o témach, ktoré považuje za dôležité.
Najbližšie môžete Mateja vidieť na doskách 23. júna o 18.30 h v predstavení Édith Piaf v Štátnej opere.
