Silnou súčasnou témou je Vizia Slovenska 2040 spracovaná odborníkmi pod vedením SAV. Je paradoxom, že vízia má omnoho bližšie k programu Progresívneho Slovenska, než k praktickej politike SMERu-DS, no napriek tomu premiér vyzýva celé spektrum politikov, aby sa k nej prihlásili. Určite premiér touto cestou neprispel ku tvorbe konsenzu a spoločenskej dohode na tejto vízii, ale navodil práve naopak atmosféru konfliktu.
Je to na škodu veci, pretože spracovaná vízia má predpoklady byť dobrým návodom pre spravovanie našej krajiny. Podľa môjho názoru, má len jeden závažný nedostatok. Predstavuje krajinu ako unitárny centralizovaný štát. Nerešpektuje vysokú rozmanitosť nášho územia a nevníma tú vysokú rozmanitosť ako jedinečnosť a nástroj unikátneho rozvoja prosperity Slovenska. Je tu ešte šanca, že v následnej stratégii sa tá rozmanitosť a posilnenie decentralizácie prejaví aj v navrhovaných opatreniach.
V našej krajine je však aj akákoľvek dobrá vízia a stratégia len dokumentom na papieri. Aj v našom meste dokážeme si zadefinovať víziu, priority a aj opatrenia, ale tie nie vždy smerujú k realizácii vízie. Dokonca na niektoré opatrenia nemáme vybudované ani implementačné kapacity. Problémom je, že nedokážeme ani zapojiť partnerov a verejnosť do realizácie stratégie. Ukazuje sa, že jedným z najväčších nedostatkov implementácie je nedostatočná aplikácia princípu partnerstva. Je to problém nielen na miestnej, ale aj na regionálnej a národnej úrovni.
My v meste máme novú víziu do roku 2030, poučení z tej minulej, ktorá sa dala merať, máme teraz diskutabilne merateľnú – B. Bystrica bude v roku 2030 prosperujúce, odolné a dobre spravované mesto.
Program rozvoja mesta ma tri strategické priority:
- PROSPERUJÚCE MESTO
- ODOLNÉ MESTO
- DOBRE SPRAVOVANÉ MESTO
A 11 strategických oblastí – programov:
- Hospodársky rast a miestna ekonomika – má dva špecifické ciele
- Ľudský potenciál – má tri špecifické ciele
- Mobilita – má tri špecifické ciele
- Kvalita prostredia – má dva strategické ciele a tri špecifické ciele
- Obehové hospodárstvo – má dva strategické ciele a tri špecifické ciele
- Sociálne služby a bývanie – má tri strategické ciele a päť špecifických cieľov
- Verejné služby pre aktívny život – má tri strategické ciele a päť špecifických cieľov
- Bezpečnosť – má dva špecifické ciele
- Strategický rozvoj – má dva špecifické ciele
- Informatizácia – má jeden špecifický cieľ
- Otvorená samospráva – má dva špecifické ciele
Každý špecifický cieľ má svojho odborného garanta v podobe odborných útvarov mesta. Je to však nie celkom čisto poprepájané a niektoré témy sú komulované vo viacerých odboroch. Adekvátne nie sú pokryté témy – medzisektorové partnerstvá veda, vývoj, inovácie, startupy sociálna ekonomika. Ešte horšia je situácia v zabezpečení koordinácie a implementácie prostredníctvom odborných komisií zastupiteľstva. Najvýraznejšie je to asi v Komisii pre ekonomický rozvoj, ktorá svojim zložením a zameraním absolútne nie je schopná pokryť oblasť Hospodársky rast a miestna ekonomika. Ale nedostatky implementačných kapacít pre realizáciu Programu rozvoja mesta sú aj v iných oblastiach (doprava, bezpečnosť, kultúra, vzdelávanie…). Máme síce dobré ciele a programy, ale nemáme zabezpečenú adekvátnu štruktúru exekutívy a ani odborných komisií. Najmarkantnejšie je to vidieť práve v oblasti hospodárskeho rozvoja, kde mesto nemá implementačné vybudované kvalitné štruktúry a teda nemá ani dostatočne vybudovanú hospodársku základňu a je to teda aj viditeľne najvypuklejší problém mesta.
Práve v implementačných kapacitách pre plnenie jednotlivých cieľov a opatrení Programu rozvoja mesta spočíva neúspešnosť realizácie vízie a stratégie. To majú spoločné ako mesto, tak aj štát. Nemá kto dohliadať na zodpovednosť a vyžadovať plnenie úloh. Stratégie sa robia do šuflíka a nie na to, aby sa podľa nich realizoval rozvoj mesta, či kraja, alebo štátu. Rozvoj sa riadi podľa záujmov politických a lobistických skupín a nie v súlade s víziou a stratégiou. A to máme spoločné v meste i v štáte.
