Autor dvoch kníh, z ktorých sa každá umiestnila vo finále prestížnej súťaže Anasoft litera, 
bol v stredu 8.decembra 2010 ďalším hosťom literárno-hudobného soirée vo Vile Dominika Skuteckého. Víťo Staviarsky vyštudoval na pražskej FAMU scenáristiku, vystriedal viacero povolaní, robil kulisára, ošetrovateľa na záchytke, na psychiatrii. Momentálne sa živí podnikaním, čo mu umožňuje venovať tri mesiace v roku písaniu.
Najprv publikoval iba časopisecky, prvým jeho úspechom bola v roku 2001 účasť vo finále súťaže Poviedka. Knižne debutoval pomerne neskoro – až v roku 2007 novelou z rómskej komunity Kivader. Tri prózy v knihe Záchytka sú prepojené prostredím, ktoré je odhalené už v titule diela, a hlavnou postavou ošetrovateľa. Prostredníctvom citovo nezainteresovaného rozprávača v nej Staviarsky ponúka občas aj veľmi brutálne príbehy z drsného prostredia, no, ako sám hovorí, odrážajú iba zlomok reality, ktorú sa snaží veľmi neprefabulovávať, aby ju nefalšoval. Sústredí sa hlavne na profesionálne pôsobenie protagonistu, vyváženia deja pokojnými súkromnými scénami sa vzdal, keďže sa vo svojom diele snažil skôr o typizovanie prostredia a postáv, pričom sa úmyselne vyhýbal prílišnému psychologizovaniu.
Jeho vety sú často krátke, zbavené sentimentu. Staviarsky je schopný koncentrovať veľké množstvo príbehov na malom priestore, čo môže byť náročné na vnímanie, no pridáva to textu dynamickosť. Často sa v ňom objavuje modifikovaný východniarsky dialekt, ktorý plynulo prechádza do spisovného jazyka. Podľa jednej z návštevníčok podujatia výber tejto jazykovej formy dokáže aj do opisu tragickej udalosti nevyhnutne pridať prvok komična. Staviarsky je presvedčený, že to nie je len jazykom, ale samotným tragikomickým temperamentom východniarov.
Moderátorka Marta Součková upozornila aj na vplyv filmového umenia na jeho tvorbu, keďže niektoré jeho príbehy boli pôvodne určené na scenáristické spracovanie. Tak sa do jeho diel dostávajú nielen obrazy, ale aj zvuky, vône, dotyky.
Jeho písanie nemusí byť nevyhnutne poznačené krutosťou, ktorá autenticky odráža prostredie, ale môže byť aj poklonou čistote ľudí z periférie spoločnosti, ktorých autor osobne poznal. O tom sa publikum presvedčilo pri čítaním jeho krátkej prózy Lacko Berger.
Podujatím hudobne sprevádzal Matej Štesko.
