Futbalisti banskobystrickej Dukly vypadli zo Slovenského pohára. V treťom kole boli nad ich sily hráči Liptovského Mikuláša, ktorí pôsobia v 1. lige – druhej najvyššej súťaži. Banskobystričania pohoreli pri penaltách, až dva krát zaváhali a prekvapenie bolo na svete.
Pre samotný duel však neboli kľúčovými pokutové kopy. Dukla v pozícii jednoznačného favorita mala zápas rozhodnúť už v riadnom hracom čase. Príležitostí na to mala viacero, doplatila však na chudobnú efektivitu. Najlepší ligový strelec „vojakov“ Róbert Pich musí príležitosti, aké mal na začiatku druhého polčasu a tiež v jeho závere premieňať. Nehovoriac o zahodenej penalte, ktorá prakticky vzala Banskobystričanom posledné nádeje na zvrátenie rozstrelu v ich prospech.
S entuziazmom hrajúci Liptáci navyše predviedli kvalitný výkon. Vychádzali zo zabezpečenej obrany a niekoľkokrát dokázali vystrašiť Petra Boroša. Najväčšiu šancu spálil v 55. minúte Michal Babic, ktorému sa do strely v poslednej chvíli vrhol Hlinka. Dve gólové šance na strane Dukly nevyužil Turňa – v 10. minúte najprv prestrelil v jasnej pozícii bránku a tesne pred koncom zápasu neprekonal Šavola ani v ďalšej tutovke.
Mužstvo Liptovského Mikuláša, zložené z niekdajších hráčov mládežníckych tímov corgoňligového Ružomberka, ukázalo pri pokutových kopoch väčšiu chladnokrvnosť. Po zaváhaniach Adámika s Pichom a stopercentnej úspešnosti Liptákov sa zrodilo obrovské prekvapenie. Dukla sa s druhou najvýznamnejšou národnou súťažou rozlúčila po prehre s účastníkom I. ligy. Slová ospravedlnenia v tomto prípade neprichádzajú do úvahy.
MFK Tatran Liptovský Mikuláš – FK Dukla Banská Bystrica 0:0, na pokutové kopy: 4:2
Liptovský región je pre Duklu dlhodobo zakliaty. Štadión pod Čebraťom, ktorý je domovským stánkom MFK Ružomberok, nezažil bystrickú radosť z víťazstva od postupu do najvyššej súťaže v sezóne 2003/04. V čerstvej pamäti fanúšikov sú tiež potupné vypadnutia zo Slovenského pohára po prehrách s ružomberskou rezervou (II. liga), či Dolným Kubínom (I. liga, v tej dobe účastník II. ligy).
