Na festivale Envirofilm sa dnes môžete stretnúť s prvým slovenským kozmonautom Ivanom Bellom. V bloku filmov, ktorý bude predchádzať besede s Ivanom Bellom a ďalšími hosťami si môžete pozrieť filmovú reportáž o svetelnom znečistení – Hľadá sa tma (SR), dokument Projekt Štefánik (SR), ktorý mapuje prípravu kozmonautov v Hviezdnom mestečku v roku 1999, ako aj súťažný film Perute slnka (Francúzsko) o prvom lete lietadla, ktoré lieta vo dne aj v noci lieta bez paliva. Tento let sa uskutočnil 7. júla 2010. To všetko od 18.00 h v Kinosále Múzea SNP.

V Záhrade – CNK (Beniczkého pasáž) sa dopoludnia (od 9.00 h) uskutoční beseda s holandským filmárom Jan van den Bergom, autorom súťažného filmu Tichý sneh: Biele arktické pláne sú jasným príkladom nedotknutej krásy prírody. Ale tichý vrah ničí komunitu Inuitov v Grónsku. Hromadia sa tu zvyšky chemikálií z celého sveta a otravujú obyvateľov… 

Film Tichý sneh ašpiruje na festivalové ocenenie. Rovnako tak film Serge Aviotte, ľadový muž (Francúzsko) a nemecký dokument Svet oceánov – s Frankom Schätzingom (2. časť). Obidva tieto filmy sú na programe premietania vo štvrtok 17. mája. Nenechajte si ich ujsť! My vám dnes, ako predjedlo, ponúkame krátke rozhovory s ich autormi.

Ľadový muž Serge Aviotte

Francúzskemu dokumentaristovi Thierry Berrodovi sa po rokoch splnila túžba nakrútiť film o cestovateľovi, horolezcovi a jaskyniarovi, tvorcovi francúzskej školy stropnej dutiny Serge Aviottovi. S expedíciou arktických výskumníkov sa Thierry vydal do Grónska. Film, ktorý nazval Serge Aviotte, ľadový muž, je strhujúcim a objavným dobrodružstvom z mrazivého ľadového sveta.

Povedzte nám niečo o Serge Aviottovi.

Serge je vynálezcom nových prieskumných metód v speleológii, ktoré sa teraz používajú na celom svete. Je tiež zakladateľom francúzskej školy pomoci v oblasti speleológie French School of Assistance in Speleology. Žije v tom istom regióne ako ja a veľa rokov som túžil nakrútiť o ňom film. O jeho expedícii, o práci, ktorú mnohí nepoznajú.

Nakrúcanie v Grónsku iste nebolo jednoduché.

Najdôležitejšie bolo zistiť, či mikroskopy budú schopné pracovať v takých mrazivých podmienkach. Po jednej noci testovania všetko fungovalo, zabudol som si však nafúkať na ľade nafukovací matrac. Viete si predstaviť tú bolesť chrbta…

Mhm… viem. Boli ste aj inak v „ohrození“ života?

Som taký nemotorný, že som sa vrátil s ruptúrou Achillovej šľachy, ale s nádhernými snímkami, aspoň dúfam, tamojších mikroskopických svetov.

Ste aj vy „ľadový muž“?

Nie, ináč by som sa nebol vrátil s pretrhnutou šľachou…

Prekonal napokon Serge svoj doterajší svetový rekord?

Nie, ale stále sa o to pokúša. Je to preňho trvalá výzva.

Ako hlboko sa ponoril?

Bol v hĺbke 173 metrov pod ľadom.

Ako sa cíti človek tak hlboko pod ľadom? 

Na to by ste sa mali spýtať jeho, lebo on je jediný, kto tam šiel.

Aký mikrosvet ste v tej hĺbke objavili?

V tomto ľadovom svete žijú veľmi farebné riasy, niekedy červené ako krv, a podivné malé živočíchy, ako napríklad pomalky, ktoré môžu svoj život spomaliť na štyristo rokov… alebo aj viac. Super stvorenia so super schopnosťami.

Ak by ste pár slovami mali charakterizovať Grónsko, čo by ste o tejto krajine povedali?

Je biela. Ale ako dlho ešte?

Svet oceánov s Frankom Schätzingom

Frank Schätzing žije viacero životov naraz… je činný ako kreatívny šéf reklamnej agentúry, hudobník a hudobný producent, nadšený kuchár a od polovice deväťdesiatych rokov aj ako spisovateľ. Už jeho prvý román Smrť a diabol (Tod und Teufel) odohrávajúci sa v 13. storočí, mu priniesol obrovské uznanie a hneď sa zaradil na rebríček bestsellerov. Druhú knihu, politický thriller Nehlučne (Lautlos) vychválila tlač ako „jagavú momentku končiaceho sa tisícročia“. Nasledoval skvelý román Pomsta oceána (Der schwarm) a vlani mu vyšiel na Slovensku vzrušujúci sci-fi triler Limit, ktorého dej sa odohráva na Mesiaci. Tentoraz sa s Frankom Schätzingom stretneme v trojdielnej sérii filmových dokumentov s názvom Svet oceánov, v ktorej nás zavedie predovšetkým do histórie oceánov a života v nich. Rozhovor s režisérom Stefanom Schneiderom nám priblíži obsah druhej časti série.

Frank Schätzing je významný nemecký spisovateľ. Ako vznikla spolupráca medzi vami a Frankom?

Franka som spoznal v rámci iného projektu našej produkčnej firmy Gruppe 5 Filmproduktion. V roku 2006 sme produkovali pre ZDF a Discovery Channel US trojdielnu sériu o živote v budúcnosti pod názvom UPDATE 2057. Pre ZDF sme angažovali Franka ako moderátora a ja som prevzal réžiu moderácie. Odvtedy sme zostali v kontakte a robili sme spolu viaceré projekty.

Pred časom zarezonoval u nás na Slovensku Schätzingov  román, vedecký thriller Pomsta oceána. Má tento román nejakú súvislosť s dokumentmi, ktoré ste s ním nakrútili?

Pomsta oceána vyšla u nás pod Der schwarm (Roj). V nadväznosti naň Frank vydal príručku o dejinách oceánov pod názvom Správy z neznámeho vesmíru. Túto knihu sme, samozrejme, nesfilmovali, ale bola podnetom pre náš dokument.

V Pomste oceána Frank nastoľuje otázku, čo by sa mohlo stať, keď sa príroda postaví proti človeku, ktorý si ju neváži a ubližuje jej. Uberajú sa vaše filmy týmto smerom?

Nie, Pomsta oceána je napriek množstvu realistických detailných informácií fikcia.

Do ktorých oceánov, morí ste sa počas nakrúcania „ponorili“?

Ak myslíte samotné práce pri nakrúcaní, tak sme nakrúcali v Stredozemnom mori, Atlantiku, Pacifiku, v Indickom oceáne, v Baltskom mori a Severnom mori. Avšak  v našom dokumente máme obrazy prakticky zo všetkých ostatných morí.

Priblížte nám obsah druhého dielu dokumentárnej série Svet oceánov…

Zameriavame sa tu predovšetkým na žraloky. Rozprávame o úspešných dejinách ich evolúcie počas miliónov rokov. Od najstaršieho známeho žraloka Cladoselache, obratného dravca, ktorý však ešte nestál na špici potravinového reťazca, cez Megalodona, najväčšieho zo všetkých druhov žralokov, ktorý kedysi musel odovzdať korunu a vymrel, až po dnešné druhy žralokov, ktoré nepopierateľne vládnu moriam… keby tu nebol ich najväčší nepriateľ, človek, ktorý priviedol už mnohé druhy žralokov na pokraj vyhynutia. Citujeme reč Alfreda Wegenera pred Frankfurtskou geologickou spoločnosťou v roku 1912, kde predstavil a objasňoval svoju teóriu o pohybe kontinentov a pobúrené publikom ho odmietlo. Okrem toho rozprávame o objavení latimérie v roku 1938. Táto ryba vlastne mala vyhynúť už pred miliónmi rokov. Tiež  ukazujeme, ako sa etiópski vedci stali svedkami zrodu nového oceánu.

Aké, zatiaľ neodhalené tajomstvá, sa vám podarilo odhaliť?

Svet oceánov je v predovšetkým historický program, v ktorom v hrubých rysoch hovoríme o  dejinách oceánov. Nešlo nám len o to, aby sme objavili niečo úplne nové. Oveľa viac sme sa snažili ukázať, že v systéme oceán všetko spolu navzájom súvisí a každý zásah môže viesť k dôsledkom, ktoré často nie sú predvídateľné. Bez toho, aby sme mávali so zdvihnutým ekologickým ukazovákom, chceme prehĺbiť povedomie divákov, že oceány je nevyhnutné chrániť…