Artforum Banská Bystrica | PR článok | 12.9.2018

Dobré knihy z Artfora IV.

Štvrté vydanie nášho knižného sprievodcu by pokojne zniesol podnadpis – Špeciál Michala Talla. Michal je básnik, prozaik a scenárista. Len pred pár dňami ukončil 2 týždňovú umeleckú rezidenciu Literárnej bašty v Banskej Bystrici, počas ktorej pracoval na novej zbierke poviedok.

Ak ste ho nestretli v uliciach Banskej Bystrici či na káve v Záhrade, môžete sa s ním zoznámiť prostredníctvom jeho poézie. Nájdete ju v jeho knižnom debute – v knihe Antimita. Rozhodne ju odporúčame a tešíme sa, že si Michal okrem tvorby našiel aj chvíľku, aby pre vás napísal 3 knižné odporúčania. Príjemné čítanie prajeme z Artfora Banská Bystrica a Literárnej bašty. A tešíme sa na vás na festivale Versus už túto sobotu v Literárnej bašte!

Dnešného  sprievodcu pripravil básnik Michal Tallo.  Dozviete sa v ňom viac o 3 knižných tituloch, ktoré by nemali chýbať v poriadnej domácej knižnici či v taške na cesty:

I love dick: Subverzívnym názov na obálke, pod ním sa ukrýva dôležitý text feministickej literatúry 90. rokov, ktorý presahuje hovorenie o ženskosti ako takej. Láska nakoniec nie je podmienená rodu.

Herbář k čemusi horšímu: Túto knihu len ťažko dostanete z tašky a už vôbec nie z hlavy. Pravdepodobne najlepšie poetické dielo tohto roku v celom Československu!

Brečtan: Pripravte sa na náročnú knihu, ktorej obsah vám bude klásť prekážky. Krása však nikdy neleží na zemi, pre krásu je nutné sa potrápiť. Potrápte sa. Odmenou vám bude poézia, ktorú v našich zemepisných šírkach len tak nenájdete.

Chris Kraus: I Love Dick (2018, tranzit.cz)

Nenechajme sa zmiasť subverzívnym názvom knihy, evokujúcim vulgárnu či až pornografickú náplň: román americkej spisovateľky a filmárky Chris Kraus je dôležitým textom feministickej literatúry 90. rokov, ale predovšetkým nekompromisne kvalitným literárnym dielom ako takým. Rovnako ho môžeme považovať za akýsi manifest úprimnosti – drásavej, srdcervúcej, hraničiacej s trápnosťou; úprimnosti, ktorá je každému z nás vlastná aspoň v určitom období našich životov. Anotácia na obálke napokon hovorí o „úprimnej spovedi o ženskom zlyhaní a (seba)ponížení“; či „manifeste nového druhu feministky, ktorá sa nebojí prebiť vlastným narcizmom“.

Koncept rozsiahlej série listov, písaných autorkou a adresovaných Dickovi – mužovi, ktorého Kraus stretla iba raz v spoločnosti svojho manžela a bez toho, aby sa čokoľvek fyzické stalo, sa doň až fanaticky zamilovala – však presahuje hovorenie o ženskosti ako takej, a aj vďaka svojej dychberúcej úprimnosti a zároveň literárnej sviežosti nám ukazuje, že intenzívny a hlboký cit na takejto úrovni v žiadnom prípade nie je podmienený rodu. Prí čítaní I Love Dick je Chris Kraus odrazu každou a každým z nás; každou a každým z nás je aj jej manžel Sylvère Lotringer; každou a každým z nás môže byť dokonca samotný Dick. Na záver a predovšetkým: je to strhujúce a mimoriadne podmanivé čítanie!

Petr Borkovec: Herbář k čemusi horšímu (2018, Fra)

Herbář k čemusi horšímu, najnovšiu básnickú knihu jedného z najvýraznejších súčasných českých básnikov Petra Borkovca, som odporúčal už viackrát na viacerých miestach. Viackrát ho ešte odporúčať budem: Borkovcovu knižku od prvého čítania neviem dostať z tašky ani z hlavy. Ba čo viac, považujem ju za zatiaľ najlepšie básnické dielo, aké tento rok v československom poetickom priestore vyšlo. Dôvodov by sa našlo množstvo: na jednej strane premyslený a inteligentný koncept básnického herbára, v ktorom jednotlivé básne nachádzame zoradené podľa abecedy (výnimkou je len niekoľko úvodných básní) doslova vysušené a „umŕtvené“, prilepené k stranám papiera a teda k vopred vytýčenému miestu; tak, ako sa v herbári striedajú jednotlivé druhy rastlín, strieda Borkovec jazykové registre, poetiky, žánre, koncepty (tentoraz na úrovni jednotlivých básní) či odkazy na literárnu tradíciu. Na strane druhej stojí nespochybniteľne a nekompromisne vysoká úroveň samotných textov. Nájdeme tu ľúbostné básne, z ktorých mrazí v kostiach a ktoré v človeku rozvibrujú tie najhlbšie sféry – pripájam úryvok z básne Když jsem se vrátil (str. 18) ako výstižný príklad za všetko:

Nové zemědělství už kvetlo
a všudypřítomní králíci
žrali poslední nektar. Hemžilo se to tu
ovcemi, kozami, psy a prasaty.
A štíhlými kočkami, které
se lísaly k němým náčelníkům
v čelenkách a pestrých pláštích,
důstojně sedícím na židlích.
Tebe jsem tu už nenašel.

Hneď vedľa nich potom stoja konceptuálne prevzaté texty, inzeráty či príspevky z diskusných fór, príznačne ponechané aj s preklepmi a gramatickými chybami. Pri takomto type práce s prevzatým materiálom sa básnikom a poetkám neraz stáva, že výsledná báseň takpovediac zapácha pôvodným zdrojom a z autorovej poetiky vybočuje. Borkovec je však i v tomto prípade výnimkou – aj básne ako Inzerát (str. 43), Pokut by někdo chtěl (str. 74) či Hory a lidé (str. 42) si tak zachovávajú autorov špecifický rukopis, zmes vtipu, nehy, krehkosti a silného melancholického podtónu, ktorý po prvotnom pobavení neváha čitateľa ostro bodnúť pri srdci:

A my, no my jsme vlastně rodina
40/30 středních postav, hledáme
parťáky do hor vážně i nevážně.
Trek, horská chata a možná něco víc?
Rád bych ten zajímavej život
s někým vyšláp. Haló, slyšíš mě?

Menovanými polohami však Borkovec ani zďaleka nekončí. Nachádzame tu odkazy na českú básnickú tradíciu, včlenenú do Herbáře tak môžeme objaviť Erbenovu Polednici či historizujúce rýmované básne, aké by na prvý pohľad z básnickej knihy (vzhľadom na úzku previazanosť celkovým konceptom Herbáře mi označenie kniha – teda celok – príde presnejšie než zbierka jednotlivých textov), vydanej v roku 2018, nutne museli vyčnievať. Do Herbáře však nevyhnutne patria, akonáhle čitateľ prijme koncept a pristúpi na autorovu hru. Hru pritom nemusíme vôbec považovať za čosi nevážne – Borkovec pristupuje k básnictvu tak vážne, ako je to len možné, zároveň však chápe, že odovzdaný prístup k poézii nevylučuje hru s ňou (možno je to totiž práve naopak). Zo spojenia týchto zdanlivých protipólov je tak jasné predovšetkým jedno: nekonečná radosť z písania, radosť z aktu poézie vo všetkých jeho podobách, manifestácia širokej škály básnických schopností v tom najlepšom zmysle slova. Takto má podľa mňa v roku 2018 vyzerať básnická kniha.

Michael Donhauser: Brečtan (2018, Skalná ruža)

Pri poézii ostávam aj vo svojom treťom odporúčaní, tentoraz sa však pozrieme k nášmu druhému západnému susedovi – do Rakúska. Opäť tu budeme hovoriť o básnickej knihe viac než zbierke – Brečtan významného rakúskeho básnika Michaela Donhausera v skvelom preklade Rudolfa Juroleka a Slávky Rude-Porubskej je hlboko vnútorne previazaným celkom intelektuálne náročnej a na prvý pohľad možno nie úplne čitateľsky prístupnej, no vo výsledku o to podmanivejšej poézie. V porovnaní s hravo rôznorodým Borkovcom je Donhauser v Brečtane autorom striktne jednotnej poetiky; v jeho knihe si neprezeráme herbár, naopak, sledujeme skôr v noci sa odohrávajúci snový artový film, evokujúci Davida Lyncha, tradície filmu noir či dokonca fantazijného gotického hororu. Aby toho nebolo málo, ide zároveň o autentickú prírodnú lyriku. Že je to ťažko predstaviteľné? Nechajme teda opäť hovoriť jednu z básní knihy:

Voľne a ľahko plynul život, oblaky tiahli a vietor
čeril koruny stromov, leteli naklonené, akoby ich
niekto úpenlivo volal kamsi doďaleka, a nepre-
stávalo to, bolo mi, akoby som mal čosi povedať,
a všetko bolo dávaním, bolo voľné a hojilo, ľahké
a vialo.

Donhauserova kniha je tak zároveň dielom protikladov. Núka sa čítať ju ako celok bez prerušovania, ako miestami takmer až detektívnu básnickú novelu, jej náročnosť nám to však zároveň mierne znemožňuje a vynucuje si prestávky na výdych. Je to poézia vybrúsená do dokonalosti, poézia, pracujúca s atmosférou, pohybom a absenciou pohybu ako len máloktoré dielo súčasnej literatúry – krajina, čas, rastliny, zvieratá, moria či zem tu majú svoje vlastné pravidlá, Brečtan sa stáva vesmírom sám o sebe. Nenechajme sa tak jej počiatočnou náročnosťou a sťaženou čitateľskou prístupnosťou odradiť. Odmenou nám bude zážitok z typu poézie, aký u nás inde nájdeme iba ťažko.


Tieto a aj mnohé ďalšie zaujímavé knižky nájdete v kníhkupectve Artforum na Hornej Striebornej 10 v Banskej Bystrici. Ďalšie aktuálne informácie o podujatiach či akciách banskobystrického kníhkupectva Artforum a Literárnej bašty nájdete na Facebooku.

Po roku vás zároveň pozývame na básnickú udalosť roka opäť v Literárnej bašte – festival poézie Versus 2018. So svojou tvorbou vystúpi aj autor tohto vydania Dobrých kníh z Artfora Michal Tallo, ale aj Mila Haugová, Ján Gavura, Mirka Ábelová a Ladislav Lipcsei. Slovenskú poetickú scénu posilní poľský angažovaný básnik a aktivista Szczepan Kopyt, ktorý predstaví svoju knihu Čítanka pre pracujúce triedy, ktorú vydáva Literárna bašta. Viac o podujatí sa  dozviete tu.

Fotogaléria