Tretie číslo nášho knižného sprievodcu pre Artforum Banská Bystrica pripravila naša priateľka a veľká znalkyňa dobrej literatúry Zuzana Bariaková z Filozofickej fakulty UMB. Zuzku však pravidelne stretávate aj na populárnom Literakvíze, ktorý sa každý mesiac koná v našom kníhkupectve.
Dnešného sprievodcu pripravila Zuzana Bariaková. Tentokrát sa dozviete o dvoch výborných knižkách.
Viem len, že môj otec má veľké ruky: O migrácii inak – 3 pohľady a 3 rozprávači vo výbornom preklade bystrickej prekladateľky Paulíny Š. Čuhovej.
Stručné dějiny Hnutí : Kniha, ktorá vyvolala značné kontroverzie. Jedno je isté, autorka v nej hladí proti srsti a evidentne ju to baví.
Francesco Micieli: Viem len, že môj otec má veľké ruky.
Premedia, 2018. Preložila Paulína Šedíková Čuhová
Knihy, v ktorých je popisovaná skúsenosť s migráciou, nie sú len fenoménom ostatných rokov, sú tu s nami odnepamäti, ale vzhľadom na súčasnú politickú situáciu zažívajú globálnu pozornosť. Čitatelia a čitateľky chcú spoznať či v lepšom prípade aj pochopiť skúsenosť, ktorá im nie je vlastná, ale môže sa ich bezprostredne dotýkať.
Švajčiarsky spisovateľ a režisér Francesco Micieli (1956) pochádza z albánskej menšiny v talianskej Kalábrii a ako desaťročný s rodičmi emigroval do Švajčiarska. Skúsenosť s migráciou spracoval v trilógii Viem len, že môj otec má veľké ruky (1986), Smiech oviec (1989) a Moja talianska cesta (1996), ktorá na Slovensku vyšla v týchto dňoch a preložila ju germanistka žijúca v Banskej Bystrici Paulína Šedíková Čuhová.
Autor opisuje migráciu prostredníctvom troch rozprávačov, ktorí na ňu nazerajú zo špecifických perspektív. Prvá a tretia časť je rozprávaná tou istou postavou, ale kým v prvej časti je to perspektíva dieťaťa – malého chlapca, v záverečnej časti ho už stretávame ako dospelého hrdinu vracajúceho sa na istý čas do Talianska. V druhej časti je ústrednou postavou matka spomínaného chlapca, ktorá pracuje vo Švajčiarsku ako gastarbeiterka. Spoločné sa pre nich stáva nielen prekročenie hraníc v národnom a kultúrnom zmysle, ale aj nutnosť vytvoriť si novú identitu v novom priestore: „Niekedy si myslím, že je zaujímavé byť tu a predsa tu nebyť. Sme cudzie stromy. Stojíme tu, nemáme žiadne korene, len vrháme tieň.“
Francesco Micieli dokonale využil potenciál multiperspektívneho rozprávania a v sčasti autobiografickom príbehu podal zaujímavý pohľad na problematiku migrácie a vyrovnávania sa s ňou.
Petra HŮLOVÁ: Stručné dějiny Hnutí./TORST, 2018./
Svojím ostatným, deviatym, prozaickým dielom vzbudila Petra Hůlová v Čechách vášnivé debaty. Príbeh najnovšej Hůlovej knihy sa odohráva v bližšie neurčenom novosvete, kde vládnuce Hnutie presadilo diskurz novej ľudskosti nie vždy úplne humánnymi prostriedkami. Hlavnou hrdinkou a zároveň rozprávačkou je dozorkyňa v službách Hnutia, ktoré svoju ideológiu postavilo na boji proti vnímaniu ženy ako bytosti, ktorej hodnota rapídne klesá s vekom, a na prevýchove mužov, pre ktorých je atraktívny vzhľad ženy jednoznačne úzko spojený iba s kategóriou mladosti a fyzickej krásy. Toto je podľa Hnutia potrebné napraviť a pretvoriť spoločnosť v pravdivejší a najmä spravodlivejší svet.
Nielen medzi riadkami rozprávania zreteľne presakuje Hůlovej kritický komentár k súčasnému stavu spoločnosti, ktorý nie je jej čitateľom a čitateľkám neznámy a ktorý reprezentuje najmä charakter románového starosveta: „Jestli plné prsy v miniaturní podprsence a hýždě s kalhotkami, co do vysoka vykrajují stehna, byly reklamou na arašídy, bylinkové máslo, lakýrnické potřeby nebo nejnovější miniaturní měřič tepové frekvence, je zapomenuto… Obnažené ženské tělo vystavené kolemjdoucím na obdiv nesloužilo v starosvětě ničemu jinému než byznysu, prodeji krámu, a za neetické prostředí nejenže nebyl nikdo volán k zodpovědnosti, ale málokdo se nad tím vůbec pozastavil.“
Hůlovej text znepokojuje, núti k premýšľaniu. V tomto príbehu nikto nevíťazí. Autorka nesympatizuje ani so ženami, ani s mužmi. Po prečítaní sa pred nami nevynoria obrazy žien-obetí a zlých mužov, skôr nástojčivé úvahy o tom, či je akékoľvek násilie v mene domnelého dobra akceptovateľné, či možno meniť ľudí kvôli ideám a aké sú limity, kde sa až dá pri zmenách v spoločnosti zájsť, alebo či môže existovať osvietená totalita. Petra Hůlová hladí proti srsti a evidentne ju to baví.
Tieto a aj mnohé ďalšie zaujímavé knižky nájdete v kníhkupectve Artforum na Hornej Striebornej 10 v Banskej Bystrici. Ďalšie aktuálne informácie o podujatiach či akciách banskobystrického kníhkupectva Artforum a Literárnej bašty nájdete na Facebooku.
Po roku vás zároveň opäť pozývame na básnickú udalosť roka opäť v Literárnej bašte – festival poézie Versus 2018. Jedinečná zostava poetov a poetiek v priestoroch historickej bašty zo 16. storočia, kde by mal v budúcnosti vzniknúť literárny rezidenčný dom. Viac o podujatí sa dozviete dozviete tu.
