Na prvé číslo nášho knižného sprievodcu sme dostali veľa výborných odoziev. Dokonca nám viacerí priatelia a priateľky bystrického Artfora napísali kratšie alebo dlhšie odporúčania na knihy, ktoré si prečítali.
V druhom vydaní našich odporúčaní jeden z nich aj uverejňujeme, o knihe kráľovstvo Elmet píše jej prekladateľ Martin Kubuš. Príjemné čítanie želáme z banskobystrického Artfora a Literárnej bašty.
Dnešného sprievodcu pripravil Rado Sloboda. Opäť sa čo to dozviete o troch vybraných knihách.
Kráľovstvo Elmet: Pri tejto knihe dostane vaša predstava o anglickom vidieku vážne trhliny.
Světelná znamení: Kronika rodiny, ktorá neohla chrbát a zostala slobodná.
Zóna: Komix od najvtipnejšieho slovenského autora Dana Majlinga vás zavedie na Gemer. A čaká vás napínavá a humorná jazda pri pátraní po stratenom kamarátovi.
„Víš, hochu, co mě mrzí? Až sa jednou setkáme, bude toho za námi tolik, že si určitě nevzpomeneme na všechno, co bylo důležité říct.“
Martin M. Šimečka: Světelná znamení /SALON), 2018/
Spisovateľka Monika Kompaníková opísala príbeh jednej rodiny, ktorý sa odohráva v knihe „ako ostrý skalpel, ktorý reže veľmi hlboko, otvára telo komunistickej chobotnice.“ Světelná znamení sú kronikou rodiny, ktorá neohla chrbát a zostala slobodná.
Dnes je doba iná, hoci o slobode a neslobode diskutujeme stále. Každý deň čítame o populistoch, extrémistoch a hajzloch, ktorí bez potu na čelách (sem-tam však gúľajú očami) klamú všetkým a o všetkom. Sociálne siete nás pravidelne obdarúvajú priehrštiami hejtu a konšpirácií. Občas v tom celom strácame súdnosť, nadhľad a radosť zo života. Oplatí sa na moment zastať a siahnuť po knižnom dialógu, ktorý, aj keď sa nikdy neodohral v reálnom čase, predsa len prebehol, medzi otcom, ktorý sedel v base a synom, ktorý zostal doma s matkou a musel „byť viac manželom ako synom.“
Pre mňa sú Světelná znamení (dobre, a ešte Borgesove Fikcie k tomu) nepochybne najlepšou knihou na pomalé hĺbavé čítanie a uvažovanie, ktorá za posledné obdobie vyšla. Stránku za stránkou pri nej premýšľam o odstredivých a dostredivých silách rodinných pút, o slobode, o zodpovednosti, láske, a aby veľkých otázok nebolo primálo, aj o tom, aký život vlastne má zmysel žiť. Ako napísal syn o otcovi: „Otec je posledný človek na svete, od koho by som prijal vysvetlenie, aký som ja, aký je on a celá naša rodina. No aj tak je v jeho slovách zakliata skutočnosť. Aj keď je ukrytá za ich prvým významom.“
Daniel Majling: Zóna /Brak, 2018/
Polička komixov nepatrí v našom kníhkupectve k tým najobľúbenejším, niekedy mám pocit, že v tomto kúte nakupujem iba ja. Vydavateľstvu Brak sa však podarilo oživiť komixový tok z našich políc. Nick Cave: Mercy on me od Reinharda Kleista a Zóna od Dana Majlinga zaujali aj našich stálych zákazníkov a zákazníčky, ktoré inak ku komixom nezvyknú inklinovať. Osoba autora, teda Majling, či zobrazená osobnosť, teda Cave, však prebili všetku nespravodlivú nedôveru voči komixom. Nakoniec mnohí z nás by sa našli v dialógu z Majlingovej Zóny.
„Máte tu aj komixy?“
„KOMIXY?“
„Toto je kníhkupectvo, nie hračkárstvo!“
Komix o Cavevi si nechám na neskôr. Na Zónu sa však poďme hneď a stručne. Hlavný hrdina žije už 10 rokov úplne sám. Pri pohľade na prvý obrázok Zóny si musíte nevyhnutne povedať, že takto začína len veľký príbeh. Povedzme, že ide o osamelého, naštvaného, viac-menej frustrovaného tridsiatnika, ktorého jediný kamarát sa stratil kdesi na Gemeri a nášmu hrdinovi nezostáva nič iné ako vypátrať ho. Roztáča sa sled prevažne vtipných a veľmi vtipných scén, napätie sa stupňuje. Nachádzate sa v kraji, v ktorom je koncentrácia ťažkých kovov priveľká. No nakoniec sa adaptujete, pretože taký je ľudský údel. Prispôsobiť sa. Skončí to dobre? Môže to vôbec skončiť dobre? To už nechám na vás.
Odporúčanie prekladateľa Martina Kubuša
„Elmet bolo posledné nezávislé keltské kráľovstvo v Anglicku. Pôvodne zaberalo územie celej Yorskej nížiny… Toto úzke údolie s priľahlými zákutiami v objatí ľadovcových slatín bolo ešte v sedemnástom storočí územím nikoho, pustatinou, útočiskom neslávne preslávených na úteku pred zákonom.“ Z doslovu k zbierke básní Teda Hughesa Pozostatky Elmetu (Remains of Elmet)
Fiona Mozley: Kráľovstvo Elmet /preklad: Martin Kubuš, Odeon, 2018/
Keď sa povie „anglický vidiek“, mnohí si predstavia krásny anglický trávnik, krušpánový živý plot, jazierko so zlatými karasmi, lekná, a nad tým všetkým nádherný letohrádok z alžbetínskeho obdobia. A ak nie anglický trávnik, tak aspoň pôvabné zelené vrchy potiahnuté kobercom z prestarnutej trávy, a v nich neveľkú chalupu na samote s výhľadom na more, a možno na políčka z normandských čias, ktoré niekto pospájal do krivolakej mozaiky, ako keď chudobná, no vynaliezavá krajčírka zošíva nesúrodé kúsky handár do jednej hrejivej deky. Deku treba, slnko je zubaté, no krásne anglické.
Presne tak. Toto všetko vás čaká… Neviem kde. Neviem, ale v románe Kráľovstvo Elmet určite nie!
Tu sa platí nájomné, presnejšie povedané výpalné, detské hlávky sa nedobrovoľne máčajú v stojatých vodách na pláži, tetivy lukov spôsobujú podliatiny a zuby sa sypú ako voda v krajine, kde sa piesok lial.
Vďakabohu za lyrické opisy.
„S príchodom jari sa vzduchom niesli mračná peľu a dážďovníkov. Drobné vtáčiky si zvesela poletovali na spiatočnej ceste z teplých krajín a chystali sa zahniezdiť u nás. Vietor, raz teplý, inokedy ľadový, si s nimi robil, čo chcel, a z jaseňa sfukoval nezrelé bahniatka. Dážďovníky neodolali, na rozdiel od čajok a vrán boli vetru priľahkým súperom, a keď jarný vánok zadul a rozfúkal ich, zdola pôsobil ako príboj plný kyprých vĺn, ktoré obmývajú lesný porast a všetko živé v korunách splachujú na vyčnievajúce balvany. Operence sa niesli na neviditeľných vlnách, ktoré vtáčím sluchom dozaista vnímali ako človek vníma burácajúci oceán. Sem-tam sa do nich vnárali, kde-tu ich preťali a vzápätí opäť vyhupli nad hladinu, nadýchli sa a vyšvihli až na špic. Vedeli, ako na to. Vedeli v tom lietať. To ony priniesli ozajstnú jar. A keď poviem ozajstnú jar, nemám na mysli zelenkavé výhonky, ktoré sa placho predierali uležanou zeminou ošľahanou mrazom, ale pravú jar so všetkým, čo k nej patrí – s bujnými farbami, so slnečným kúpeľom, s hmýriacim sa hmyzom a až doteraz neprítomnými vtáčencami, ktoré sa z juhu vracajú domov ako márnotratní synovia pomyselnou severozápadnou linkou.“
Aj preto autorku nominovali na Bookerovu cenu a vpustili do užšieho výberu. Debut-nedebut.
Tieto a aj mnohé ďalšie zaujímavé knižky nájdete v kníhkupectve Artforum na Hornej Striebornej 10 v Banskej Bystrici. Ďalšie aktuálne informácie o podujatiach či akciách banskobystrického kníhkupectva Artforum a Literárnej bašty nájdete na Facebooku.
