Banská Bystrica, Jelšava či Ružomberok patria dlhodobo medzi mestá, kde sú pravidelne v desiatkach dní v roku prekračované limity znečistenia ovzdušia prachovými časticami i ďalšími emisiami a splodinami.
Situácia so znečistením ovzdušia na Slovensku sa od roku 2004 kontinuálne zlepšuje. Výnimku tvorí len niekoľko miest na Slovensku, kde sa situácia zlepšuje len pomaly, respektíve zostáva stále rovnaká. Žiaľ Banská Bystrica sa radí k týmto miestam.
Aj keď sa samospráva v tejto súvislosti pri svojich zdôvodneniach situácie v minulosti viackrát odvolávala na nevhodné umiestnenie meracej stanice SHMÚ priamo pri hlavnom cestnom ťahu I/66, nemalý počet prekročení povolených limitov znečistenia ovzdušia každý rok dosahuje aj meracia stanica SHMÚ na Zelenej ulici na Fončorde, ktorá je ďaleko od ruchu mesta.
Ako už v minulosti pre BBonline.sk uviedol vedúci odboru Monitorovania kvality ovzdušia SHMÚ Martin Kremler, príčinou znečistenia ovzdušia tuhými časticami v Banskej Bystrici je jednak doprava, ale najmä lokálne kúreniská. Aj preto sa najčastejšie smogové situácie v našom regióne vyhlasujú v zimnom období. Vtedy kvalitu ovzdušia výrazne ovplyvňujú aj samotné meteorologické prejavy, napríklad častosť výskytu inverzií.
Problémy navyše od jari do jesene znásobuje peľová sezóna, pričom spomedzi miest, v ktorých Regionálne úrady verejného zdravotníctva vykonávajú meranie, sa Banská Bystrica opäť dlhodobo radí medzi mestá s najvyššími koncentráciami peľu v ovzduší.
„Kotlinová poloha je z tohto hľadiska vyšších koncentrácií emisií a znečistenia ovzdušia tuhými časticami citlivejšia. Keby sme v Bratislave mali rovnaké emisie ako v Banskej Bystrici, tak vzhľadom na to že je Bratislava veternejšia, tak namerané hodnoty a vplyv na zdravie ľudí nebudú ani zďaleka také vysoké, ako v Banskej Bystrici, kde sú nižšie rýchlosti vetra a horšie rozptylové podmienky,“ uviedol pre BBonline.sk Kremler.
Vážne zdravotné riziká
Podľa predpokladov ochranárov z Greenpeace dôsledkom znečistenia ovzdušia prachom je len na Slovensku viac ako 5-tisíc úmrtí ročne.
„Zdravotná významnosť prachu závisí od veľkosti častíc. Vo všeobecnosti platí, že s klesajúcim priemerom prachových častíc rastie miera ich nebezpečenstva pre zdravie človeka. Zatiaľ čo väčšie častice (nad 10 µm) môžu pôsobiť iba podráždenie horných dýchacích ciest, čo sa prejavuje kašľom, kýchaním a dráždením očných spojiviek, menšie častice sa dostávajú až do dolných dýchacích ciest. Častice s rozmerom pod 2,5 µm môžu prestupovať do pľúcnych alveol a tak prenikať do krvného obehu. Prachové častice môžu vyvolávať zápalové procesy v pľúcach, alebo sa usadzujú v stenách pľúcnych alveol. Dlhodobé vystavenie sa ich vysokým koncentráciám je potom spojené so zmenami v stenách dýchacích ciest a s následným vznikom chronických obštrukčných zmien, ktoré sa klinicky prejavujú napríklad ako bronchitída, chronická obštrukčná pľúcna choroba, zhoršenie priebehu astmy, zmeny pľúcnych funkcií,“ hovorí Katarína Slotová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Jedinou expozičnou cestou, ako sa prachové častice môžu dostávať do ľudského organizmu, je inhalácia. Z odborných zdravotníckych štúdií vyplynulo, že v lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií jemných prachových častíc v ovzduší sa zisťuje zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy.
Dôkazy o akútnych účinkoch jemných prachových častíc na zdravie ľudí sú založené na sledovaní časových súvislostí medzi dennými koncentráciami prachových častíc vo voľnom ovzduší a zmenami pozorovanými na zdraví ľudí. V populácii nie sú všetci jednotlivci postihnutí pri tom istom zaťažení zo životného prostredia rovnako.
Vysoko rizikové skupiny ľudí v tejto súvislosti sú dojčatá, malé deti, starí ľudia, tehotné ženy a ich plody, podvyživení a chronicky chorí ľudia napríklad s ochoreniami dýchacej sústavy a srdcovo-cievnej sústavy. Za normálnych podmienok vdýchne dospelý človek 7-14 litrov vzduchu za minútu. Trojročné deti vdýchnu v pokoji dvakrát viac vzduchu na kilogram telesnej hmotnosti ako vdychujú dospelí. Ak je teda ovzdušie znečistené, dieťa vdýchne 2-krát viac znečisťujúcich látok na kg telesnej hmotnosti ako dospelí. Dýchacie cesty detí sú užšie a pľúca, ako aj imunitný systém, sú stále v štádiu vývoja, problémy v dôsledku vdychovania znečisťujúcich látok sú u nich závažnejšie a dlhšie trvajúce.
Mesto zvýšilo poplatky za malé zdroje znečistenia
Mestskí poslanci naprieč politickým spektrom ešte vlani v novembri podporili návrh úradu na zmenu systému poplatkov za znečisťovanie ovzdušia. Poplatky mestu za znečisťovanie ovdzušia musia uhrádzať nielen priemyselné fabriky, ale napríklad aj jednotlivé domácnosti, ktoré využívajú na vykurovanie vlastné kotly, pri ktorých sú spaľované palivá. Od prvého januára mesto tieto poplatky zvýšilo.
„Jednoznačným cieľom je eliminovať malé zdroje znečistenia, pretože práve tieto najviac znečisťujú ovzdušie v meste. To znamená, že aj zvýšením poplatkov je cieľ eliminovať malé zdroje znečistenia a tieto právnické osoby motivovať k tomu, aby prešli na centrálny zdroj kúrenia alebo, aby prevádzkovali nízko emisné zdroje kúrenia alebo iné alternatívy zdroja tepla, ktoré neprodukujú také škodlivé emisie ako práve malé zdroje znečistenia,“ priblížil vtedy k návrhu prednosta MsÚ v Banskej Bystrici Martin Adamec.
