Dnes 18. októbra 2010 začína podujatie, na ktorom sa spolu s ďalšími organizáciami podieľa Lokálna sieť pomoci tehotnej žene v ohrození (Za)chráňme Kukulíka a občianske združenie Návrat. Deväť dní o tom je venované deviatim mesiacom, ktoré menia život každej ženy. Akcia je určená tehotným ženám, ich príbuzným, odborníkom a vlastne každému, koho táto téma zaujíma. Podujatie zahŕňa interaktívne diskusie, odborný seminár, výstavu fotografií, čítania a workshopy.
O organizátoroch a podujatí sme sa rozprávali s Dankou Žilinčíkovou, koordinátorkou centra Návrat v Banskej Bystrici a Centra pomoci rodine Bazalka.
Ako vznikla myšlienka zorganizovať podujatie Deväť dní o tom?
Stretávali sme sa s opustenými a opúšťanými deťmi tesne po pôrode, zanedbanými deťmi, deťmi týranými a zneužívanými v ich najútlejšom období. Tak sme si povedali, že to malé, čo môžeme urobiť v Banskej Bystrici, je dať dokopy ľudí na rôznych miestach v rovnakom čase, aby sa prihovárali všetkým, ktorí by mohli, chceli, či mali počuť, kto je dieťa a čo potrebuje – čo potrebuje už počas vnútromaternicového vývoja a aké možnosti ďalšej podpory (okrem medicínskej) môžu budúci rodičia v Banskej Bystrici nájsť, aby sa cítili čo najistejšie a mohli byť zodpovednými rodičmi.
Jedným z organizátorov podujatia je Návrat, ktorý sa usiluje podporiť myšlienku náhradnej rodičovskej starostlivosti. Existuje v Banskej Bystrici a v jej okolí dostatok ľudí ochotných poskytnúť aspoň dočasný domov dieťaťu, o ktoré sa nemôžu alebo nechcú starať jeho biologickí rodičia?
Návrat od roku 1993 presadzuje ideu, že dieťa má vyrastať v láskyplnom rodinnom prostredí – či už v rodine vlastnej alebo náhradnej. Keď sa rodine nedarí ani s odbornou pomocou zabezpečiť dieťaťu pokojné a bezpečné detstvo, majú byť dieťaťu v krajine zabezpečené citlivé a k detstvu ohľaduplné riešenia – rodinné modely náhradnej starostlivosti na taký čas, aký je potrebný vzhľadom k jeho životnej situácií. V Banskej Bystrici žije dosť pestúnov (náhradných rodičov), ale žiaľ, nie dostatok. Je to porovnateľné so zvyškom Slovenska. Štátu sa doteraz nepodarilo vytvoriť také motivujúce podmienky pre potenciálnych náhradných rodičov, ktoré by im umožňovali prevziať postupne všetky deti, ktoré to potrebujú, do pestúnskej, prípadne náhradnej osobnej starostlivosti.
Do akej miery je reálna predstava, že tzv. detské domovy už nebudú existovať?
Detský domov alebo jeho obdoba bude pravdepodobne vždy súčasťou štátneho systému pomoci deťom v ohrození. Verím však, že postupne sa naozaj stanú len „prvou pomocou“ (miestom na niekoľko dní, maximálne týždňov) a nie dlhodobým miestom pre pobyt v čase detstva (tak ako to je ešte aj dnes). Ak dieťa neprežíva detstvo v láskyplných hlbokých vzťahoch, ktoré je možné vytvoriť len v rodine, dochádza k vážnym ohrozeniam jeho vývoja, psychickej deprivácii, poruchám v nadväzovaní a udržiavaní vzťahov a k opakovanej traumatizácií detí. Priemerná dĺžka pobytu dieťaťa v detskom domove na Slovensku je v súčasnosti viac než 3 roky. 3 roky z detstva je veľmi dlhé obdobie.
Sieť (Za)chráňme Kukulíka vznikla pred dvoma rokmi na pomoc ohrozeným bábätkám a tehotným ženám. V Banskej Bystrici ostane po pôrode každý rok opustených 3-8 detí, sieť sa snaží túto situáciu zlepšiť. Akým spôsobom?
Sieť pomoci tehotnej žene sa prostredníctvom svojich členov snaží podporiť každú tehotnú ženu tak, aby sa cítila istejšie, aby neostávala na tehotenstvo sama, aby ho mohla prežiť v bezpečí, aby o ňom mala dostatok informácií, ale aj o možnostiach rôznych služieb a odbornej pomoci. Takisto podporujeme tehotnú ženu, ak zváži, že nebude môcť byť mamou – podporujeme ju a pomáhame jej, aby tehotenstvo prežila zodpovedne a aby mala dostatok informácií o tom, čo znamená adopcia, čo môže urobiť pre dieťa, ak pôjde do adopcie a pod. Tento rok sa nám podarilo ochrániť 1 bábätko pred nebezpečím, ktoré mohlo na neho číhať vzhľadom ku komplikovanej sociálnej situácií budúcich rodičov. Keby nebolo „siete“, nevedeli by sme, že stačí tak málo – stáť pri nich a pomáhať im a dieťa sa môže narodiť do bezpečia. Podarilo sa nám zverejniť telefónne čísla pomoci asi na 30 miestach a spojiť sily 14 konkrétnych pomáhajúcich profesionálov. Minulý rok sa dozvedelo o sieti pomoci okolo 80 ľudí.
Jedným zo závažných problémov, na ktorý sa snažíte upozorniť, je požívanie alkoholu tehotnou ženou. Touto témou sa zaoberá odborný seminár venovaný fetálnemu alkoholovému syndrómu i výstava In mimino veritas alebo Nepijem na jeho zdravie Martina Dubovského. Deti s fetal alkoholovým syndrómom majú ťažkosti vo vzťahoch – v rodine i v škole. Dovolili sme si túto tému „ozvučiť“ rôznym spôsobom, ako jednu z mnohých tém, ktorá spôsobuje ťažkosti vo vzťahoch rodičov a detí, ale aj deti a učiteľ, deti a ich rovesníci. Chceli by sme podporiť porozumenie pre túto skupinu detí i dospelých tak, aby tieto deti mohli prežívať to, čo „zdravé“ deti – pokojné a bezpečné detstvo v prostredí, ktoré ich miluje, chráni a podporuje.
Sieť (Za)chráňme Kukulíka je súčasťou projektu Banská Bystrica – mesto rodiny. Kto všetko sa na projekte podieľa a čo je jeho cieľom?
Sieť pomoci „Kukulík“ vznikla počas trvania projektu Banská Bystrica – mesto rodiny. Práve tento projekt (realizovaný v partnerstve mesta, našej organizácie a Nadácie Socia) pomohol identifikovať viaceré ohrozené skupiny dospelých a detí na území mesta a nájsť im pomáhajúce služby. Cesta sa však len začala. Aby Banská Bystrica bola skutočne mestom rodiny je potrebné, aby vznikol postupne (zdôrazňujem slovo postupne) efektívny systém podpory rodín žijúcich v meste. Efektívny systém pomoci však vzniká len vtedy, ak rodiny porozumejú, že na nich je hlavná zodpovednosť v starostlivosti o deti. Ale mali by aj rozpoznať, kedy si neporadia sami a kedy je vhodné obrátiť sa na odbornú pomoc. A na odborníkoch a pomáhajúcich organizáciách zase je, aby o svojich službách dostatočne informovali.
Na podujatí budú predstavené aj dve publikácie. Čím sa zaoberajú?
Keď sa narodíš, budeš doma je publikácia našej organizácie, ktorá predstavuje konkrétne príbehy opúšťaných detí, ale aj ťažké situácie mnohých tehotných žien. Publikácia upozorňuje, že sú možnosti ako zvýšiť ochranu novorodencov pred opustením, či zanedbaním, ale že tieto možnosti nie sú využívané aj z dôvodu pretrvávajúcich predsudkov a mýtov na strane verejnosti i na strane odborníkov. Kniha Malá princezná od spisovateľa Jána Uličianskeho patrí k najkrajším slovenským detským knihám z minulých rokov. Voľne nadväzuje na čarokrásne putovanie Malého princa po rôznych planétach s cieľom, aby spoznal, akí sme ľudia . Malá princezná, hľadá zase svojich rodičov, ktorým sa má narodiť a navštevuje rôzne domácnosti, rôznych dospelých, aby pochopila, kde je jej miesto a či bude vítaná. Obe publikácie hovoria podľa mňa to isté. Vzťahy nás mimoriadne ovplyvňujú, sú sľubom i záväzkom, sú zodpovednosťou. Pri vzťahoch medzi rodičom a dieťaťom to platí ešte viac.
