V Banskobystrickom kraji sa každoročne počas jarného obdobia vyskytujú požiare spôsobené vypaľovaním porastov bylín, kríkov a stromov. K najväčšiemu výskytu úmyselne založených požiarov dochádza najmä v oblastiach Horehronia a Podpoľania.
Jarné mesiace patria k najrizikovejším obdobiam s najčastejším výskytom požiarov spôsobených ľudskou nedbanlivosťou či úmyslom. Okrem ohrozenia ľudských životov a majetku spôsobujú tieto požiare aj trvalé škody na životnom prostredí – narúšajú trávnaté spoločenstvá, poškodzujú pôdu, ničia drobné živočíchy a narúšajú rovnováhu celých ekosystémov.
„Za obdobie január až marec 2025 vzniklo v dôsledku vypaľovania trávy a suchých porastov celkom 74 požiarov so škodou 52 670 eur, čo predstavuje v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nárast o 36 požiarov,“ uviedol Pavol Dubaj, vedúci operatívno-technického oddelenia Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici.
Najviac požiarov v prírodnom prostredí bolo podľa neho v spomínanom období zaznamenaných v okresoch Brezno (24 požiarov), Poltár (21 požiarov) a Lučenec (13 požiarov). „V porovnaní s rovnakým časovým obdobím roka 2024 došlo v okrese Brezno k nárastu až o 18 požiarov,“ doplnil.
Mestá upozorňujú na riziká
Viaceré samosprávy sa snažia zvýšiť povedomie občanov o rizikách prostredníctvom sociálnych sietí. Mesto Brezno zverejnilo výzvu, aby obyvatelia rešpektovali platný zákaz vypaľovania a predišli tak nebezpečným situáciám, ktoré môžu ohroziť nielen prírodu, ale aj ľudské životy. Mesto Nová Baňa informovalo na svojom facebookovom profile o požiari rodinného domu na ulici Vodárenská, ku ktorému došlo v dôsledku zakázaného vypaľovania trávy. Vďaka rýchlemu zásahu profesionálnych aj dobrovoľných hasičov sa podarilo požiar včas lokalizovať.
Trvalé škody na prírode aj pokuty
Požiare v prírodnom prostredí nezanechávajú len materiálne škody. „Následky týchto požiarov sú často v tisícoch eur a to vo forme materiálnych škôd nielen na majetku tretích osôb, ale trpí celý ekosystém, hlavne v exponovaných alebo chránených oblastiach, ktorých obnova je zdĺhavá a niekedy nemožná,“ upozorňuje Ján Tomaľa, vedúci oddelenia operačného riadenia a IZS z Krajského riaditeľstva HaZZ v Banskej Bystrici.
Na právne dôsledky upozorňuje aj vedúci oddelenia požiarnej prevencie KR HaZZ v Banskej Bystrici Jakub Bebej: „Zákon umožňuje uložiť právnickej osobe alebo podnikateľovi pokutu až do výšky 16 596 eur, fyzickej osobe do 331 eur.“ Zároveň dodáva: „Najefektívnejším z pohľadu dokazovania je prichytenie páchateľa pri čine, a preto HaZZ v Banskej Bystrici od minulého roka využíva aj bezpilotné lietadlá – drony.“
Nevedomosť či úmyselné porušovanie zákona?
Podľa Jakuba Bebeja nie je možné spoliehať sa na nevedomosť páchateľov. „Ťažko pri takýchto situáciách hovoriť o nevedomosti, keďže príslušníci HaZZ už roky vedú intenzívnu informačnú kampaň zameranú na predchádzanie požiarov v jarnom období,“ uviedol.
Zdôrazňuje, že vypaľovanie má často tradičný charakter, ktorý sa dedí medzi generáciami. „Ide skôr o ignorovanie zákona než o nevedomosť. Vo vidieckom prostredí Banskobystrického kraja by ste preto asi len ťažko mohli nájsť človeka, ktorý by o zákaze vypaľovania nemal vedomosť,“ dodal.
Okresné riaditeľstvá Hasičského a záchranného zboru v kraji vyzývajú verejnosť, aby v prípade porušenia zákazu bezodkladne kontaktovali príslušné orgány. Dobrovoľní hasiči zároveň vykonávajú hliadkovaciu činnosť a pôsobia preventívne v teréne.
