BBonline.sk (Anna Gudzová), Foto: autorka a Mária Lauková | 18.8.2013

Desať rokov letných táborov PONS: Je tu veľa lásky

PONSáčikovia si uplynulý týždeň užívali štvrtý (posledný) turnus už tradičného letného tábora. Tábory banskobystrického Občianskeho združenia PONS (Pomoc Osobám Neschopným Samostatnosti) majú tento rok malé jubileum – konajú sa už desať rokov. Čiže už desať rokov, každé leto, vďaka OZ PONS prežíva skupinka postihnutých detí niekoľko krásnych dní v prírode, vo vode, na výletoch… Uprostred turnusu sme sa s ponsáčikmi vybrali na koníky do Jazdeckej školy v Ľubietovej.

Deti sú pri koníkoch v Ľubietovej už ako doma. Hipoterapia je „povinnou“ súčasťou letných táborov. Majiteľka jazdeckej školy Daniela Búgelová má s touto špeciálnou terapiou, využívajúcou komplexné liečebné pôsobenie koňa na človeka, dlhoročné skúsenosti a ponsáčikov pozná po mene. Tábor PONS 2013Veľkú a dôležitú úlohu pri hipoterapii, samozrejme, nielen pri nej, zohrávajú asistenti postihnutých detí. Veď posadiť na koňa niekoho, kto sa nedokáže hýbať – a urobiť to s maximálnym citom, to nedokáže hocikto. Sú to všetko sympatickí a veselí mladí ľudia, dobrovoľníci. Koordinátorka aktivít PONS a vedúca štvrtého turnusu Mária “Majka” Lauková si ich nevie vynachváliť.

Kým deti „hipoterapovali“, chvíľu sme sa s Majkou porozprávali. Pritom sme ich, pravdaže, nespúšťali z očí. Nedalo sa na ne nepozerať a nevnímať ich pohodu a radosť z dotyku s koníkmi.

„Je nás tu dokopy tridsať. Štrnásť postihnutých detí a ich asistenti. Každé dieťa má asistenta, pri niektorých musia byť dvaja aj traja. Alebo jeden asistent môže mať aj dve deti, ak je starostlivosť o ne menej náročná,“ hovorí Majka a potvrdzuje, že hipoterapia je viac menej povinná, ale deti ju majú veľmi rady.

„Prospieva im, na koníkoch sa cítia dobre a je to na nich aj vidieť. A pravidelne chodievame aj do Vyhní. Každý rok sa snažím naplánovať niečo nové, no a teraz, konečne po dvoch rokoch plánovania, sme si užili plavbu loďou na Oravskej priehrade! Nebyť však našich skvelých chalanov asistentov, nezvládli by sme to. Lebo tam všade bolo nekonečné množstvo schodov a schodíkov! A naši chlapci urobili všetko preto, aby deti mali radosť. A mali, bol to pre ne obrovský zážitok. Oravská priehrada, loď Slanica, skvelý kapitán, Slanický ostrov umenia, tam je príjemná pani, kostolík a v ňom pokoj, pohoda… príjemná, srdečná oravská dobrotivosť…“

Tábor PONS 2013Medzitým sa asistenti vystriedali pri „svojich“ deťoch. Simče sa splnila túžba, malého poníka jej vymenili za veľkého koňa a s pomocou asistentky, o ktorú sa s dôverou oprela, sa na ňom niesla ako profesionálna jazdkyňa. Žiarila šťastím a smiala sa tak, ako sa len ona vie smiať…

Asistenti Sonka a Janči zatiaľ diskutovali na lavičke s Luckou, ktorá väčšinou nediskutuje. Iba sem tam nejaké slovíčko. S nimi, a s Majkou, však áno. Sonka a Janči sú Banskobystričania, študujú ekonomiku. Je to materiálna, pragmatická veda. Ako sa dostali k týmto deťom, kde nie vždy platí, že dva a dva sú štyri a kde hlavnou hodnotou je cit, obetavosť a priateľstvo? Obaja sa o tábore dozvedeli od svojich kamarátov. Sonka je v tábore už tretí rok, Janči prvý raz a ako hovorí: „Prihlásil som sa na poslednú chvíľu, ale prosil som Majku, aby ma zaradila aspoň na jeden turnus… pričom som naozaj nevedel, do čoho idem.“

A „chytilo“ ich to. Oboch.

„S týmito deťmi je zábava,“ hovorí Sonka. „Naozaj, sú zábavní a vtipní. Človek by to nečakal… Snažím sa im spríjemňovať čas a platí to aj opačne. Som s nimi rada a rada by som s nimi bola aj na budúci rok.“

Pýtam sa Jančiho, čo je za slovami „chytilo ma to“. Odpovedá, že tieto pocity sa ťažko dajú vyjadriť slovami.

„Je to o súdržnosti, baví ma pomáhať im. Myslím, že do tábora budem chodiť každý rok. No áno, istým spôsobom je to aj obeta, ale je to pre dobro veci.“

Tábor PONS 2013A ešte gymnazista Martin. Za dobrovoľníka do tábora ho „nahovorila“ bývalá učiteľka Ľubka Tomková (vedúca 3. turnusu tábora). Povedala mu, o čo ide a on sa rozhodol, že to skúsi. Vlani absolvoval dva turnusy. Tento rok je už na treťom.

„Zapáčilo sa mi to,“ hovorí. „Človek sa tu naučí také veci! Ony tie deti sa dokážu tešiť aj z maličkostí, je tu veľa pozitívnych vecí. Deti, asistenti, všetci, čo sme tu, to, ako fungujeme medzi sebou navzájom. Veľa lásky je tu. A to sa mi páči…“

Deti všeobecne najviac potešil výlet loďou. Nielen večne vysmiaty a zhovorčivý Maťo bol na lodi po prvý raz. No tábor sa ešte nekončil, na deti čakali ďalšie zážitky. A takto zhrnula tretí deň v tábore jeho vedúcej Majka Lauková: „Zajazdili sme si na koňoch, poštípali nás osy, na Tajove sme poopekali všetko, čo sme našli, vozili sme sa na štvorkolkách a dnes sme ešte dostali vankúšiky- srdiečka, mali sme koláčiky, jabĺčka a iné dobrôtky vďaka novej kamarátke Márii. Ale už len dva dni… Nadšene celý tábor pripravujem od marca, zháňam asistentov, teším sa ako malé dieťa a potom to tak rýchlo ubehne…“

Tábor PONS 2013Deti a ich asistenti si ešte užili kúpanie vo Vyhniach, kde  poniektorí opäť zažili niečo, čo nikdy predtým – konkrétne Simča s pomocou asistentov prvý raz v živote okúsila, aké to je spustiť sa toboganom! Výnimočne slávnostný bol posledný deň tábora, na Radnici sa stretli s primátorom mesta Petrom Gogolom,  zahrali si v divadielku Harry Teater, obedovali a fotili sa Michalom Handzušom a zatancovali si s brušnými tanečnicami Alishaba…

„Pri lúčení nám bolo smutno, ale už vieme, kedy bude potáborová opekačka! A už teraz sa na ňu tešíme,“ povedala Majka Lauková

PONS – Pomoc Osobám Neschopným Samostatnosti je most (pons, latinsky most) medzi zdravými a zdravotne postihnutými. Banskobystrické Občianske združenie PONS je už desať rokov takýmto mostom pre skupinu zdravotne postihnutých detí. OZ PONS vzniklo vďaka MUDr. Jánovi Noskovi a MUDr. Jurajovi Oravcovi. Poslaním OZ je vytváranie podmienok pre dôstojný život a vzdelávanie detí a mladistvých s viacnásobným postihnutím, ich integrácia do života spoločnosti, vytvorenie podmienok pre sebarealizáciu aj po ukončení vzdelávacieho procesu.

Fotogaléria