Uplynulý týždeň vplyvom zvýšenej zrážkovej činnosti  došlo k výraznému poklesu peľu v ovzduší na celom území Slovenska. Odborníci nezaznamenali ani zmeny v druhovom zložení spektra peľových alergénov v ovzduší. Podľa hlásení monitorovacích staníc peľovej  informačnej služby (PIS) v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach, Nitre a Trnave, bol ešte stále v ovzduší Slovenska dominantným alergénom  slabo alergizujúci peľ pŕhľavovitých rastlín a peľ tráv z čeľade lipnicovitých. Kým ich peľ dosahoval skôr nižšie hladiny, slabo alergizujúci peľ pŕhľavovitých rastlín dosahoval vysoké koncentrácie na väčšine územia Slovenska. Okrem peľu tráv a pŕhľavy, sa v ovzduší vyskytoval  peľ astrovitých, mrkvovitých , štiavu, skorocelu a mrlíkov. Koncentrácie silne alergizujúcich alergénov-  peľu  paliny a ambrózie,  ostali na rovnakej úrovni ako predchádzajúci týždeň. Na celom území sa však udržiavajú veľmi vysoké denné koncentrácie spór húb – plesní s najpočetnejšie zastúpenými rodmi Cladospórium a Alternária.

Denné koncentrácie peľu budú aj tento  týždeň výrazne ovplyvnené zrážkovou činnosťou. Koncentrácie peľu tráv z čeľade lipnicovitých konečne poklesnú,  pozvoľna však budú narastať denné koncentrácie peľu významných alergénov paliny a ambrózie. Dlhodobejšie sa udržia vysoké koncentrácie peľu pŕhľavy a veľmi vysoké koncentrácie  spór húb ( plesní) v ovzduší na celom území Slovenska“, konštatuje k aktuálnej peľovej  situácii RNDr. Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý je koordinátorom PIS na Slovensku. Podrobnejšie informácie nájdete aj na www.vzbb.sk, www.alergia.sk, www.zdravie.sk.

Peľová alergia sa radí medzi ochorenia, ktorým sa nedá vyhnúť. Nie je to chrípka, ktorá človeka pri správnej životospráve obíde. Vdýchnutiu peľu v ovzduší sa zabrániť nedá. Najlepšou možnosťou boja s týmto celoživotným ochorením je prevencia. Lieky predpísané lekárom by mal pacient užívať pravidelne a nie len vtedy, keď sa dostavia príznaky ochorenia. Cieľom liečby nie je príznaky potláčať, ale im predchádzať. Nové, moderné antihistaminiká fungujú na princípe blokátorov, ktoré sa snažia zablokovať neželanú reakciu organizmu, ku ktorej dochádza pri kontakte s alergénnou látkou. Z tohto dôvodu je dôležité ich dlhodobé a pravidelné užívanie. Len poctivo užívaná liečba prináša želaný účinok. Rôzne voľno-predajné lieky sú určené na pomoc v akútnych prípadoch, neodporúča sa ich dlhodobé užívanie. Naopak moderné antihistaminiká, ktoré pacientovi predpíše alergológ, predpokladajú ich dlhodobé užívanie a tomuto faktu je prispôsobené aj ich dávkovanie a zloženie.