Quantcast

Pre niektorých okrajová téma, pre iných celý život. Prostredie v ktorom žijeme vníma každý z nás rôzne, ale asi všetci sa zhodneme, že v ňom môžeme nachádzať množstvo krás ktoré stoja za našu pozornosť. Už 18 rokov nás na ne upozorňuje medzinárodný festival filmov o životnom prostredí Envirofilm, ktorý má dnes síce celoslovenský charakter, ale jeho centrom je od začiatku práve Banská Bystrica.

Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s manažérkou festivalu Dagmar Rajčanovou. Podľa mnohých stojí za úspechom festivalu práve spoluzakladateľka Medzinárodnej asociácie environmentálnych festivalov a mnohonásobná členka porôt zahraničných filmových festivalov s tematikou ochrany prírody a životného prostredia. Aktuálne poverenú generálnu riaditeľku Slovenskej agentúry životného prostredia sme sa preto pýtali nielen na aktuálny ročník festivalu, ktorý štartuje už v pondelok 14. mája, ale aj na bohatú históriu Envirofilmu.

Envirofilm je už dobre známou činnosťou Slovenskej agentúry životného prostredia, ale agentúra nie je len o ňom. Sídli v Banskej Bystrici a mnohí nepoznajú jej činnosť. V čom spočíva?

Slovenská agentúra životného prostredia bola zriadená ministrom životného prostredia ako odborná organizácia, ktorá pripravuje podklady pre legislatívu v odbore starostlivosti a ochrany životného prostredia. Zaoberá sa odpadovým hospodárstvom, hodnotením vplyvov na životné prostredie, píše reporty pre medzinárodné organizácie, robí programy udeľovania značiek  Enviromentálne vhodný výrobok, robí ale aj informačné systémy o území a monitoring. No a vo verejnosti najviac rezonuje asi enviromentálna výchova a osveta. Organizuje podujatia a jedným z nich je Envirofilm. O tých odborných výstupoch verejnosť až tak nevie, pretože sú špeciálne určené pre Ministerstvo životného prostredia a Európsku enviromentálnu agentúru.

Aká bola vaša cesta do agentúry?

Tým, že som pôvodne bola projektantka, tak som začínala pri územných plánoch a cez programy starostlivosti o životné prostredie som sa dostala do vtedy zakladajúcej sa agentúry životného prostredia. Začínali sme informačnými systémami o území a od roku 1995 som prešla na odbor enviromentálnej výchovy, kde sa už vtedy rozbiehalo viacero zahraničných projektov. V roku 1995 som bola prvýkrát členom prípravného tímu prvého ročníka festivalu Envirofilm.

Čo bolo motívom vzniku festivalu Envirofilm?

Popud prišiel priamo z Ministerstva životného prostredia. Vtedajší minister Zlocha pochopil, že asi je dobré mať v rezorte aj takéto osvetové podujatie, ktoré nebude len o medzinárodnej filmovej súťaži, ale bude aj výkladnou skriňou pre celý rezort a budú sa tu môcť prezentovať okrem ministerstva aj všetky enviromentálne organizácie a múzeá. Dali sme hlavy dokopy, urobili sme propozície festivalu a úlohu zohrala aj tá skutočnosť, že chýbali filmy, ktoré by pomáhali enviromentálnej výchove na školách. Tým pádom sa od roku 1995 v SAŽP zbierajú filmy, na ktoré nám autori dali súhlas, že ich môžeme využívať na podporu enviromentálnej výchovy.

Envirofilm sa roky spája s Banskou Bystricou. Ako vyzerali jeho začiatky?

Prvý ročník bol len v Banskej Bystrici a aj pre nás to bol pilotný program a generálka ako to zvládneme, pretože v tomto kolektíve neboli ľudia, ktorí by boli odborníci na film. Ale už vtedy sme spolupracovali so Slovenským filmovým festivalom a ľuďmi, ktorí sa podieľali na iných festivaloch. Potom sa postupne pridal Zvolen, po niekoľkých rokoch sa pridala Banská Štiavnica a Slovenské banské múzeum a potom pribudla aj Kremnica. Bol to teda festival na strednom Slovensku po starých banských mestách, kde sa nachádza najviac študentov. Takto to pokračovalo roky a neskôr sa pridala ešte Krupina.

Tento rok už ale festival prekročil hranice kraja, keď sa medzi ôsmymi festivalovými mestami objavili aj Skalica a Košice či ďalšie stredoslovenské mesto Poltár. Hlásia sa mestá sami o spoluprácu?

Sami. Pri rôznych pofestivalových prehliadkach sme sa s ľuďmi z iných miest stretávali, prejavili záujem a aj ich primátori to potvrdili. Pretože je to aj o tom, že mesto musí mať vlastné prostriedky. Od nás dostávajú pomoc len vo forme súťažných filmov, propagačných materiálov, ale všetky sprievodné podujatia a priestory si musia financovať sami.

Na čo ste najviac hrdá za celú históriu festivalu?

Vždy sa teším z toho, keď nám príde do súťaže veľa filmov. Festival je známy už na celom svete. Niekedy stačí spustiť len webovú stránku a už je množstvo ohlasov. V roku 2000 nás oslovila do spolupráce Európska enviromentálna agentúra a v roku 2002 sme v Banskej Bystrici založili medzinárodnú asociáciu enviromentálnych festivalov, ktorá má dnes sedem členov. Šesť festivalov v Európe a jeden v Japonsku. A aj to je renomé pre banskobystrický, teda už celoslovenský festival.  Potešilo ma ale aj keď bol Envirofilm ocenený cenou primátora Banskej Bystrice. Ale aj to keď sme ho prezentovali na Celosvetovom summite Zeme v Johanseburgu, a že sme tento festival prezentovali na Svetovej výstave v japonskom Aiči.

Envirofilm má svoju atmosféru. Boli v minulosti snahy o komercionalizáciu festivalu?

Nás by potešilo, keby sme sem mohli dostať známe osobnosti z oblasti filmu, ale aj biológov, enviromentalistov, celosvetovo známych aktivistov. Ale to všetko stojí peniaze.

Zostaňme teda pri nich. Darí sa už za tie roky zabezpečiť tento festival a presvedčiť aj sponzorov?

Každý rok to bolo odlišné. Bolo obdobie keď bol festival zaujímavý pre ministerstvo a dokonca sa vtedajší predstavitelia chválili, že je to festival, ktorý nepotrebuje sponzorov. Dostávali sme peniaze na základe projektu z Enviromentálneho fondu. Boli roky, kedy nás sponzori sami vyhľadávali. Ale sú roky chudobné, kedy nie sú ani peniaze z Enviromentálneho fondu a vtedy sa musíme veľmi obracať. Existujú ale spoločnosti, ktoré poznajú tento festival a oceňujú, že sa na Slovensku ešte niečo také robí a sú ochotní nám pomôcť.

V Banskej Bystrici je roky veľký záujem verejnosti. Aký je záujem ľudí o festival celkovo?

Za Banskú Bystricu môžem povedať, že kinosály sú plné. Pred týmto ročníkom mám obavu, či dopoludňajším programom uspokojíme školy. Keďže sme si vzhľadom k nízkemu rozpočtu nemohli dovoliť viac priestorov pre filmové prehliadky, takže to bude asi aj boj o stoličky. Ale mysleli sme aj na to a v rámci areálu Pamätníka SNP bude viacero exteriérových aktivít. V Banskej Bystrici to bude skôr pretlak záujmu. Ostatné mestá si určili také premietacie časy kedy vedia, že návštevnosť bude dobrá.

O čom bude tohtoročný Envirofilm?

Tento rok sme dostali do súťaže rekordný počet filmov – až 179. Takže predvýberová komisia mala čo robiť, aby vybrala len 57 filmov. Tieto sme preložili, otitulkovali, odabovali. Rozdelili na skupiny a všetky tieto sa budú prezentovať vo všetkých mestách. Dostali sme ponuku od Slovenského filmového ústavu na filmy z archívov. Každé mesto sa snažilo dostať na účasť k svojmu programu aj zaujímavých filmových hostí. Sprievodné podujatia to budú rôzne besedy, posedenia a debaty, hry a súťaže pre deti a mládež. Hlavnou témou festivalu sú enviromentálne záťaže. Je to téma, ktorá začala v spoločnosti rezonovať, vlani sa podarilo prijať aj zákon o enviromentálnych záťažiach, takže či k tomuto zákonu alebo problematike ako takej budú debatovať v Banskej Bystrici kompetentní ľudia, ktorí pripravovali tento zákon. V Banskej Bystrici budeme mať aj slovenského kozmonauta Ivana Belu a pracovníka hvezdárne, ktorý sa venuje problematike svetelného znečistenia, takže pôjde o zaujímavé spojenie pohľadu zo zeme do vesmíru a z vesmíru na zem.

Čím by mohol byť Envirofilm ešte bližšie k verejnosti?

Mojou niekoľkoročnou túžbou je užšia spolupráca s verejnoprávnou televíziu, s ktorou by sme spoločne zostavovali program, kde by sa tieto filmy mohli prezentovať. Spoločne by sme pripravovali dabing filmov a hovorili o problematike životného prostredia. Zatiaľ je to len na občasných dohovoroch, keď si televízia vyberie konkrétny film a získame súhlas od autora. Ale keby sa niečo takéto podarilo, bola by to osveta na celonárodnej úrovni.

Tip: Envirofilm štartuje už v pondelok…