Usmievavý, pozitívne naladený a húževnatý mladý muž pochádza z Banskej Bystrice, no známy je aj za hranicami Slovenska ako víťaz baristických súťaží. Napriek úspechu však stále skromne hovorí, že chce ľuďom slúžiť.
Rasťo Kasár vyhral minulý rok v apríli prestížnu súťaž baristov Coffee Masters v Londýne, ale výhra pre rodeného Banskobystričana nie je to najdôležitejšie. Chuť pracovať spája so zážitkom, s komunikáciou s ľuďmi a prácu baristu vykonáva ako balíček rôznych výnimočných záležitostí. Akých? To nám už „kaviarenský umelec“ prezradí v nasledujúcom rozhovore. A prezradí aj oveľa viac.
Káva si vás nájde sama
Ako ste v sebe objavili lásku ku káve?
Ja som vlastne ani nič neobjavil. V kávovom odvetví sa hovorí, že vy si kávu nenájdete, ale káva si nájde vás. V mojom prípade došlo k osudovému stretnutiu cez štúdium na strednej škole. Mimo tých hlavných učebných osnov som ako študent Hotelovej akadémie mal možnosť zúčastniť sa rôznych kurzov na zvýšenie kredibility a schopnosti uchytiť sa na trhu práce. Vlastne sa stalo to, že som sa mohol naučiť robiť kávu, respektíve absolvovať baristický kurz.
Baristický kurz ste absolvovali vďaka štúdiu na Bystrickej hotelke – Strednej odbornej škole hotelových služieb a obchodu. Museli ste splniť školou predpísané podmienky?
Škola vytvorila iniciatívu pre tých študentov, ktorí mali dobré výsledky v rámci štúdia, mali teda dobrý priemer známok. Podmienku som splnil a ešte mi bola hradená aj polovica kurzu. Tak som si povedal, že fajn. Nikto o káve nič nevie a ja som sa môžem stať odborníkom na kávu. Takže som sa do toho pustil ako zvyknem. Po hlave. Ale videl som v tom trochu viac.
Viac? Čo presne?
Keď ide niekto do baru, nejde tam len preto, aby pil. V podstate to samotné pitie nie je gro. Ľudia chodia spravidla do baru pre pohostinnosť, pre celkový zážitok. Ten je veľakrát lákavejší a vždy asi aj bude lákavejší, než produkt samotný.
Zákazníkom netreba vysvetľovať, ako piť kávu
Rasťo Kasár vie, že ľudia prichádzajúci do kaviarne, často nemajú o káve ani šajnu. Napriek tomu sa nepúšťa do vysvetľovania, ako kávu treba piť, alebo ako nesmú oblizovať lyžičku či si kávu kaziť cukrom. Kávu si majú ľudia užiť tak, ako im chutí. Byť dobrým, totižto pre Rasťa Kasára neznamená byť len dobrý v rámci toho, čo robí. Vždy sa snaží pochopiť, prečo ľudia do kaviarne prídu a prispôsobí tomu celé balenie, ktoré poskytuje. To, že je nejaký barista neznamená, že kvôli nemu príde niekto do baru. Osem z desiatich ľudí aj tak nevie, čo barista je a čo je jeho prácou. Ak sa niekto vyberie do kaviarne a zistí, že niečo vyhral, dosiahol, ho teší, ale chce, aby na to prišli sami.
Štúdium na hotelovke bolo dobrou voľbou
Prečo ste sa rozhodli študovať na Hotelovej akadémii?
Vždy som sa chcel naučiť jazyk a môj otec naliehal, že by bolo skvelé vedieť reč a mať k tomu remeslo v rukách. Vraj, nech sa vo svete nestratím. Vedel som, že na Hotelovej akadémii budem môcť využiť možnosť vycestovať na stáže do zahraničia a ja som chcel vidieť svet.
Kam smerovali vaše prvé kroky za prácou?
Dostal som sa do lyžiarskeho strediska Val d’Isère vo Francúzsku a tento zážitok zmenil celé moje vnímanie pohostinstva ako takého. A tiež pohľad na možnosti, ktoré sa môžu ľuďom naskytnúť.
Pracovali ste hneď ako barista?
Nie. A nepracoval som ani ako kuchár či barman. Pracoval som ako „bagážista“. Ako človek, ktorý nosí kufre ľuďom od dverí k dverám. A aj tak, kebyže nemusím, ani nejdem domov, tak mi bolo dobre. Nič mi vtedy nechýbalo, len rodičia, ale oni boli radi, že sa učím, a že pracujem na svojej kariére.
Čo bolo ďalej?
O rok na to som šiel na ďalšiu stáž, kde som už pracoval v kuchyni. Ale ďalší zlom nastal, keď som odišiel za bratom do Londýna. Prešlo jedno leto, prišlo druhé a ja som sa už obzeral po práci baristu a bartendingu. Chcel som byť súčasťou dobrých podnikov, a tak som oslovil kamaráta Martina Hudáka, ktorý pôsobil v American bare v hoteli Savoy. Zhodou náhod hľadali pomocníka pre barmana. Nezaváhal som. Vytvoril som životopis, pridal diplomy zo všetkých súťaží, kúpil som si oblek, vyžehlil košeľu, vyleštil topánky a zvládol som niekoľko pohovorov. Tu prácu som dostal a od radosti som skoro odpadol. Bol to neskutočný nával emócií. Dostal som prácu v jednom z najikonickejších barov na svete a postupne som sa z pomocníka barmana vypracoval až na baristu.
Kávová súťaž baristov pozostáva zo siedmich disciplín
Kávová olympiáda, ktorá je súčasťou londýnskeho kávového festivalu, nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Súťažiť môžu tí, ktorí reprezentovali v minulosti na svetových pódiách krajiny, z ktorej pochádzajú, ale v iných súťažiach. Súťažiaci sa do súťaže vyberajú na základe videovizitky, na ktorej predstavia svoj „signature drink“. Ten potom predvedú naživo pred porotou v rovnomennej disciplíne. Ďalšími disciplínami sú Cupping, Origin, Brewing, už spomínaná Signature Drink a ešte Espresso Blend, Latte art a Order.
Hlavným argumentom, ktorým mal Rasťo Kasár zaujať porotu a zapôsobiť na ňu ako celé balenie skúseností, znalostí a pocitov, bolo pripraviť kávu pre „obyčajných“ ľudí. Pretože do kaviarní práve obyčajní ľudia chodia a kávu neriešia, len si tú dobrú kávu chcú vypiť.
Víťaz londýnskej Coffee Masters namiešal nové začiatky
Všetky disciplíny sú dôležité, ale takou čerešničkou na torte je práve „signature drink“. Aký bol ten váš?
Káva a mexický alkohol mezcal boli dve ingrediencie v mojom drinku na tému „nové začiatky“. Zdanlivo nesúvisia, ale dokázal som ich prepojiť do spojenia kuchyňa, káva a drinky. Doplnil som mangové pyré, ktoré drink zhustilo a grepovú šťavu. „Vyšejkrovaný“ drink som prelial do nádoby zo sušenej tekvice, ktorá sa volá hikara a pridal som veľkú kocku ľadu. Na vrch kocky som dal kúsok bielej čokolády a na ňu som položil tortilový čips z modrej kukurice. Čokoláda pôsobila ako lepidlo, takže som na záver ešte na ten čips mohol dať ďalší kus čokolády a na samotný vrch sušeného cvrčka. Keďže som chcel vytvoriť tradičný mexický nápoj, hmyz nemohol chýbať, pretože ten sa v Mexiku bežne konzumuje.
Porota je asi na takéto tradične netradičné kombinácie zvyknutá, ale predsa, ako reagovala?
Zhodou okolností bola jedna členka poroty Mexičanka, takže tej som zahral na strunu. Vedela, o čo ide a asi prvý krát v živote udelila najvyšší počet bodov za prezentáciu. Tak veľmi sa jej to páčilo.
Coffee mastra 2022 v novembri tohto roku čaká aj svetová súťaž. Aká?
Víťazstvo v prestížnej kávovej súťaže v Londýne nie je mojím jediným. Vyhral som aj v súťaži Coffee in Good Spirits, a to národné kolo. Stal som sa tak šampiónom Anglicka. Svetové finále sa koná v novembri na Taiwane. Tak držte palce, nech to dobre dopadne.
Trofeje si váži, ale nie sú pre neho najdôležitejšie
Rasťo Kasár vyhral ešte množstvo iných súťaží a víťazstvá si váži. Na trofejách utiera prach, ale stále je pre neho najdôležitejšie to, čo si zaumienil už na strednej škole. Na otázku, čo chce v živote dosiahnuť, odpovedal jednoznačne: „Existujem preto, aby som slúžil ľuďom.“
V budúcnosti by si chcel Rasťo Kasár otvoriť svoj podnik a po rokoch života v Anglicku možno aj zmeniť miesto. Ale všetko to chce čas a kým nebude môcť dať svojmu podniku dušu, identitu, tak do toho nepôjde. V každom prípade je viac než jasné, že jeho vysnívaný podnik XYZ? raz fungovať bude, pretože Rasťo Kasár vie, že diabol je v detailoch. A práve vďaka tomu si v priestoroch, ktoré budú mať tú správnu kávovú atmosféru, budú zákazníci podávať kľučku.
