Komunikácia, schopnosť počúvať, empatia a vzájomná spolupráca žiakov a učiteľov. To sú ciele projektu Človek človeku človekom, ktorý realizujú žiaci a učitelia Základnej školy na Spojovej ulici v Banskej Bystrici. Autorkou projektu je Ľubica Tomková.

Stretnúť ju môžete najmä v škole. Pretože je učiteľka. Ale aj v kníhkupectve. Pretože je knihomoľka. Nedávno ju „paparazzi nachytali“ pred kníhkupectvom na Hornej Striebornej s náručou plnou kníh. Bolo ich presne dvadsaťjeden. No a stretnúť ju môžete aj v ktoromkoľvek kúte Slovenska či sveta. Pretože je cestovateľka. S kamarátkami objavili už veľa pekných miest, známych aj neznámych. Stretnete ju aj na besedách, lebo o tom, čo na cestách a necestách zažila, sa rada podelí s ostatnými. Na portáli BBonline ste sa s ňou mohli zoznámiť prostredníctvom rozhovoru o jej autorskom projekte Hrdinovia nášho mesta, o ktorých sa nehovorí, ktorý realizovala s deviatakmi v školskom roku 2019/2010.

My však dnes s PaedDr. Ľubicou Tomkovou budeme hovoriť najmä o jej ďalšom autorskom projekte Človek človeku človekom. Projekt sa realizuje v Základnej škole na Spojovej ulici v Banskej Bystrici. Ako povedala: „Reagovala som na grantový program Komenského inštitútu, ktorý podporuje školy, učiteľov a žiakov. S projektom sme začali v septembri 2020.“

Cieľom projektu Človek človeku človekom je ponúknuť pedagógom vzdelávanie, ktoré rozvíja ich osobnosť, mäkké zručnosti, kritické myslenie, empatiu, spoluprácu. Ako to vyzerá v praxi?

Začali sme Gallup testom s Jozefom Kokoškom, vďaka ktorému učitelia spoznali svoje talenty a silné stránky, ktoré môžu využívať pri práci so žiakmi. Pokračovali sme témami Triednické hodiny inak s absolventom Komenského inštitútu Petrom Humayom, ktorý nám odprezentoval ako robiť triednické hodiny tak, aby sa na nich čo najviac diskutovalo, počúvalo, hľadalo a spoznávalo. Žiaci potrebujú pracovať na svojich mäkkých zručnostiach, ktoré sa aj vďaka triednickým hodinám u nich a učiteľov prehlbujú. Naším cieľom bolo prehlbovať spoluprácu, vzájomné počúvanie sa, pomoc, vcítenie sa do pocitov druhého, aktívne počúvať, kriticky premýšľať a správne argumentovať. Treťou časťou vzdelávania bola spolupráca s Martou Paleníkovou, tiež absolventkou Komenského inštitútu, ktorá nás učila ako dávať spätnú väzbu a reflexiu a aká je v živote spätná väzba dôležitá. Všetky tieto zručnosti sme využívali aj vo vzájomných mentoringoch učiteľov, pri ktorých sme si navzájom navštevovali hodiny a spoločne prichádzali na to, čo bolo dobré, a čo a ako spraviť nabudúce lepšie. Dištančné vzdelávanie trochu ovplyvnilo tieto návštevy, ale pokračovali sme v zmenšenej miere aj online. Prezenčné vyučovanie a priame stretnutia sú však ideálne na takéto formy stretnutí.

Myslíte, že učitelia sa stále majú čo učiť? Najmä čo sa týka ich vzájomného vzťahu a tiež vzťahu ku žiakom?

O tomto som presvedčená na sto percent. Učenie sa, spoznávanie nových techník, stretávanie sa s ľuďmi podobne zmýšľajúcimi, vytváranie kontaktov medzi učiteľmi a vzájomné zdieľanie dobrých skúseností a nápadov je to, čo môže veľmi pomáhať a nabíjať energiou.

Čo konkrétne prináša projekt žiakom? Aké sú ich reakcie a spätná väzba, napríklad na „vylepšené“ triednické hodiny?

Žiaci si nové triednické hodiny pochvaľujú. Majú väčší priestor, diskutujú, učia sa počúvať jeden druhého a riešiť situácie, ktoré sa im na začiatku možno zdajú neriešiteľné. Je to aj priestor na prezentáciu ich osobnosti, ich názorov, ich nápadov. Na hodinách nielen dostávajú, ale aj dávajú spätnú väzbu, pri ktorej formulujú svoje názory a postrehy.

A čo žiakom tak najviac chýba vo vzťahu učiteľov ku nim?

Nechcem paušalizovať, je to v každom kolektíve a pri každom žiakovi individuálne, ale z mojej skúsenosti viem, že deti chcú byť vypočuté a potrebujú cítiť, že ich dospelák berie vážne a počúva ich. A, samozrejme, podpora, tá je nevyhnutná.

Zasiahla do realizácie projektu pandémia a s ňou spojené dištančné vyučovanie? Komunikácia, schopnosť počúvať, empatia a vzájomná spolupráca žiakov a učiteľov sú, ako sme už spomenuli,  hlavné ciele projektu. Nie je jednoduché aplikovať ich na diaľku…

Pandémia, samozrejme, niektoré aktivity pribrzdila. Stále sme verili, že sa budeme môcť stretávať naživo a presúvali sme termíny stretnutí. Keď sme pochopili, že sa to tak rýchlo neskončí, prešli sme na online stretnutia aj s našimi lektormi a namiesto vzdelávacích seminárov sme zrealizovali vzdelávacie webináre. Triednické hodiny, tak ako aj vyučovanie,  prešli do online formy, počas ktorej sme si museli zvykať na nový štýl, novú formu komunikácie. Pandémia na mnohých z nás zanechala stopy. Niekto pociťoval veľkú samotu, izoláciu, niekto sa utiahol do počítačového sveta, niekto si našiel nové záľuby na vyplnenie času. Samozrejme, aj tieto témy odznievali na triednických hodinách, ale online priestor nie je až tak ideálny na zdieľanie a rozhovory o veciach, ktoré nás trápia.

Ste triednou učiteľkou deviatakov. Treba ich pripraviť na prijímačky na stredné školy. Darí sa vám to? A pomáha vám v tom aj projekt Človek človeku človekom?

Náš projekt otvoril komunikáciu, spojil nás nielen cez školské povinnosti, ale aj cez hodnoty, na ktorých sme začali pracovať. Ja som si s mojou triedou zvolila v tomto školskom roku, že budeme intenzívne pracovať na jednej životnej zručnosti, zodpovednosti. Myslím, že tí, ktorí to berú zodpovedne a každý deň si dávajú malé ciele, ktoré ich dokážu približovať k niečomu veľkému, môžu prostredníctvom týchto aktivít dosiahnuť aj ich veľkú métu, ktorou je testovanie T9 a prijímacie pohovory na strednú školu.

Minulý školský rok boli deti viac doma ako v škole. A tento rok to nevyzerá oveľa lepšie. Toto je zrejme rečnícka otázka, ale… chýba vám priamy kontakt so žiakmi?

Áno, je to rečnícka otázka. Nič nie je lepšie ako priamy kontakt s deťmi.