Spomínate si na chodeckého šampióna, svetového rekordéra Pavla Blažeka? Podľa deviatakov zo Základnej školy na Spojovej ulici aj on patrí medzi hrdinov nášho mesta, o ktorých sa nehovorí.
Hrdinovia nášho mesta, o ktorých sa nehovorí, je názov projektu, v ktorom sa žiaci učia kriticky myslieť, vyskúšajú si metódu oral history, prácu s historickým materiálom a s osobnosťami. Autorkou projektu je učiteľka školy Ľubica Tomková, účastníčka inšpiratívneho štúdia na Komenského inštitúte.
Na začiatku bol Komenského inštitút
„Jednou z podmienok prihlásenia sa do Komenského inštitútu je mať pripravený projekt, na ktorom by som chcela celoročne pracovať. Takže keď ma spomedzi všetkých prihlásených vybrali, projekt už bol na svete. Počas prvých mesiacov sme ho už potom len spoločne s tímom Komenského inštitútu a mojou mentorkou Katkou Petriskovou dolaďovali. Veľmi nám pri projektoch, ich zámeroch, cieľoch a aktivitách pomáhal lektor a kouč Tomáš Pešek, ktorý sa dlhodobo venuje podpore neformálneho vzdelávania a zážitkovej pedagogike,“ hovorí Ľubica Tomková a dodáva, že Komenského inštitút dáva veľa možností učiť lepšie a posúvať sa ďalej.
„Hneď v auguste sme absolvovali úžasných päť dní s psychologičkou Sylviou Ondrisovou, kde sme riešili tému osobnej moci. V októbri nás čakal Ondrej Gažovič a Zuzka Labašová, ktorí nám otvorili dvierka ku kritickému mysleniu a globálnemu vzdelávaniu, ktoré je veľmi podstatnou a dôležitou súčasťou kvalitného vzdelávania detí, najmä v dnešnej dobe plnej hoaxov a konšpiračných teórií. V novembri sme sa stretli s českým didaktikom Robertom Čapkom, autorom Modernej didaktiky a knihy Líný učitel. Každý workshop mi otvára nové cesty, dáva nové kontakty, posúva ma ďalej v mojej práci. Súčasťou vzdelávania sú okrem skvelých lektorov aj inšpirujúci spolužiaci. Každý z nás pracuje so svojimi žiakmi spôsobom, ktorým podporuje u žiaka jeho osobnosť, uprednostňuje soft skills pred drilom a pracuje na partnerskej atmosfére v triede.“
Deviataci a ich hrdinovia, o ktorých sa nehovorí
Do projektu Hrdinovia nášho mesta, o ktorých sa nehovorí sa zapojili žiaci a žiačky 9. C triedy Základnej školy Spojová v Banskej Bystrici. Začali v októbri minulého roka.
„Osobnostiam nášho mesta sa venuje dvadsať žiakov 9. C triedy. Škála ich hrdinov je naozaj široká. Vybrali si napríklad človeka, ktorý počas Nežnej revolúcie stál na námestí ako hovorca, vybrali si tiež známeho lekára, ktorý celý svoj život zasvätil deťom, športovca, ktorý v dobách socializmu precestoval mnoho krajín a mohol porovnávať alebo človeka, ktorý spomína na vypálené Kalište. Príbehy týchto ľudí sú pre mladých, štrnásť či pätnásťročných žiakov iste zaujímavé a spracovanie ich života, rozhovory s nimi, spoznanie doby, v ktorej žili, ich iste dokáže veľmi veľa naučiť.“
Okrem už spomenutého Pavla Blažeka si žiaci vybrali aj ďalších svojich hrdinov. S Jurajom Valentom hovorili o jeho výskume, v ktorom sledoval emigráciu svojej rodiny do USA a pri Svetozárovi Dluholuckom sa zamerali na jeho vplyv na liečbu detí. S Milanom Kaliským spomínali na vypálenie Kalištia, s Alojzom Tomom a Jozefom Matúškom na 2. svetovú vojnu aj obdobie po vojne. Na banskobystrické námestie v roku 1989 sa vrátili s Martinom Krajčovičom a od kunsthistoričky Kláry Kubičkovej sa dozvedeli o záchrane mnohých kultúrno-historických pamiatok v Banskej Bystrici.
Učia sa kriticky myslieť
Popri práci na projekte sa žiaci počas školského roka venujú aj ďalším aktivitám, ktoré ich učia kriticky myslieť a spoznávať históriu.
„Každý druhý týždeň navštevujeme Múzeum SNP a absolvovali sme aj niekoľko besied so zaujímavými osobnosťami. Svoj životný príbeh nám vyrozprával Ambróz Bánas, ktorý v roku 1948 emigroval do Francúzska. Mali sme tiež besedu venovanú sedemnástemu novembru Spýtaj sa Vašich ´89, ktorú realizovala platforma Dokument na kolesách. Veľmi dobrú spoluprácu máme aj s organizáciou Post Bellum, s ktorou sme mali už dva workshopy. Súčasťou nášho vzdelávania sú aj exkurzie, už v ôsmom ročníku navštevujeme Múzeum holokaustu v Seredi a následne na to, vždy na jeseň, navštívime s deviatakmi koncentračný tábor Auschwitz – Birkenau,“ hovorí Ľubica Tomková.
Skupina troch žiačok z 9. C triedy na jeseň navštívila Bilingválne gymnázium C. S. Lewisa v Bratislave, ktoré bolo spoluautorom študentskej aktivity na bratislavskej Starej tržnici pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie. So zážitkami z besedy a workshopov sa deviatačky podelili so svojimi spolužiakom formou krátkej reportáže.
Projekt, ktorý má šancu pokračovať veľmi dlho
Prezentácie projektu Hrdinovia nášho mesta, o ktorých sa nehovorí, ktorá sa uskutočnila 21. januára, sa zúčastnila aj Katarína Petrisková, mentorka sprevádzajúca Ľubicu Tomkovú počas jej štúdia v Komenského inštitúte.
„Začiatku každého ročníka Komenského inštitútu predchádza „zoznamovačka“ so všetkými účastníkmi aj mentormi. Tu sme si s Ľubou hneď padli do oka. Nápad pracovať s lokálnymi dejinami a spoznávať osobnosti regiónu, o ktorých sa nehovorí, no malo by sa, dávajú žiakom zmysel a prepojenie. Nie sú to tie veľké, nedosiahnuteľné dejiny, ale niečo, čo sa odohralo tu za rohom, možno u suseda, a čo formovalo ich prítomnosť. Okrem toho v jej projekte nájdete presne to, o čom by hodiny dejepisu mali byť. Nielen nadobudnutie skratkovitej informácie kto, čo a kedy, ale aj vnímanie toho, ako je s veľkými udalosťami prepojený každý z nás, rozvíja zvedavosť a schopnosť pátrať a kriticky zhodnotiť rôzne informácie,“ povedala Katarína Petrisková.
Prezentácia ju nadchla. Ocenila, že hoci projekt je momentálne vo svojom polčase, žiaci aj za taký krátky čas našli veľa zaujímavého materiálu, s ktorým sa dá pracovať.
„Potvrdilo sa mi to, že žiaci so správnou motiváciou dokážu oveľa viac, ako si myslíme. Nielenže sa pustili do takmer profesionálnej bádateľskej činnosti, ale aj úroveň, s akou spracúvajú získané informácie, prekonala moje očakávania. Netreba zabúdať ani na to, že práca na takomto komplexnom projekte prináša aj rozvoj mnohých ďalších schopností a zručností, ktoré si žiaci prenášajú do rôznych životných situácií. Môže sa to zdať ako banalita, ale oslovenie neznámeho človeka, príprava dobrých otázok, zorganizovanie si cesty za pamätníkom, alebo porovnávanie rozličných zdrojov je náročné aj pre dospelých,“ hovorí ďalej Katarína Petrisková a na otázku, ktorý banskobystrický hrdina, o ktorom sa nehovorí, ju zaujal najviac odpovedá:
„Žiakov som dokázala počúvať s absolútnym záujmom dve hodiny a je ťažké vybrať len jedného hrdinu. Sú to ľudia z rôznych období a oblastí, ktorí prejavili neobyčajné odhodlanie a veľkú osobnú integritu. Čo ma však asi najviac prekvapilo je, že i keď nie som veľký športový fanúšik, žiaci ma dokázali „namotať“ na príbeh osobnosti športu, Pavla Blažeka.“
Projekt vyvrcholí 17. apríla, kedy sa v škole uskutočnia worshopy a besedy vedené práve žiakmi 9.C triedy. Príbehy svojich hrdinov, o ktorých sa nepíše v učebniciach, ale tiež sú súčasťou histórie, sprostredkujú svojim mladším spolužiakom, piatakom. Vyskúšajú si tak rolu lektora, učiteľa, ktorý má čo najzaujímavejším spôsobom osvetliť dobu, v ktorej tieto osobnosti žili a zároveň tak cez ich osudy priblížiť históriu Banskej Bystrice.
Tým sa však projekt nekončí. Deviatakov čaká ešte vizuálne spracovanie života osobností, tvorba plagátov, posterov, videí a ich medailónov. Radi by svoju prácu predstavili aj širšej verejnosti a ukázali, že im ich mesto a ľudia, ktorí v ňom žijú, nie sú ľahostajní.
„To, že zaujímavých osobností nášho mesta, ktorých osudy sú hodné spracovania, je veľa, sme sa už presvedčili. Ako sa tejto témy zhostia budúcoroční deviataci uvidíme o rok. Je to projekt, ktorý má šancu pokračovať veľmi dlho,“ povedala na záver Ľubica Tomková.
