V deň nedožitých 160-tych narodenín (narodila sa 18.4. 1857) si v Stredoslovenskom múzeu pripomenú osobnosť slovenskej literatúry, silnú ženu a človeka s veľkým srdcom, ktoré bilo nielen pre rodinu, kultúru či vlasť, ale aj pre všetky ženy, ktoré o svoje spoločenské postavenie museli s mužmi v minulosti úporne zápasiť.
Historička Erika Maliniaková svojou prednáškou priblíži návštevníkom činnosť a pôsobenie literátky Terézie Vansovej, ktorej sa dnes právom pripisujú zásluhy za rozvoj vzdelanosti žien na našom území. Už v utorok 18. apríla o 17-tej hodine návštevníci Matejovho domu prostredníctvom prednášky Žena so štýlom – Terézia Vansová spoznajú slávnu obyvateľku svojho mesta.
Slovenská spisovateľka Terézia Vansová sa narodila do rodiny evanjelického farára vo Zvolenskej Slatine. „Vo svojich spomienkach na rodičov vyzdvihuje predovšetkým národnú a osvetovú činnosť, ktorú jej od mala vštepoval otec. Matka ju priviedla k praktickosti a pracovitosti pri zveľaďovaní domácnosti, ale otec bol ten, kto ju a jej súrodencov priviedol k láske ku knihám a literatúre,” zdôrazňuje isté momenty zo života Vansovej historička Stredoslovenského múzea.
Už ako 17- ročné dievča s bohatou fantáziou písala mladá Terézia svoje literárne prvotiny. Život bezstarostného slobodného dievčaťa sa jej zmenil sobášom s evanjelickým farárom Jánom Vansom, a tak písanie zavesila na klinec. Najmä po narodení ich prvorodeného syna Ľudovíta sa naplno venovala role manželky, matky a gazdinej. Až po strate ich milovaného dieťaťa našla útechu v próze a začala intenzívne tvoriť.
Sirota Podhradských je najznámejší Vansovej román. Aj napriek tomu, že ho literárna kritika považuje za prvý román slovenskej spisovateľky – ženy vôbec, autorka zaň nedostala žiadny honorár. Terézia Vansová sa nikdy netajila tým, že jej v literárnej činnosti ide najmä o to, aby slovenské ženy čítali. To sa jej aj podarilo práve týmto románom, v ktorom majstrovsky vykresľuje ideál ženy vtedajšej doby – mravne čistej so všetkými ženskými cnosťami.
Popri spisovateľskom chlebíčku čakala Vansovú ďalšia profesijná výzva, a to v podobe redigovania špecializovaného periodika venovaného ženám s názvom Dennica. Názov tohto ženského časopisu vymyslel jej manžel a to aj napriek tomu, že mal skôr negatívny postoj k existencii ženského periodika. Svoju popularitu si u čitateliek Dennica získala aj vďaka chutným receptom, poučným radám do domácnosti, článkom národnostného charakteru, ale aj pútavou beletriou.
Neskôr Vansová redigovala aj ďalší ženský časopis Slovenská žena, ktorý bol zvlášť určený dámam z vyššej spoločnosti. Filozofia tohto časopisu jej však bola vzdialená, pretože celý svoj život prežila v relatívnej chudobe a skromnosti, a aj preto jej tak neprirástol k srdcu ako práve Dennica.
Na opätovné stretnutie s históriou, tentokrát o literárnej osobnosti mesta Banská Bystrica, o podpredsedníčke spolku Živena a priekopníčke v ideách feminizmu na Slovensku, pozýva do Matejovho domu nielen ženy, ale i mužov riaditeľ Stredoslovenského múzea Roman Hradecký.
