Až 3,5 násobný výskyt chrípky a jej podobných ochorení (CHPO) v porovnaní s uplynulým týždňom, signalizuje v Banskobystrickom kraji v 41. kalendárnom týždni tohto roka už pravdepodobne skutočný začiatok tohtoročnej chrípkovej sezóny.
V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška je chorobnosť na ARO o niekoľko málo percent nižšia, no počet chorých na CHPO je vyšší o tretinu. V absolútnych číslach to znamená, že v Banskobystrickom kraji je v súčasnosti chorých 4583 ľudí, čo predstavuje prepočítanú chorobnosť vyše 1560 na 100 tisíc osôb v starostlivosti lekárov hlásiacich v tomto týždni. Z tohto počtu chorých na respiračné ochorenia leží s diagnózou chrípka 433 ľudí, čo je chorobnosť 148 na 100 tisíc osôb, ktorých v tomto týždni do systému banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) zahlásili ošetrujúci lekári.
Epidemiológovia banskobystrického RÚVZ, ktorý zbiera údaje o za celý Banskobystrický kraj, analyzovali situáciu o chorobnosti na základe hlásení 48 percent lekárov pre deti a dorast a 44 percent lekárov prvého kontaktu pre dospelých. Na pôvode ochorení sa zatiaľ podieľajú predovšetkým vírusy, ktoré nespôsobujú ťažšie akútne ochorenia.
V 41. kalendárnom týždni v porovnaní s minulým mierne stúpol počet komplikácií zo zápalových ochorení horných ciest dýchacích ciest, ako aj chrípky. Tieto ochorenia sa skomplikovali zápalmi dutín v 61 prípadoch, zápalmi stredného ucha v 29 prípadoch a v 17 prípadoch zápalom pľúc. Najviac skomplikovaných prípadov je vo vekovej skupine seniorov, a ekonomicky aktívnym obyvateľstvom. Najvyšší počet chorých na ARO je v absolútnych číslach v analyzovanom týždni v okrese Lučenec (736), Brezno (500) Rimavská Sobota (477) a Žiar nad Hronom (476). Len o niečo nižší počet chorých je v okresoch Veľký Krtíš, Žarnovica , Revúca a Banská Bystrica. Čo sa týka chrípky a jej podobných ochorení je najvyšší počet pacientov v okrese Lučenec, Veľký Krtíša v okrese Poltár.
Chorí sú predovšetkým občania v produktívnom veku a deti základných škôl. V súvislosti s vývojom chorobnosti, ktorá naznačuje už skutočný začiatok chrípkovej sezóny, odborníci opätovne upozorňujú, že je potrebné vo zvýšenej miere venovať sa preventívnym opatreniam. Rovnako v školách, ako domácnostiach je potrebné venovať vyššiu pozornosť nielen hygiene prostredia, ale hlavne osobnej hygiene. Časté a dôkladné umývanie rúk, časté vetranie domácností a učební, čistota v kúpeľniach, toaletách – to by malo byť v chrípkovom období samozrejmosťou. Navyše je potrebné vo zvýšenej miere konzumovať čerstvú zeleninu a ovocie.
Ako zdôrazňujú hlavne v týchto dňoch epidemiológovia, najúčinnejšie je očkovanie. Najvhodnejším časom je október a november, občania sa však môžu dať očkovať aj v ďalších zimných mesiacoch, dokonca aj v čase zvýšenej aktivity chrípky. Očkovaná osoba však môže ochorieť skôr, ako si stihne vytvoriť protilátky, čo trvá približne 10 až 14 dní. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča očkovanie proti chrípke predovšetkým pre tehotné ženy, deti vo veku od šesť mesiacov do päť rokov, osoby staršie ako 65 rokov, ľudí s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovocievneho systému, metabolickými a imunitnými poruchami a zdravotníckym pracovníkom.
Epidémie chrípky vznikajú každoročne z dôvodu premenlivosti vírusov chrípky. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) preto pripravuje na každú chrípkovú sezónu nové odporúčanie zloženia chrípkových vakcín. Pre chrípkovú sezónu 2015/2016 obsahujú vakcíny antigény kmeňov vírusov chrípky typu A/California/7/2009 (H1N1)pdm09-like, A/Switzerland/9715293/2013 (H3N2)-like a B/Phuket/3073/2013-like.
