V pondelok bola Cikkerova sieň radnice dejiskom pracovného stretnutia zástupcov štátnych orgánov a samospráv ohľaodm pokračovania výstavby rýchlostnej cesty R1.
Na rokovaní sa zúčastnil štátny tajomník Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Viktor Stromček, Michal Halabica zo Sekcie cestnej dopravy a pozemných komunikácií, primátor mesta Banská Bystrica Ján Nosko a viac ako dvadsať zástupcov dotknutých miest a obcí. Z diskusie vyplynulo, že prioritou všetkých zúčastnených je dobudovanie kvalitnej dopravnej infraštruktúry, ktorá prispeje k rozvoju regiónu.
Najskôr po Slovenskú Ľupču
Bezproblémové dopravné vzťahy medzi oblasťami Slovenska a nadväznosť na európske dopravné koridory sú kľúčom k rastu regiónu. Z hľadiska dopravného riešenia je najvýhodnejšie prepojenie severu a juhu – Banskej Bystrice s Ružomberkom.
Závery štúdie realizovateľnosti prepojenia R1 na D1 prezentoval štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Viktor Stromček: „Som rád, že sme si dohodli postupy, ktoré súvisia s prepojením Ružomberka a Banskej Bystrice. To znamená, že naše najbližšie kroky, ktoré sa budeme snažiť zintenzívniť sa budú venovať potiahnutiu R1-ky po Slovenskú Ľupču. Zároveň spolupracujeme s mestom Ružomberok na vybudovaní obchvatu. Neustále deklarujeme, že je pre nás prioritou diaľničné spojenie D1 – Bratislava – Košice. Prioritou pre nás bola aj výstavba R1-ky až po Banskú Bystricu. Nie je to tak dávno, kedy sa chodilo 3,5 hodiny z Bratislavy do stredu Slovenska. Ostávajú nám ďalšie dôležité ťahy, ktorými chceme prepojiť regióny sieťou diaľnic a rýchlostných ciest. Jedným z úsekov je aj spojenie Ružomberka s Banskou Bystricou.“
Jednotnosť je z pohľadu regiónu veľmi dôležitá, aby sa peniaze zo štátneho rozpočtu čo najlepšie uvoľňovali. Primátor Ján Nosko ponúkol zúčastneným úlohu koordinátora, ktorý bude sústreďovať informácie do jedného bodu a následne posúvať všetkým kompetentným v rámci pravidelných rokovaní ZMOS-u. „Je to strategický projekt, ktorý dokáže zásadným spôsobom pomôcť regiónu, prílevu investorov a rozvoju cestovného ruchu. Som veľmi rád, že sme spoločne s ostatnými starostami a primátormi ukázali jednotu. I keď je to dlhodobý proces, je v záujme nás všetkých nájsť čo najlepšie riešenie a pokračovať v dialógu, ktorý posúva a vedie dopredu,“ hovorí primátor Ján Nosko.
Problémom financovanie, v najbližších rokoch nie
Samotní predstavitelia ministerstva hovoria o tom, že plánovanie výstavby nebude krátkodobou záležitosťou. Viaceré projekty a trasovania z minulosti musia vzniknúť nanovo a len kým prebehne potrebná technická príprava a dokumentácie a posudzovanie vplyvov na životné prostredie či majetkoprávne vysporiadanie, môžu prejsť roky.
Aj keď sa o prepojení severu s juhom cez Hiadeľské sedlo prostredníctvom pokračovania rýchlostnej cesty R1 hovorí už desaťročiay, stále sa hľadali aj lacnejšie varianty. V prípade realizácie stavby by totiž išlo o jednu z najzložitejších a najdrahších dopravných stavieb Slovenska vôbec. Pred piatimi rokmi bola odhadovaná cena na úrovni okolo 1,6 miliardy eur. Len táto suma predstavuje zhruba desatinu tohtoročných celkových príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Počíta sa totiž napríklad s výstavbou tunelov o celkovej dĺžke 14 kilometrov, pričom zhruba 8 kilometrov dlhý má byť tunel pod Donovalmi, ktoré súčasnou tranzitnou dopravou trpia najviac. Problematický je najmä v zimných mesiacoch práve prejazd zhruba 15-tisíc vozidel denne.
To však nie je dostatočná intenzita dopravy na to, aby takto nákladný projekt mohla podporiť Európska únia. Navyše Slovensko už prostriedky vyčlenené z eurofondov do roku 2020 na dopravné stavby, nasmerovalo inam.
