BBonline.sk, PR rozhovor | 10.3.2011

Bystrický internet kedysi po stromoch, dnes už po optike

Od počítačovej siete medzi pár kamarátmi až po jedného z najväčších poskytovateľov internetového pripojenia v Banskej Bystrici. Takto sa dá v skratke opísať existencia banskobystrického internetu BBXNET, od spoločnosti BBX. Dnes už takmer tri tisícky tunajších domácností a firiem využíva toto pripojenie a my sme sa s konateľom spomenutej firmy – Rudolfom Kubíkom, porozprávali o myšlienke vzniku takejto siete a súčasnosti spojenej s optickou dobou.

Ako ste sa dostali k tomu, že existujú nejaké počítačové siete, nejaký internet a k tomu, že to začalo slúžiť pre ľudí?

Na začiatku to bolo len o kamarátoch, ktorí sa chceli, asi osem rokov dozadu, zosieťovať v Rudlovej. Boli sme vtedy pospájaní aj káblami po stromoch. No a so spolužiakom sme sa chceli prepojiť aj bezdrôtovo a práve vtedy začal byť u nás dostupný štandard wi-fi. Bolo to ešte dosť drahé, ale nejak sme na tie zariadenia naškrabali peniaze a prepojili sme sa. On bol v paneláku, ja v rodinnom dome. Počítač som mali na povale u starkej, on v okne, pretože vtedy to boli ešte len karty do počítača. Antény sme si vyrobili sami – veď sme boli dáki elektrotechnici.

Jedni kamaráti sa potom zrejme pripájali k ďalším a rozrastali ste sa postupne, ale ako došlo k napojeniu na internet?

Keď sme začínali, tak sme popripájali zopár chalanov na Starohorskej. Všetky komponenty boli vtedy ešte veľmi drahé. Káble sme mali ťahané kadejako. Napríklad cez okná a po fasáde panelákov, jednoducho hrozné. My sme tým chalanom nepovedali, že tam bude internet, my sme budovali sieť. Lenže im na to rodičia dali peniaze s tým, že tam ten internet bude, tak sme museli vyriešiť pripojenie. Dali sme sa vtedy dokopy so začínajúcou sieťou Sásová.NET, ktorá nám začala predávať pripojenie do internetu. Bolo nás vtedy prepojených asi pätnásť ľudí.

Akým spôsobom sa to začalo rozrastať?

Vybudovali sme hlavný prípojný bod na výškovom dome na Javorníckej, čo je doteraz naša hlavná centrála. Tam sme začali pripájať ľudí a postupne sa to rozrástlo na takých osemdesiat ľudí.

Na nekomerčnej báze ste vtedy budovali akúsi metropolitnú sieť. Kedy sa zrodila myšlienka, že sa to stane vašim živobytím?

To bolo ešte oveľa neskôr. V prvom rade sme to museli všetko zlegalizovať, pretože to bolo naozaj kadejako. Káble ťahané aj vzduchom medzi domami. Pozakladali sme si živnosti a mali sme to rozdelené na rajóny. Niekto sa staral o Rudlovú, niekto o Starohorskú. Lenže potom stúpala nákladovosť, keďže každý si viedol svoje účtovníctvo a už sme to aj nestíhali. Tak sme sa dohodli, že založíme sro-čku. Spravili sme to tak, že konateľom som sa stal ja a títo kamaráti dali ten svoj podiel, svojich zákazníkov pod novú firmu a teraz sú tu zamestnanci. Ale stále sme kamaráti J (úsmev).

To sme boli zatiaľ stále v Sásovej, lenže ľudia si medzi sebou zrejme začali šíriť, že takýto internet tu existuje. Zvlášť, keď ste išli od začiatku dosť výrazne po rýchlosti pripojenia, oproti konkurencii.

Významné rozšírenie nastalo ešte v tom medziobdobí, keď sme fungovali na živnostiach. Vtedy nás oslovil, dnes už asi náš najšikovnejší kolega Stano Turek, ktorý býva neďaleko súdov v meste. Prišiel s tým, že sa chce pripojiť na náš internet. Lenže my sme mu povedali, že je to veľmi ďaleko a zriaďovacie náklady ho vtedy vyšli asi na deväť tisíc korún, ale povedal, že dobre. Sám som sa tomu čudoval. Pripojili sme ho, začal sa do sietí tiež montovať a  pomáhať nám. Na jeho dome je dodnes prístupový bod. Potom nasledovalo Námestie Slobody. Neskôr nás oslovili chalani z RadvaNet-u, ktorí to už tiež celkom nezvládali a neskôr pribudol aj FostNet na Fončorde.

Postupne sa vám teda podarilo združiť viacero lokálnych sietí. Čo je hlavné krédo BBXNET? V čom ste iní?

Snažíme sa ľuďom dávať čo najlepší internet za primeranú cenu. Dnes je to veľmi ťažké, pretože s cenou sa nám už veľmi nedá ísť dole, táto cena je už naozaj hraničná (11,62 alebo 13,28 €/mesačne, pozn. red.). Ľudí umelo neobmedzujeme na rýchlosti, ale je daná tým, čo povolí technológia. Čiže keď tá aktuálne povolí dvadsať megabitov, tak človeku toľko pôjde. Jedine obmedzujeme nadmerných „ťahačov“, čo predstavuje asi percento ľudí na sieti. A pri tých sme v podstate radi, keď si ich prevezme konkurencia. Určite výhodou je aj to, že sme lokálnym poskytovateľom, čiže keď je nejaký problém, snažíme sa ho riešiť hneď. Navyše náš internet je bez viazanosti, čo využívajú napríklad študenti, ktorí si na prázdniny internet odpoja.

Kde teda viete ľudí pripojiť?

V podstate okrem Podlavíc, kam nemáme záujem ísť, pretože je tam naozaj dobre rozvinutá konkurencia, vieme ľudí pripojiť takmer všade. Je ale potrebná obhliadka. Už sa veľmi nehrnieme do wi-fi pripojení, pretože wi-fi pásmo je už veľmi zarušené. Aj keď v prípade väčšieho záujmu v bytovke ideme aj do toho.

Od bežných káblov ste sa cez wi-fi postupne dostali k najmodernejšej technológii optických vlákien. Bolo toto vôbec reálne pre malého poskytovateľa? Aj veľkí poskytovatelia do toho išli s rizikom, prečo sa teda rozhodol malý lokálny provider pre optiku?

Nikdy nerobíme nejaké veľké kalkulácie do budúcnosti. Ale tak nejak intuitívne sme do toho išli s tým, že je to potrebné, je v tom budúcnosť. Na začiatku sa tiež veľa ľudí smialo, že to nie je možné. Kdeže my rozkopeme Sásovú. Rozhodli sme sa, že áno a vyzerá, že sa to aj vypláca. Keby sme sa do optiky nepustili, zvlášť, keď sa tam dá poskytovať aj televízia, ktorú plánujeme, tak by nám zrejme dosť ľudí odišlo. Na optike navyše nemá čo odísť, je tam neporovnateľná stabilita oproti bezdrôtovému pripojeniu a vieme tam poskytnúť aj väčšie rýchlosti a zabezpečiť vchody kamerovým systémom.

Spomenuli ste služby poskytovania televízneho vysielania po optike, podobne ako u väčších poskytovateľov. Kedy sa pustíte do jej realizácie?

Tak plánujeme to už dlhšie a chceli by sme to spustiť do leta. Budujeme vlastnú službu Picasso, ale ak by sa to nepodarilo, kúpime to aj od nejakého iného poskytovateľa, ktorý to už má v menšom rozbehané.

Je teda práve to prepojenie internetu a televízie nevyhnutné aj pre lokálneho poskytovateľa?

Určite áno. V meste je to už samozrejmosť, pretože tu už to poskytuje takmer každý. Ale začíname budovať optiku po obciach, po elektrických stĺpoch a tam televíziu s internetom neposkytuje nikto, po optike už vôbec nie. Budujeme a v najbližšom čase na optiku pripojíme okrem Radvane aj Malachov, Horné Pršany, Pršiansku terasu, Kremničku, Badín a plánujeme aj Hornú a Dolnú Mičinú. Už sme na skúšku pripojili Dúbravicu, čo je obec len so sto domami, takže tam tá skúšobná investícia nebola až taká veľká.

Ixík je maskotom BBXNET-u

Poďme teda späť do toho obdobia, keď ste sa prepájali s kamarátmi. Mysleli ste si niekedy, že to môže narásť do takýchto rozmerov?

My sme si vraveli, že keď budeme mať tisíc ľudí, že to bude tak veľa, že načo viac. Teraz máme skoro tri tisíc prípojok. Ale ono je to také, že čím viac ľudí, tým vyššie režijné náklady. To stúpanie nákladov je rýchlejšie, ako stúpanie príjmov.

Napriek rastu je na Vás vidieť, že to nerobíte pre peniaze, ale že Vás to zrejme baví a bažíte po nových technológiách.

Na začiatku to bolo určite len kvôli koníčku. My sme do toho investovali veľa vlastných peňazí. Ten prvý prípojný bod na Javorníckej sme spravili za mojich vykúpaných a našetrených štyritisíc korún. A takto sa to postupne začalo rozrastať. Myslím si však, že nás to naozaj baví. Na druhej strane všetci chalani poodchádzali z robôt a začali robiť len toto, takže to musí určite prinášať nejaký príjem.

Viac informácií o banskobystrickom internete BBXNET nájdete na www.bbxnet.sk.

Fotogaléria