Ako sme vás už informovali, Banská Bystrica čoskoro príjme dokument, ktorý je jedinečným plánom možného rozvoja cyklistiky a inej nemotorovej dopravy. Jej generel prináša ucelený pohľad na mesto, ktoré ponúka bezpečnú možnosť jazdy na bicykli ale pomáha napríklad aj vozíčkarom.

Na prvý pohľad to chce len zjednosmernenie viacerých ulíc, namaľovanie zelených pásov po cestách a cyklotrasy po meste budú hotové. Ako však uviedol jeden zo zahraničných spracovateľov banskobystrického projektu z brnenského Alternatívneho dopravného štúdia, také jednoduché to v reáli nie je. „Od roku 1989 sa pokúšam, aby sa to v Brne zmenilo, ale výsledky sú chabé,“ hovorí Adolf Jebavý. Jedným dychom však dodáva, že všetko je o vôli. A tá by sa v Banskej Bystrici nájsť mala. Podľa štúdií totiž nemotorovú dopravu (chodci, cyklisti) v meste pod Urpínom využíva len od 7 do 10% jej obyvateľov, cyklisti z toho tvoria len zhruba jedno percento. Až 65% ľudí sa tu prepravuje automobilmi a len 28% hromadnou dopravou. Tá mala pritom pred niekoľkými rokmi až 50% podiel.

Autori projektu, na čele s hlavným zhotoviteľom – banskobystrickým architektom Vladimírom Letovancom, na utorňajšom verejnom prerokovaní priznali, že Banská Bystrica nemá tradíciu cyklodopravy, aj vzhľadom na jej terénnu členitosť. Napriek tomu spomedzi viacerých zahraničných príkladov uviedli aj Švajčiarsky Bern, ktorý má rovnako kopcovitý terén. V meste medveďa využíva bicykel na svoju prepravu 11% ľudí, chôdzu využíva asi rovnaké percento obyvateľov tohto mesta, autami sa prepravuje 24% a verejnú hromadnú dopravu využíva až 54% Bernčanov. Pre porovnanie v hlavnom meste Dánska – Kodani, využíva cyklodopravu denne až 33% prepravujúcich sa ľudí.

Na západe cestou k cyklodoprave protesty

Dánsko, Holandsko a iné západné krajiny dnes slúžia ako príklad využitia nemotorovej dopravy. Nejedná sa pritom len o snahy o ochranu životného prostredia, tá zaujíma len približne percento takto sa prepravujúcich osôb. Hlavným dôvodom je možno prekvapivo rýchlosť takejto dopravy. Oproti automobilom totiž cyklistov nemusí brzdiť hustá premávka, nemusia riešiť problémy s parkovaním.

A práve náročnosť bezpečného a komfortného zabezpečenia automobilovej dopravy je dôvodom, pre ktorý sa všade vo svete samosprávy snažia o podporu nemotorovej dopravy, prípadne rozvoj hromadnej dopravy. To, čo v našich podmienkach začíname riešiť až teraz, museli vyriešiť napríklad v Holandsku na prelome 70-tych a 80-tych rokov. S nástupom dostupných áut sa tam totiž automobilová doprava rozšírila mimoriadne nebezpečne. Ročne v jej súvislosti vyhasli tisíce životov a niektoré skupiny ľudí sa proti nej začali búriť a protestovali za rozvoj nemotorovej dopravy. Všetko napokon urýchlila energetická kríza, kvôli ktorej sa zaviedli nedele bez áut. Ľudia si začali zvykať, postupne sa možnosti nemotorovej dopravy rozširovali. Holandsko je tak ukážkovým príkladom stavu, že keď sú cesty upravené, prídu aj cyklisti.

Generel, ktorý navrhuje desať hlavných cyklistických trás, je zverejnený na internetovej stránke mesta a je možné ho pripomienkovať do 10. februára. Jeho hlavné časti sú už dnes zakomponované do pripravovaného nového územného plánu mesta.