K územnému členeniu mesta a vymedzeniu volebných obvodov by sme mali pristupovať nie z pohľadu politických strán, ktoré v ňom vidia hlavne nástroj na presadenie si svojich záujmov a aj lídrov do mestského zastupiteľstva, ale predovšetkým z pohľadu dobre správy veci verejných. Vytvorenie volebných obvodov je až posledným v rade faktorov ovplyvňujúcich dobré vymedzenie územných celkov mesta.
Pripomeňme si teda na čo je potrebné prihliadať a čo je potrebné zohľadniť pri zmenách územného členenia.
- Hierachizácia a špecifičnosť mestských štruktúr
V meste máme, ako sme už minule uviedli, 19 mestských častí . Nie každá mestská časť má v meste rovnako dôležité postavenie a význam. Časti mesta môžeme rozdeliť na dva základné typy:
- pôvodné obce, je ich 11, z toho jedna – Podlavice má špecifické postavenie, nakoľko má aj rozsiahlu bytovú výstavbu,
- mestské časti – je ich spolu 8 – Kráľová, Radvaň, Fončorda, Pršany, Banská Bystrica, Uhlisko, Rudlová a Sásová, z ktorých má špecifické postavenie Kráľová, ktorá je vlastne len priemyselným okrskom a Pršany, ktoré tvoria izolovaný, s mestom urbanisticky neprepojený obytný útvar.
Už z vymenovania je zrejmé, že tieto časti mesta nie je možné medzi sebou vzájomne porovnávať a že tak ako každá obec, tak aj každá mestská časť má svoje špecifiká. Z tohto pohľadu je dosť neobvyklé, že historické jadro mesta netvorí samostatnú mestskú časť a nová bytová výstavba – Graniar, Belveder, spolu s areálmi vyššej vybavenosti – nemocnica, vysoká škola, stredné školy a športovo-rekreačným areálom Štiavničky, ďalšiu špecifickú mestskú časť. Takto sú vlastne v jednej mestskej časti – Banská Bystrica, dve špecificky veľmi rozdielne územia, ktoré nie sú medzi sebou porovnateľné a nie je ich možné porovnávať ani z inými mestskými časťami. Tú historická časť môžeme nazvať Starým mestom a novú vybavenostnú časť Novým mestom. Je zvláštnosťou, že za takéhoto stavu nerešpektovania historických urbanistických a funkčných rozličností, si Uhlisko vybojovalo samostatnú mestskú časť, čo ináč aj potvrdzuje jeho odlišnosť od ostatného územia v rámci katastra B. Bystrice.
Z hľadiska hierachizácie funkčných celkov na území mesta môžeme konštatovať, že máme tri skupiny mestských celkov: dva polyfunkčné mestské celky, dva obytné mestské celky a 11 pôvodných obcí. Jeden polyfunkčný celok tvoria mestské časti Banská Bystrica a Uhlisko a druhý mestské časti Kráľová, Radvaň, Pršany. Najväčší obytný mestsky celok tvoria mestské časti Rudlová a Sásová a druhý mestská časť Fončorda. Z toho vyplýva, že vzájomne medzi sebou môžeme porovnávať len polyfunkčné mestské celky, len obytné mestské celky a samostatne medzi sebou len pôvodne obce. To je veľmi dôležité práve pre infraštruktúru participácie a pre meranie kvality života v jednotlivých mestských celkoch.
- Typológia, terminológia a názvoslovie
Mestá tak rádovo s 80-100 000 obyvateľmi, medzi ktoré patrí aj Banská Bystrica sa typologicky členia na okrsky, štvrte a obvody. Z tohto pohľadu môžeme povedať, že máme 5 mestských štvrtí: Rudlová-Sásová, Staré mesto, Nové mesto, Fončorda a Radvaň-Kráľová. Vnútorne sa každá štvrť člení na okrsky, ktoré by sme mohli stotožniť aj so sčítacími – základnými sídelnými jednotkami , resp. s územiami občianskych rád, ako najnižších štruktúr samosprávy. Ich počet však nevieme vyčísliť, lebo nie všetky občianske rady sú sformované na rovnakých princípoch. Mala by však platiť zásada, že najmenší okrsok môže byť vymedzený minimálne jednou ucelenou základnou sídelnou jednotkou, z dôvodu merania štatistických údajov, pričom každá obytná mestská štvrť by mala mať minimálne toľko okrskov, koľko je tam základných škôl. Úroveň okrskov majú defakto i pôvodné obce. Vhodné by teda bolo ak by sme namiesto terminológie názvoslovia mestské časti používali terminológiou – miestna časť – pre obce, mestská štvrť a mestský okrsok – pre mestské celky. Súvisí to úzko práve z hierarchiou mestský územných jednotiek. Vrchol hierarchickej a typologickej štruktúry je mestský obvod. Mestský obvod môžeme vytvoriť z 1-2 mestskej štvrtí a z niekoľkých pôvodných obcí. Mestský obvod je práve vhodnou územnou štruktúrou pre činnosť Výborov.
Z hľadiska názvoslovia je určitým terminologickým lapsusom, že máme mestskú časť i mesto s rovnakým, identickým názvom – Banská Bystrica, čo je vážnou prekážkou budovania identity a aj identifikácie sa s miestom bydliska.
- Rovnomerný a harmonický rozvoj mesta
O harmonický a rovnomerný rozvoj mesta sa môžeme starať len tak, že jeho jednotlivým územným celkom zabezpečíme rovnakú kvalitu života, tj. rovnaké podmienky dostupnosti, kvality a štandardov vybavenosti. To môžeme dosiahnuť tak, ak budeme mať vytvorené vzájomne rovnocenné a porovnateľné územné celky. Čiže môžeme medzi sebou porovnávať kvalitu života medzi pôvodnými obcami, medzi mestskými polyfunkčnými štvrťami, medzi mestskými obytnými štvrťami a medzi mestskými obvodmi. To je najvýznamnejší faktor pre správnu a spravodlivú alokáciu investícii do územia.
- Teritoriálne plánovanie
Dobré územné členenie mesta je najzákladnejšou podmienkou pre využívanie teritoriálnej podpory. Teritoriálny podpora znamená, že každý funkčný celok dostane zdroje na financovanie svojho rozvojového programu, ktorý vzišiel z participatívneho verejného plánovania v danom územnom celku. Teritoriálne plánovanie je zásadnou nevyhnutnosťou pre rovnomerný a harmonický rozvoja mesta a pre zabezpečenie kvality života obyvateľov v každom mestskom celku. V súčasnosti sa rozvoj mesta riadi centralisticky a o investíciách sa rozhoduje na centrálnej úrovni bez ohľadu na to, ako to ovplyvní kvalitu života obyvateľov v jednotlivých mestských častiach. Teritoriálne plánovanie prispeje k tomu, aby sa priamo v konkrétnom území uspokojovali a komplexne riešili potreby obyvateľov a aby sami obyvatelia rozhodovali o tom, čo je potrebné dobudovať.
- Participatívna infraštruktúra
S teritoriálnym plánovaním a hierarchiou mestských územných celkov úzko súvisí infraštruktúra participácie. Ak nebudú existovať územné štruktúry pre participáciu obyvateľov na správe veci verejných, nie je možné aplikovať teritoriálnu podporu. Participatívna infraštruktúra je predpokladom pre verejné plánovanie a zárukou dobrej realizácie investícii podľa potrieb obyvateľov. V podstate nie je potrebné vymýšľať nič nové, len efektívne využiť a vhodnými kompetenciami dovybaviť súčasné participatívne inštitúcie. V okrskoch a v pôvodných obciach sú to občianske rady a v mestských obvodoch Výbory mestských častí. Obe štruktúry ba mali mať aj výkonnú štruktúru.
- Princíp subsidiarity
S členením mesta ne nižšie samosprávne štruktúry súvisí a uplatňovanie princípu subsidiarity. To znamená, že sa problémy riešia na tej úrovni správy územia, kde vznikajú a kde sa dajú aj najefektívnejšie riešiť. Je preto potrebné premyslieť, čo by sa malo riešiť na úrovni občianskych rád, čo na úrovni Výborov a čo na centrálnej mestskej úrovni. Tak bude aj poslancom jasné, čo majú riešiť v mestskom zastupiteľstve, čo vo Výboroch a čo v občianskych radách.
- Volebné obvody
Cieľom vymedzenia volebných obvodov je vytvoriť podmienky pre dobrú správu veci verejných v súvislosti s efektívnym výkonom participatívnej infraštruktúry. Z doteraz uvedených princípov vyplýva, že sú možné dva modely vytvorenia volebných obvodov. Prvý model spočíva v tom, že každá pôvodná obec je jednomandátovým volebným obvodom a každá mestská štvrť bude viac mandátovým volebným obvodom. Každý poslanec zvolený v jednomandátovom obvode bude stáť na čele občianskej rady a spolu s poslancami za mestskú štvrť budú tvoriť Výbor mestskej časti, teda Výbor mestského obvodu. Tento model je možné aplikovať len pri súčasnom počte poslancov.
Druhý model vymedzenia volebných obvodov spočíva v tom, že volebné obvody budú totožné s dobrým a rovnocenným vymedzením mestských obvodov a zvolení poslanci budú tvoriť Výbor mestského obvodu. Členmi Výboru sa stanú aj predsedovia občianskych rád zvolení občanmi v danom mestskom obvode.
Ak budeme aplikovať tieto uvedené zásady a princípy v štruktúre samosprávy nášho mesta, tak vlastne zrealizujeme prvý pilier Programu rozvoja mesta Banská Bystrica na obdobie rokov 2015-2022 – Občianske mesto.
