V týchto dňoch sa na pôde mesta pripravuje úprava Štatútu participatívneho rozpočtu Banskej Bystrice, o ktorom budú poslanci hlasovať na svojom aprílovom zasadnutí. Dalo by sa očakávať, že konečne bude obyvateľom sprístupnené rozhodovanie o časti mestských financií elektronickým hlasovaním. Podobne, ako je to v mnohých iných mestách na Slovensku.
Podľa blogu pána Šimkoviča a tiež našej facebookovej komunikácie, sa členovia koordinačnej rady a jej prívrženci najskôr posťažovali, že mesto im to už dlhšie sľubuje, ale nakoniec sa ukázalo, že ani oni sa neprikláňajú k tejto možnosti. Faktom zostáva, že počas vyše päťročnej existencie participatívneho rozpočtu sa štatút niekoľkokrát upravoval, ale elektronické hlasovanie, prípadne podobné, ktoré by posilnilo účasť ľudí, stále nemáme.
Návrh na zmeny zo strany koordinačnej rady a tiež výsledky z prvého kola rokovaní s mestom sú neverejné. Koordinačná rada participatívneho rozpočtu napriek tomu, že bola zvolená verejnosťou odmietla dať vedieť s akým návrhom vstupuje do jednaní. A aj keď posledné slovo budú mať poslanci, robiť otvorenú politiku jednotlivými inštitúciami by bolo voči občanom korektné.
Keď chýba zmysel pre demokraciu
Projekt participatívneho rozpočtu je v každom meste trochu iný, ale elektronické hlasovanie, ktoré umožní veľkému počtu obyvateľov zapojiť sa do rozhodovania o meste, je automaticky zavádzané. Zdá sa mi to tak prirodzené, ako dýchať spoločný vzduch. Myslím si, že žiaden demokrat nemôže rozmýšľať inak.
Pohoršovanie sa nad ľahostajnosťou a lenivosťou ľudí, ktorí neprišli na zhromaždenie a hlasovanie, nič nezmení, skôr veci zhorší. Tiež obava, že ľudia budú len bezmyšlienkovite klikať sa mi zdá dosť plytká. Ja momentálne tiež len klikám a ťukám do počítača a myslím si, že naplno využívam svoju možnosť participovať na problémoch mesta.
Aj keď nepochybujem, že elektronické hlasovanie nakoniec zvíťazí, otázne je, či to bude už v tomto roku. Pán Šimkovič, ktorý stál pri zakladaní projektu, sa ako psychológ zaujíma o tvorbu komunity s hlbokým zaangažovaním sa do vecí verejných. Má záujem vytvárať podmienky výhodné a motivačné práve pre túto skupinu. Myslím si, že zapojenie širšieho spektra obyvateľov by zviditeľnilo aj túto možnosť hlbšej participácie.
Môj pohľad na komunitu, ktorá sa vytvorila okolo participatívneho rozpočtu je rozporuplný. Na jednej strane mám predstavu aktívnych ľudí, ktorí chcú prispieť svojmu okoliu niečím, čomu veria. Od mesta získali možnosť debatovať o využití mestských financií, ale majú aj príliš veľké možnosti pri rozhodovaní. Tieto sú dané nízkou účasťou hlasujúcich. Rozumiem ich nadšeniu a viem si predstaviť úžasnú a kooperujúcu atmosféru na stretnutiach. Ja tiež rada debatujem o tom, ako zmeniť svet, ale ak by došlo na rozhodovanie za iných, mala by som problém. Musela by som s týmito ľuďmi komunikovať, rozumieť im a presviedčať ich. Inak je isté, že moju prácu pri prvej príležitosti zničia. Neúmyselne, alebo úmyselne. Rozhodovanie bez komunikácie s ľuďmi nekončí dobre ani vtedy, keď im chcete pomôcť.
Ak niekto predpokladá, že ľudia pochopia príležitosť hlasovať len ako príležitosť pre recesiu, klikaciu a zdielaciu zábavu, mýli sa. Ľudia sú schopní rozhodovať zodpovedne v prípade, že cítia dôveru, ktorá im bola daná. Ak nepotrebujú reagovať na niečo čo je pre nich oveľa dôležitejšie ako otázka ihriska, alebo cyklotrasy. Ak nepotrebujú upozorniť, že neveria v dobré úmysly silných, že sa s nimi nepočíta, že nemajú prístup k informáciám, že sa cítia podvádzaní, okrádaní,.., že neveria, že hlasovanie niečo ovplyvní ,… A toto treba riešiť.
Vidím to ako problém zle nastavených priorít participatívneho rozpočtu. Všetci vieme, že politická situácia v našom meste a kraji nie je najlepšia. A projekt participatívneho rozpočtu má veľké možnosti presvedčiť ľudí, že mestskí úradníci chcú pracovať pre nich a že im záleží na ich názoroch.
Projekt participatívneho rozpočtu je v každom meste trochu iný
Nitra
Má za sebou prvý rok existencie participatívneho rozpočtu. Vyčlenila 50 000€ na 12 projektov. Výber projektov bol dvojkolový. V prvom kole vyberala odborná komisia a v druhom, užšom výbere prebehlo verejné internetové hlasovanie.
Na tento rok Nitra vyčlenila až 80 000€, pričom maximálna suma na jeden projekt bude iba 4 000€. Bude teda možné realizovať až 20 a viacej projektov. Tu vidím skutočnú snahu zapojiť do podávania návrhov čo najviac obyvateľov.
Bratislava – Nové Mesto
Návrhy sa podávajú na verejných stretnutiach, elektronicky, osobne, alebo telefonicky. Obyvatelia sa môžu podieľať na vytváraní projektovej dokumentácie s Kanceláriou pre participáciu a MÚ.
O návrhoch sa rozhoduje buď na verejných fórach a hlasovaním na verejnom zvažovaní. Hlasovať je tiež možné na rôznych verejných miestach a tiež cez internet. Zaujímavé je, že vlani využilo možnosť hlasovať cez internet iba 450 zúčastnených a hlasovací lístok využilo 824 participantov.
Medzi výstupy participatívneho rozpočtu nie sú zaradené iba projekty, ktoré prechádzajú procesom Participatívneho rozpočtu, ale aj nízko-nákladové občianske aktivity „miniprojekty“, ktoré zahŕňajú prvok dobrovoľníctva a náklady na realizáciu (nákup tovarov) zabezpečuje MÚ.
Vlani z 12 projektov schválili 10, pričom maximálna suma na jeden projekt bola 5 000€. Údajne sa na budúci rok plánuje vyčleniť na všetky projekty až 250 000€.
Partizánske
Návrhy sa podávajú poštou alebo osobne na MÚ. Projekty musia obsahovať len veľmi základné informácie o projekte a v prípade fyzických osôb aj 15 podpisov ľudí, ktorí projekt podporujú.
O každom projekte sa rokuje na verejnom fóre, kde sa projekty verejným zvažovaním roztriedia na tie, ktoré budú zaradené do hlasovania, alebo iba odporúčané na realizáciu mestom a mestskými organizáciami, prípadne vyradené.
Hlasuje sa iba prostredníctvom SMS. Z jedného telefónu môže byť prijaté 4 SMS pre 4 projekty. Každá je spoplatnená sumou 0,50€.
Prievidza
Autori projektov bodujú všetky projekty okrem svojho na základe 3 kritérií: veľkosti cieľovej skupiny a dopade, miery dobrovoľníctva a efektivity využitia financií. Ich hodnotenia aj s ich menami sú zverejnené na internete. Vytvorí sa tak zoznam odporúčaných projektov o ktorých sa potom hlasuje. Autori projektov, ktorí sa zapoja do verejného posudzovania získajú pre svoje projekty 20% na celkovom poradí. Vlani sa do verejného hlasovania dostalo 13 projektov.
Mesto posiela hlasovací lístok do každej domácnosti. Ostatní členovia si ho môžu vyzdvihnúť na viacerých miestach v meste, alebo stiahnuť elektronicky. Hlasovať môžu osobne na viacerých miestach, alebo pošlú naskenovaný hlasovací lístok mailom, poštou, alebo hlasujú elektronicky cez portál Odkaz pre starostu.
V minulom roku na projekt vyčlenili 40 000€, podobne ako v Banskej Bystrici.
Hlohovec
Nápady sa delia na občianske nízko-nákladové projekty do 5 000€ a zadania pre mesto do 40 000€. O všetkých nápadoch sa konzultuje s predkladateľmi a potom sú umiestnené na webových stránkach.
Hlasuje sa elektronicky hlasmi „za“ a „proti“. Každý registrovaný užívateľ má právo pridávať svoj komentár ku každému nápadu, … Hlasovať za nízko-nákladové projekty sa dá aj prostredníctvom verejného zvažovania, pričom takéto hlasovanie je ocenené vyššou váhou.
Odporúčam pozrieť webové stránky a prečítať si Pravidlá projektu IdeaSiTy, z ktorých citujem: „ Celý projekt IdeaSiTy je založený na myšlienke zapojiť čo najviac občanov do rozvoja mesta. Priblížiť im demokratické formy účasti na riadení mesta až do súkromia a pohody odkiaľkoľvek. ( PC, mobil, tablet)“ Tu si treba uvedomiť vzťah mestských úradníkov k obyvateľom mesta.
Softvér IdeaSiTy plánujú popri Hlohovci používať aj v Piešťanoch. Navrhujem jeho využitie aj v Banskej Bystrici.
Záverom
Samozrejme, miest, ale aj krajov, kde sa realizuje projekt participatívneho rozpočtu je viacej. Sú tiež mestá, ktoré s ním začali, ale aj skončili. Napríklad Ružomberok, kde ho využívali v rokoch 2013 – 2016, Petržalka v rokoch 2013 – 2015, alebo Levice v roku 2016.
Mám predstavu, že rozvíjať tento projekt si vyžaduje množstvo hodín organizačnej práce a tiež financie navyše. Všetky nápady treba posúdiť, treba komunikovať s navrhovateľmi, naplánovať postup realizácie, vyčísliť ceny. Po hlasovaní treba víťazné projekty realizovať, čo je v prípade väčšieho množstva malých projektov opäť organizačná záťaž pre mesto. Preto rôzne komunity dobrovoľníkov okolo projektu participatívneho rozpočtu a tiež jednotlivých projektov môžu urobiť veľa dobrej práce. Práce, ktorá má navyše potenciál ľudí spájať.
Predpokladám, že aj medzi súčasnou komunitou dobrovoľníkov, ktorí pracujú pre participatívny rozpočet je viacej tých, ktorí by elektronické hlasovanie privítali, ale do našej internetovej debaty sa z nejakých dôvodov zapájali len výnimočne. Tiež predpokladám, že aj tí, ktorí sa vyjadrili proti nemu, reagovali skôr na moju širšiu kritiku a chceli predovšetkým upozorniť, že účasť na stretnutiach je o niečom inom, ako o kliknutí z pohodlia obývačky. Ďakujem im, pretože keby úplne všetci zostali ticho, nádej na posun dopredu by bola veľmi malá.