K rozmachu ťažby medi v okolí Banskej Bystrice prispel Medený hámor, jedna z najstarších manufaktúr, ktorá sa priblížila priemyselnej výrobe kapitalistického typu, čo bolo na tú dobu výrazne inovatívne. Na konci 15. storočia sa v Medenom hámri zaviedla priekopnícka technológia v hutníctve medi a do polovice 18. storočia podnik patril k najvýznamnejším v Európe. Na konci 19. storočia sa tu začala používať technológia rafinácie medi elektrolýzou.
Medený hámor bol spoločnou investíciou Jána Thurza a Jakuba Fuggera a svoju nepretržitú 500-ročnú výrobu ukončil v roku 2000. Dve tretiny pamiatok v blízkosti dnešného areálu bolo nedávno asanovaných a to napriek ich pamiatkovej ochrane. O chátrajúci zvyšok, ktorý patrí do súkromných rúk sa dnes ťažko bojuje. A možno aj zbytočne, pretože existuje inštitút vyvlastnenia, ktorý dokáže prirodzenou a logickou cestou odovzdať pamiatky samospráve, ktorá záujem o ich vlastníctvo deklaruje.
Vyvlastnenie
Vyvlastnenie znamená odkúpenie štátom, alebo samosprávou za súdnym znalcom stanovenú cenu. Pre vyvlastnenie historických pamiatok o ktoré sa súkromný vlastník spolu so štátnymi organizáciami nestarajú v súlade so zákonmi, existuje Dohovor o ochrane európskeho dedičstva podpísaného v Granade v roku 1985. Využívajú ho teda štáty v takých prípadoch, keď príslušné štátne inštitúcie zlyhávajú.
Prípad Medený hámor
V prípade Medeného hámra zlyháva Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, ktorý na zanedbávanie pamiatky nereaguje dostatočne a nevyužíva možnosti dané zákonom.
Zlyháva najmä Stavebný úrad Banská Bystrica pri MsÚ BB, ktorý do dnešného dňa nevykonal štátny stavebný dohľad, hoci je to jeho povinnosť v zmysle stavebného zákona. Takýto tlak a rozhodnutie o sanácii havarijného stavu by mohlo znížiť hodnotu objektu pred odkúpením. Stavebný úrad ďalej povolil vlastníkovi prístavbu k pamiatke v rozpore s pamiatkovým zákonom.
Jednoducho štátne organizácie a mestský úrad konajú v prospech vlastníka, ktorému nezáleží na pamiatkach, ale na stavebnom pozemku v blízkosti centra mesta. O tom, že v areáli Medeného hámra by mohlo byť múzeum, že by tam mohli byť tvorivé dielne a priestory, ktoré by mohla využívať samospráva sa hovorilo už pred desiatimi rokmi, keď sa Medený hámor privatizoval. Následne mestskí poslanci trikrát odhlasovali odkúpenie areálu, odhlasovali aj vyčlenené finančné prostriedky, ale primátor mesta nekonal.
Odkúpenie
Ak by sa dnes, po opakovaných hlasoch a žiadostiach o odkúpenie celého areálu, ktorý jediný má potenciál získať finančné zdroje na rekonštrukciu primátor rozhodol kúpiť areál, bolo by to za obrovskú cenu a opäť len v prospech tých, ktorí sa z verejných zdrojov snažia získať čo najviac.
Napríklad mesto pred dvomi rokmi odkúpilo malú časť areálu za 250-tisíc Eur. Majiteľ kúpil pred 10-timi rokmi celý areál za 138-tisíc Eur, čo dnes predstavuje 149-tisíc Eur. Medzitým areál chátral a objavila sa aj enviromentálna záťaž, ktorú treba sanovať.
Myslím si, že každý triezvo uvažujúci človek uzná, že je lepšie odkúpenie za cenu určenú súdnym znalcom, teda prostredníctvom vyvlastnenia.
Vymožiteľnosť práva
Jediným problémom vyvlastnenia je súdny proces, ktorý môže trvať viacej rokov, pretože narazíme na problém vymožiteľnosti práva. Ale zároveň máme jedinečnú príležitosť posunúť dopredu uplatňovanie práva a vytváranie právneho štátu.
Myslím si, že v prípade Medeného hámra sme stratili už veľa rokov a je načase vydať sa cestou bez kompromisov a kolaborácie s tými, ktorí nás okrádajú o verejné zdroje a historické pamiatky. Cestou priamou, logickou a čestnou. Banskobystričania si zaslúžia mať mesto, ktoré chráni ich záujmy pred záujmami nečestných podnikateľov.
