Volebná kampaň v plnom prúde. Kandidáti menia témy s dokonalou presnosťou. Jedna strieda druhú, cieľová rovinka je zatiaľ veľmi ďaleko. Len tak špekulujem, vystačia s témami alebo pôjdu niekde na výzvedy? Robiť zaujímavú kampaň niekoľko mesiacov je nad ich možnosti? Nepredbiehajme, uvidíme. Témy často zvláštne, akoby vypreparované v komunálnom laboratóriu. Všetky majú svoj cieľ, zaujať aspoň na chvíľu a zabezpečiť pozornosť voličov aspoň na jeden deň. Diskusie už začali, odštartovala ich 30ka občanov v Kostiviarskej. Privátna a diskrétna spoveď 6 kandidátov dopadla kuriózne. Čudesný začiatok, hádam bude skvelý a poctivý jej koniec. Netajím zvedavosť, ako to bude vyzerať za mesiac, možno týždeň pred voľbami.
Nepotrebujeme prieskumy a vieme spoločne definovať, čo nás trápi. Tak skúsme, spoločne…1. dobrá, perspektívna a slušne platená práca, 2. bezpečnosť a estetické dobre využiteľné verejné priestory, 3. kvalita dopravy v celom svojom komplexe, 4. možnosti bývania, 5. športoviská, ihriská pre všetky vekové kategórie a oddychové zóny. Silná päťka, tak ju nazvem. Tieto témy a ich zvládnutie definujú kvalitu života a perspektívu mesta. Pripúšťam, že som mohol na niečo zabudnúť, ale nemyslím, že to je niečo zásadné.
Poďme smelo do toho. Doprava?! Cielene sa vyhnem parkovaniu, kvalite a bezpečnosti križovatiek, cyklotrás, teda myslím tým skutočných a všeobecnej kvalite ciest a chodníkov. Životne dôležitou témou a nielen v našom meste je verejná doprava. Miestna hromadná doprava (MHD) je v každom meste vnímaná rovnako. Nie politikmi, ale občanmi, pretože o nich to vždy je. Verejná doprava je základná verejná služba mesta, ktorá zabezpečuje svojim obyvateľom dostupnosť do zamestnania, škôl, zdravotnej starostlivosti a voľnočasových aktivít. Veľmi významne prispieva ku kvalite života a rozvoja mesta. Keď nefunguje, resp. keď je z akéhokoľvek pohľadu nekvalitná, tak spomaľuje rozvoj mesta, resp. ho úplne zastaví. Prirodzene má aj reprezentatívnu funkciu. Je to viditeľná služba, ktorej kvalita sa nedá kamuflovať a prezentuje sa sama.
Vznik verejnej dopravy datujeme od roku 1950. Prvá linka viedla z Kráľovej, cez námestie do Majera. Počnúc rokom 1963 vykonávalo verejnú dopravu v meste ČSAD. Tak tomu bolo až do privatizácie podniku v roku 1995. (foto…toto si pamätajú už len skutoční pamätníci)
Ten bol rozdelený na SAD Zvolen, SAD Veľký Krtíš, SAD Lučenec a SAD Banskobystrickú dopravnú spoločnosť (BBDS). Práve BBDS začala od roku 1995 vykonávať v meste verejnú dopravu. Koncom roka 1996 vzniká mestská spoločnosť Mestská hromadná doprava.
Vznik mestského podniku mal dve základné úlohy. Postupne prevziať výkony verejnej dopravy a hlavne, tento typ podniku mohol žiadať o štátne dotácie. Vtedy platilo pravidlo, že len samospráva a jej podniky tak mohli urobiť. Sprivatizované podniky už nie. Samospráva vlastnila vozidlá, ktoré prenajímala dopravcom.
Mestské zastupiteľstvo na jar 2005 na podnet primátora Jána Králika, riešilo vysoké finančné požiadavky vtedajšieho dopravcu BBDS. 
Nasledovalo 28. septembra 2005 vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže na nového prevádzkovateľa MHD. Prihlásili sa dvaja uchádzači, už dobre známa SAD BBDS a SAD Zvolen. Dopravná komisia 15. novembra 2005 odporučila rokovať prednostne so SAD Zvolen. O mesiac neskôr, teda 13. decembra 2005 poslanci MsZ schválili víťaza súťaže presne tak, ako odporučila dopravná komisia. Rozhodujúci bol teda koniec roka 2006. Nebolo inej cesty, preto primátor Ján Králik pár dní od Silvestra rázne ukončil zmluvu s BBDS. Začiatok roku 2006 bol preto dramatický. V uliciach žiadne autobusy, verejnosť cestovala po vlastných. Napadol sneh a v meste hrozilo vyhlásenie havarijnej situácie. Bývalý dopravca likvidoval svoje označníky na zastávkach. Postupne, malo to byť hneď od 1. januára 2006 začal podnik SAD Zvolen vykonávať MHD autobusmi. Práve v tomto kritickom období prišiel primátor Ján Králik s myšlienkou likvidácie trolejbusovej dopravy. Opakovane prehlásil, že mesto začne s jej postupným útlmom. Bola výrazne drahšia a vtedy sa javila z mnohých dôvodov ako neperspektívna. Časť verejnosti takýto názor odmietla a niekoľkokrát vyjadrila svoj nesúhlas.
Zásadný míľnik nastal 10. novembra 2006, kedy začal aj DPM vykonávať verejnú dopravu. Na scéne sa objavil nový primátor Ivan Saktor a začala sa nová éra v organizácii verejnej dopravy v meste. V tomto čase sa začal lámať povestný krajec chleba. Do ulíc sa vrátili 2 hrdzavé minibusy, ktoré spájali námestie s inými časťami mesta. Boli to vozidlá zavedené do prepravy po rekonštrukcii námestia Štefana Moyzesa, teda v roku 1996. Vtedy v nich jazdila verejnosť zdarma. Bola to kompenzácia toho, že námestia v centre mesta sa stalo pešou zónou.
Prichádza k zmene názvu podniku. Dňa 28. februára 2007 vzniká Dopravný podnik mesta, a.s. so 100% účasťou mesta. Rozhodnutie malo byť predzvesťou, že radnica chcela vo verejnej doprave nezávislosť a že sledovala vlastné rozvojové ciele. V tomto čase začal DPM prevádzkovať aj trolejbusovú dopravu. Spočiatku 2 linky, neskôr na jeseň pribudlo ďalších 5. Podnik získal drážnu licenciu na výkon trolejbusovej dopravy. Pozadie fungovania však vôbec nebolo jednoduché. Podnik používal opotrebované vozidlá, ktoré prenajímal a skupoval tak, aby plnil svoje zmluvné záväzky. Obdobie zložité, ale samospráva z nastúpenej cesty neuhla. Mesto si vystačí a bude vykonávať verejnú trolejbusovú dopravu vo vlastnej réžii. Žiadne iné alternatívy neexistovali. Ísť svojou cestou, to bolo zadanie samosprávy. Zložito, krok za krokom. Rozvážne ale s plným odhodlaním.
Na jeseň 2007, keď DPM rozšíril trolejbusovú dopravu nečakane do verejnej dopravy vstúpili autobusy SAD Zvolen, ktoré vykonávali prímestskú dopravu. Boli to tzv. linky X, ktoré kopírovali cestovný grafikon trolejbusov. Ako to poctivo nazvať? Vydieranie, nekalá súťaž, agresívny spôsob konkurencie, nátlak, ekonomický terorizmus. Dopravca zo Zvolena využil nečinnosť verejnej správy, v tomto prípade prenesený výkon štátnej správy, ktorý vykonával BBSK a začal nadivoko, predátorsky obsluhovať prepravné trasy v rámci prímestskej dopravy. Bolo pravidlom, že tieto autobusy prichádzali na zastávky presne v čase, ktoré boli v cestovných poriadkoch určené vozidlám DPM. Toto nestačilo, ešte zaviedli nižšie ceny cestovného a podsúvali svoje ilegálne služby cestujúcej verejnosti. Štátny dohľad nekonal. V meste rástlo napätie, cestujúci trvalo v chaose a nevedomosti. Mestský podnik prichádzal o cestujúcich, strata sa zvyšovala. Začala vojna, na ktorú doplácali obaja dopravcovia a prirodzene rozpočet mesta, pretože kontinuálne klesali tržby z cestovného. Vozidlá MHD vozili vzduch, ponuka prevyšovala potrebu a tým rástla finančná strata oboch dopravcov. K dohode o zrušení tohto súboja došlo až v auguste 2008.
Vydieranie zo strany SAD Zvolen dosiahlo svoj cieľ. Príbeh o našej MHD naberá iný rozmer. Do akcionárskej štruktúry DPM vstupuje nový akcionár. Spoločnosť SAD Zvolen v júli 2009 získava 49%, mestu zostáva 51%. Vtedy nič podozrivé, dalo by sa povedať, že rozumné riešenie. Ivan Saktor to takto vymyslel, čo prezentoval ako východisko z napätia, ktoré v meste 10 mesiacov vládlo. Vstup bol realizovaný nepeňažným vkladom, mesto stále kontrolovalo DPM. Chvíľu to vyzeralo, že všetko bude fungovať a občania budú spokojní.
V tomto období DPM nevlastnil technickú infraštruktúru, ani vozové depo. Celý potrebný majetok si dlhodobo prenajímal od spoločnosti BBDS. Objavila sa reálna možnosť, aby DPM získa z fondov EÚ finančnú dotáciu na nákup ekologických vozidiel, v tomto prípade trolejbusov. Jednou z podmienok bolo vlastníctvo technického zázemia spoločnosti. Nepostačoval nájom, bolo nevyhnutné preukázať vlastnícky vzťah. K 1. februáru 2010 došlo k nákupu vozovne v Kremničke, trolejového vedenia, trolejbusových stĺpov, trolejbusov a iného majetku. Mesto a spoločnosť DPM mohli spoločne začať riešiť novú, rozhodujúcu tému. Zabezpečiť úver vo výške 2 milióny eur. Nebolo to jednoduché, nakoniec sa to podarilo a úver poskytla Slovenská záručná a rozvojová banka. Až po vyriešení tejto podmienky bolo možné požiadať o finančný príspevok. 
Radnica a DPM sa 16. októbra 2010 rozhodli usporiadať Deň otvorených dverí (Foto). Chceli sme sa pochváliť, kde sa mesto nachádza vo vytváraní vlastného dopravného podniku. Nikto, tak si myslím, okrem Ivana Saktora a Adriána Polónyho netušil, ako sa všetko za pár dní zmení.
Dochádza k ďalšiu medzníku v histórii MHD v meste. Bola ním žiadosť na získanie 19 trolejbusov v celkovej výške 7,8 miliónu eur. Zámer sa podaril, veľmi dobre si to 
pamätám. A čo bolo skvelé? Finančnú spoluúčasť vo výške 400 tisíc eur si „odrobil“ DPM svojou šikovnosťou. Celkom 19 nových nízkopodlažných trolejbusov Škoda 30 Tr SOR kompletovali vlastní pracovníci (Foto). Dodávateľ im zveril túto úlohu, čím umožnil, že mechanici pri kompletáži vozidiel ich dokonale spoznali. Prvý trolejbus sa objavil v uliciach 15. apríla 2011 a posledný 30. júna toho istého roku. Vtedy mimoriadny pocit, boli sme hrdí, že celý proces získania eurofondov a uvedenie trolejbusov do prevádzky sa podaril.
Ďalší mimoriadne významný medzník bol pred nami. Stalo sa niečo, čo zmenilo MHD v meste. Následky pociťujeme a veľmi tvrdo dodnes. Presne 4 dni pred komunálnymi voľbami došlo k zvolaniu mimoriadneho valného zhromaždenia DPM. Dohodli sa dvaja akcionári, v našom prípade primátor Ivan Saktor a predseda predstavenstva SAD Zvolen Adrián Polóny. Ich rozhodnutím boli zmenené vlastnícke pomery. SAD Zvolen získal 51% a mestu zostalo 49%. Nový majoritný vlastník kúpil 2 akcie za 2800 eur. Je dôležité zdôrazniť, že celý proces sa odohral v tajnosti, bez vedomia predstavenstva a dozornej rady spoločnosti DPM a bez súhlasu MsZ. Aké jednoduchá, poviete si. Áno, bolo tomu tak. Nikto si to nevšimol. Tí, čo o tom vedeli, tí mlčali. Až nastal okamih, keď sídlom spoločnosti bol Zvolen a predsedom predstavenstva sa od mája 2011 stal Adrián Polóny. Primátorom bol Peter Gogola a ten už len akceptoval túto mimoriadne vážnu zmenu.
V tomto okamihu môj príbeh končí. Všetko, čo pokračovalo je už viac menej všeobecne známe. Pán Adrián Polóny diktoval a či Peter Gogola a od roku 2014 Ján Nosko viac alebo menej poslúchali. Jasné, budú tvrdiť iné, ale fakty a dopady na kvalitu MHD a hlavne cenu, ktorú platíme za ich výkon hovoria úplne jasne.
Vrátim sa oblúkom k dnešným dňom. Nebudem konkrétny, cestujúca verejnosť je nespokojná, MHD úplne stratila kvalitu. Upozorňujú na to nielen cestujúci, ale pár rokov časť poslancov MsZ. Považujem za prospešné upozorniť na pár faktov. Členkou predstavenstva DPM je prednostka MsÚ Marica Koreňová. Členmi dozornej sú 2 poslanci MsZ. Pýtal sa niekto konkrétne týchto dám a pána, ako vo svojich funkciách pracujú? Vedia, že nezastupujú v orgánoch spoločnosti seba, ale mesto Banská Bystrica? Viem, poviete si, aj keby, nič nezmôžu, Polónyovci ich prehlasujú. Predsa len, bránia mesto, brania náš rozpočet, reprezentujú občanov meste? Neviem. Vy áno, Banskobystričania? A ešte jedna poznámka. Počúvam, že našu MHD vlastní SAD Zvolen. Nie je to pravda. Stále platí a teraz zjednodušujem, časť MHD, teda trolejbusová časť vlastníme aj my, občania mesta. Máme 49% majetku a stále je tomu tak. Nepatrí všetko Adriánovi, oplatí sa hovoriť pravdu.
Nemám túžbu komplikovane vysvetľovať a dávať návody. Necítim sa byť kompetentným a znalým všetkých procesov. Snažil som sa uspokojivo sprístupniť históriu verejnej dopravy a historické medzníky, na ktoré doplácame. Očakávam od dnešných aktérov komunálneho priestoru, aby tému, ktorá rezonuje v meste už pár rokov, uchopili zodpovedne a hlavne pravdivo a zrozumiteľne informovali verejnosť. Posledné dni som cítil, že tomu tak celkom nie je. Ak chceme zmenu, nepodceňujme vôbec nič. Akékoľvek vízie, rozvojové plány a žiadaná prosperita mesta bez kvalitnej verejnej dopravy sú vo svojej realizácii nereálne.
Záver? DPM, a.s. bol založený mestom práve preto, aby mesto získalo väčšiu kontrolu nad MHD. O štrnásť rokov neskôr však mesto v tejto spoločnosti kontrolu stratilo a majoritným akcionárom sa stala SAD Zvolen
