Koncom augusta zverejnil pán Vladimír Maňka svoj ojedinelý blog s témou vlastnej pochvaly ako skvelého a úspešného predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Ako to vidím ja?
Po troch volebných obdobiach, kedy sa na stoličke vystriedali dvaja rektori (Prof. Milan Marčok s podporou HZDS-ĽS a Doc. Milan Murgaš vtedy podpredseda SMER) a terajší podpredseda strany SMER a europoslanec Vladimír Maňka je vhodný priestor na to, krátko zbilancovať, čo v Banskej Bystrici po nich zostalo a čo sa navždy stratilo.
Pán profesor sa len rozhliadal, bolo to prvé funkčné obdobie, boli iné starosti. Od Slovenskej sporiteľne kúpil budovu na námestí ako sídlo BBSK. Vtedy a aj dnes súhlasím.
Pán docent už bol lepšie pripravený. Zrušil Junior centrum na ulici Janka Kráľa pre mládež. Bolo to nerentabilné tak čo už. Na mesto prehodil zriaďovateľské kompetencie Očného sanatória pre deti na Slnečnej ulici. Mesto muselo odkúpiť budovu a on ešte stihol predať aj časť ich záhrady. Porobil záhadné a personálne motivované spájanie a rušenie škôl. Vymenil s Radnicou objekt školy na námestí Štefana Moyzesa za svoj majetok, ktorým bola škola na Skuteckého ulici. Posľuboval, ako za 200 mil.Sk vybuduje „Rodinnú cestičku“ popri Hrone, ktorá by pre cyklistov a korčuliarov atraktívne spojila naše mesto so susedným Zvolenom. Na Bottovej ulici niekoľko rokov stojí ošarpaná bývalá škôlka a mohol by som pokračovať.
Nový pán župan začal rezko, tak ako sa patrí. Zbavil sa Základnej umeleckej školy, prehodil zriaďovateľskú právomoc na mesto, pekne s ním vybabral. Pokračoval zrušením stavebnej priemyslovky s dlhoročnou tradíciou aj napriek petícii s takmer 13000 podpismi. Pretože s jedlom rastie chuť, tak pokračoval. Objekt zrušenej priemyslovky a bývalý objekt Junior centra ponúkol ako výmenu obchodnej spoločnosti MBB (vlastní mesto) ako protihodnotu za zadné trakty Radnice. Chvíľu sa nič nedialo, ale tento rok sa prípad podarilo vyriešiť. Po neúspešnom pokuse o predaj týchto objektov, vrátila spoločnosť MBB tento majetok späť BBSK. Pán predseda opakovane našiel riešenie. Zbavil sa objektov, ktoré už nepotreboval a predal bývalú stavebnú priemyslovku spoločnosti SAD Zvolen za 561 tis.€ a bývalú základnú školu na tržnici za 560 tis.€ pre spoločnosť SAD Lučenec. Priznávam, že slovíčko predal je nepresné, on hodnoty týchto objektov vymenil za dlžoby, ktoré má BBSK voči obidvom dopravcom. A predsa len, niečo aj nakúpil. Opäť sa vrátil k dvornej časti Radnice, ktorú šikovne kúpil za 1,27 mil.€, pričom znalecká cena, podľa jeho vyjadrenia bola rovných 2 mil.€. Šikovnosť, zdalo by sa, len nie je to celkom tak. Spoločnosť MBB veľmi potrebuje každé euro a keďže v orgánoch tejto spoločnosti sedí aj pán Ladislav Topoľský, ktorý je zároveň aj zástupcom pána župana, až tak geniálne to nie je. Aj Poliklinika na Hornej ulici má už nového majiteľa, ale s týmto predajom nemám problém nesúhlasiť. Zdravotníctvo v prvom kontakte môže sídliť kdekoľvek a napokon v správe BBSK tento objekt svojou atmosférou a zanedbaním pripomínal skôr dom duchov.
Na záver dve lahôdky. Desaťročie neukončený 200 metrový kus cesty v Kostiviarskej, ktorý končí v záhrade a márne na ňu čakajú obyvatelia Sásovej. Problémovú cestu, ktorá je v správe BBSK a vedie na Horné Pršany vyriešil tak, že problém elegantne prehodili na našu Radnicu. Ak sa všetko podarí, ako vymyslel, tak tú dramaticky problémovú cestu prenechá mestu a tá nová, na ktorú sa poskladá EÚ, BBSK, Banská Bystrica a podnikatelia prejde pod správu BBSK. Teda, ak sa všetko podarí.
Bystričania, pokúsil som sa o krátky exkurz do prínosu troch županov pre naše mesto. Som si vedomí, že to nie je všetko a že nájdete aj pozitívne výsledky, ja som ich bohužiaľ nenašiel.
Keď v Národnej rade SR v roku 2000 hlasovali o sídle VÚC, tak v návrhu boli dve mestá, Zvolen a Banská Bystrica. Naše mesto prešlo len o jeden hlas. Nechcené dieťa, alebo ako sa to hovorí…?
