BLOG | 11.6.2018

Andrea Súlovcová: V Bratislave zabili Henryho, v Prahe zmlátili čašníka

V minulých dňoch otriasla Slovenskom smrť mladého Filipínca Henryho Johna Acordu, ktorý zomrel na následky zranení, ktoré utŕžil, keď sa snažil chrániť dvojicu žien pred mužom, ktorý ich obťažoval.

Slovenská verejnosť tento ohavný násilný čin okamžite odsúdila a zároveň vyjadrila solidaritu s Henrym i jeho rodinou.

V niektorých médiách a diskusiách sa objavili hlasy, ktoré následne začali o Slovákoch paušálne hovoriť ako o rasistoch alebo vinu za čin dávali protiimigračnej rétorike niektorých politikov. Dokonca zaznela v súvislosti so zabitím Henryho Acordu aj úplne scestná kritika do radov kresťanov. Jasnou odpoveďou na túto neopodstatnenú kritiku bol komentár politológa Jána Baránka: Migrantov a kríže do vraždy Filipínca neťahajme.

Podľa viacerých, doteraz medializovaných informácií, sa Henry stal obeťou útočníka jednoducho preto, lebo sa zastal dvoch žien a navyše násilník si bol dobre vedomý svojej  značnej fyzickej prevahy nad Henrym, a tak si trúfol s ním ísť do konfliktu. Nehovoriac už o tom, že agresor bol pravdepodobne pod vplyvom alkoholu.

Ja sama sa tiež prikláňam k tomu názoru, že v tomto prípade sa jednalo skôr o zlyhanie jednotlivca ako celej spoločnosti.

To však nič nemení na fakte, že akékoľvek prejavy násilia nemajú čo v našej spoločnosti robiť a musia byť z nej nekompromisne vytesnené.

V Prahe sa pred pár týždňami stalo niečo podobné, ale so šťastným koncom pre napadnutého, ktorý brutálny útok prežil

O tom, že násilníci existujú naozaj všade a nezastavia sa skutočne pred ničím, svedčí aj udalosť, ktorá sa stala v Prahe v apríli tohto roku. Skupina  cudzincov napadla pred reštauráciou v centre Prahy čašníka za to, že ich napomenul, aby na terase reštaurácie, kde boli hosťami, nepili nimi prinesený alkohol, ktorí zakúpili inde. Medzi cudzincami a čašníkom sa strhol ústny spor, ktorý následne vyústil v brutálnu bitku, v ktorej skupina cudzincov zaútočila na personál reštaurácie. Cudzinci čašníka na ulici zvalili na zem a tam ho mlátili päsťami a kopali do neho. (Video, ktoré celú udalosť zachytáva veľmi pripomína atak na Henryho Acordu). Čašník následne ostal bezvládne ležať na zemi a privolaní záchranári ho vo vážnom stave previezli do nemocnice, kde podstúpil náročnú operáciu hlavy. Útočníci z miesta činu zbabelo ušli. Pripomínam, že všetko sa odohralo za bieleho dňa v centre českej metropole.

Polícia po útočníkoch okamžite vyhlásila pátranie. Cudzinci boli zadržaní až neskôr, priamo na letisku, tesne pred ich odletom z Prahy späť domov. Jednalo sa o skupinu holandských štátnych príslušníkov, avšak ako ich mená naznačovali, ich rodiny pôvodne nepochádzajú z Holandska, ale z Maroka či Iránu. Zdroj blízky vyšetrovateľom pre médiá uviedol, že cudzinci majú skúsenosti s bojovými umeniami, pravidelne posilňujú, sú fyzicky veľmi zdatní a venujú sa boxu na profesionálnej úrovni.

Pražskí kriminalisti nakoniec obvinili z ťažkého ublíženia na zdraví dvoch zo siedmich cudzincov, ďalších troch mužov obvinili z výtržníctva a zvyšných dvoch, ktorí sa snažili celý incident upokojiť, ako neskôr vyplynulo z vyšetrovania, prepustili na slobodu.

Následne taktiež vyplávala na povrch skutočnosť, že už zmienená skupina siedmich mužov deň pred spomínaným incidentom s napadnutým čašníkom, obťažovala ženu v jednom z pražských barov v centre mesta. A aj tu malo dôjsť zo strany cudzincov k fyzickému útoku na muža, ktorý ženu bránil.

Čo k tomu dodať?

Ľudí s agresívnymi sklonmi, ktorí si myslia, že keď majú fyzickú prevahu nad ostatnými alebo nedajbože zbraň, tak že môžu všetko a neštítia sa tým pádom ani fyzického násilia, nájdeme asi všade.

Dôležité je, či sa v tej chvíli nájde niekto, kto aj za cenu ohrozenia svojho vlastného života či zdravia, sa postaví na stranu slabšieho, teda obete.

Presne takto hrdinsky sa zachoval pred trinástimi rokmi v Prahe Čech Michal Velíšek a za svoju ochotu pomôcť druhému zaplatil v centre Prahy vlastným životom. O jeho odvahe sa dočítate v mojom novom  blogu na sme.sk

Autor blogu:
Narodila som sa a vyrastala v Žiline. Študovala som politológiu a medzinárodné vzťahy na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe a na Universidad Complutense v Madride. Od roku 2003 s manželom žijeme v Banskej Bystrici, kde spolu vychovávame naše štyri deti. Profesne pôsobím v mimovládnom sektore, momentálne pôsobím v projekte zameranom na sociálnu oblasť. Celý život sa zaujímam o veci verejné. Chcela by som, aby moje deti vyrastali v slušnej a dobre spravovanej spoločnosti.