Časť štvrtá – Rozvoj Fončordy

Spomedzi sídlisk komplexnej bytovej výstavby má Fončorda výnimočné postavenie. Nevznikla totiž jedným stavebným počinom, ako napr. sídlisko Prednádražie, alebo Radvaň, či najväčšie sídlisko Rudlová-Sásová. Budovala sa postupne od 50-tych rokov až po 80-te roky minulého storočia aditívnym postupom. To sa aj výrazne podpísalo na celkovom urbanistickom riešení. Kým ostatné sídliská majú svoju ucelenú urbanistickú koncepciu, tak na Fončorde má každá etapa výstavby svoj vlastný urbanistický koncept. Spolu bolo realizovaných 6 stavebných etáp a na Fončorde absentuje ucelená urbanisticko-dopravná koncepcia

I. etapa

Celkom prvou výstavbou na Fončorde boli domy pre obyvateľov vypálenej obce Kalište a dvojdomy na Gorkého ulici postavené v rokoch 1948-1952. Potom nasledovala výstavba vojenských bytoviek. Dvojpodlažné objekty mali hrebienkovú zástavbu s vnútroblokmi. V jednom z nich bola aj základná občianska vybavenosť a obchody boli aj pod dvoma bytovými objektami. Táto etapa bola dokomponovaná Domovom dôchodcov v roku 1962.

II . etapa

Na túto zástavbu v rokoch 1961 – 67 nadväzovala prvá panelová výstavba rozprestierajúca sa okolo prvej etapy na uliciach Švermova a Sadová. Okrem schodiskových domov popri komunikáciách, boli tu postavené aj prvé vežové domy . Táto etapa bola zameraná hlavne na dobudovanie vybavenosti. Bolo tu vybudované okrskové centrum Úsvit (1) a základná škola s internátmi na Okružnej.

III. etapa

Tretia etapa predstavuje dovtedy najrozsiahlejšiu panelákovú výstavbu tvorenú ulicami Okružná, Družby a Mládežnícka zo schodišťovými a vežovými bytový domami usporiadanými pozdĺž uličných koridorov. Toto výstavba bola zrealizovaná v druhej polovici 60-tych rokov a doplnená o okrskové centrum Mladosť (2), základnú školu a dve materské škôlky a detské jasle. Zároveň tu bol zregulovaný aj potok Udurná

IV. etapa

Bola prvou etapou výstavby novej Fončordy zasahujúcej do voľnej krajiny s náročným terénom. Architekt Druga tu zvolil veľmi jednoduchý koncept zástavby na seba kolmo usporiadaných schodiskových domov po vrstevniciach napojených na stúpajúce komunikácie  Internátnej a Tulskej ulice. Bytová výstavba zrealizovaná začiatkom sedemdesiatych rokov  bola doplnená o vybavenostné centrum Astra (3), internáty a materskú škôlku Havranské.

V. etapa

Piatu etapu architekta Romera sme popísali podrobnejšie v príspevku https://bbonline.sk/blog/dobre-priklady-vystavby-za-poslednych-30-rokov-3/  ako ukážku kvalitného vzorového urbanistického riešenia.

VI. etapa

Je realizovaná vo veľmi náročnom teréne. Architekt Podmanický sa tu snažil o organickú štruktúru zástavby. Žiaľ mal k dispozícii len panelové domy, ale aj tak dokázal rešpektovať veľmi náročný terén a výškové rozdiely efektne využiť pre odlíšenie dopravných a kľudových – peších priestorov. Za novátorské môžeme považovať usporiadanie materských škôlok a základnej školy v nadväznosti na vybavenostné centrum na Kyjevskom námestí. .Je škodou pre obyvateľov, že sa materské škôlky zrušili a budovy odpredali. Narušilo to ideový koncept.

Celkové zhrnutie výstavby Fončordy

Urbanistickým problémom sídliska Fončorda je predovšetkým dopravné napojenie. Hlavná prístupová dopravná radiála vedie cez územie I. a II. etapy výstavby, ktorú pretína a narúša tak jej homogenitu a zaťažuje ju intenzívnou dopravou. Najväčšia dopravná záťaž prechádza vlastne nízkopodlažnou zástavbou, čo znižuje kvalitu bývania v ináč veľmi kvalitnom prostredí I. etapy výstavby.

Veľmi dobrým počinom bolo vybudovanie okružnej zbernej komunikácie spájajúcej Poľnú ulicu s Tajovského ulicou. To umožnilo dobré dopravné napojenie IV., V. a VI. etapy výstavby. Táto komunikácia zároveň rozdeľuje Fončordu na dve základné časti – starú a novú Fončordu. Z hľadiska dostupnosti základnej vybavenosti obe časti môžeme rozdeliť na dva okrsky. Každý okrsok má svoju okrskovú vybavenosť a aj svoju školu vo veľmi dobrej dostupnosti. V rámci VI. etapy výstavby sa na Kyjevskom námestí vybudovalo centrum celej Fončordy. Problémom je, že v rámci starej Fončordy sa zrušili obe základné školy. Z jednej sa stalo gymnáziom a z druhej základná škola pre vyhradenú  cieľovú  skupinu. Deti zo starej Fončordy tak musia dochádzať do škôl cez intenzívnu dopravnú okružnú komunikáciu, čo tiež, popri nevhodne vedenej dopravnej radiále, výrazne prispelo k zníženiu kvality bývania v tejto časti Fončordy.

Ukazuje sa, že nová Fončorda nemá závažné problémy – má len jeden, ale o to závažnejší – dopravný uzol na Kyjevskom námestí  s  napojením Internátnej a Tulskej ulice. Naproti tomu na starej Fončorde je kumulácia viacerých problémov, ktoré priniesla postupná výstavba celého sídliska a súvisia hlavne s dopravným konceptom a dostupnosťou školskej vybavenosti.

Pre celú Fončordu, tak ako pre všetky sídliská, je však vážnym problémom parkovanie. Hlavne stará Fončorda (najmä v rámci II. a III etapy výstavby) je typická tým, že má značné plochy zastavané individuálnymi garážami. Najkritickejšie a najnevhodnejšie je umiestnenie garáži popri potoku Udurná. Vlastne od II. až po V. etapu výstavby boli individuálne garáže neoddeliteľnou súčasťou konceptov výstavby a neboli tu rezervované ani plochy pre parkovacie garáže.

Z uvedeného jasne vyplýva, že treba zásadným spôsobom prehodnotiť dopravné napojenie Fončordy – predovšetkým uzol Kyjevské námestie a dopravné riešenie starej Fončordy a hlavne komplexne vyriešiť parkovaciu politiku ako na starej, tak aj novej Fončorde. Výzvou je aj cyklistické napojenie tejto mestskej štvrte.

Autor blogu:

Peter Rusnák

Som hrdý Radvančan - už 40 rokov a preto i prídomok Radvanský. Som architekt-urbanista, pracoval som v oblasti územného plánovania a postupne som sa reprofiloval na particiaptívneho plánovača v územnom a regionálnom rozvoji. Angažujem sa aktívne vo veciach verejných na úrovni Slovenska, kraja i mesta.