Žiaľ dobrý príklad urbanistického riešenia po roku 1989 v Banskej Bystrici je veľmi ťažké nájsť, hoci príležitosti tu bolo dosť. Tou najväčšou bola lokalita Pršianska terasa. Bol na ňu aj vypracovaný plán zóny, ale výstavba prebieha podľa neidentifikovateľných pravidiel a nemožno ju označiť ako za vzorové urbanistické riešenie. To platí aj o iných satelitoch rodinnej bytovej výstavby. Budujú sa ako dostupné výhradne len individuálnou automobilovou dopravou, bez peších väzieb na zástavky MHD a bez cyklistických prepojení a bez vybavenosti .
V súčasnosti je okrem klímy a energetiky, najviac frekventovanou témou doprava. Budujeme satelity bez náležitej dopravnej prepojenosti a väzieb. Investície do dopravy zaostávajú za rozvojom mesta. Robili sme zlé rozhodnutia a teraz očakávame záchranu od PUM – projektu udržateľnej mobility. Čakáme naň ako na spásu namiesto toho, aby sme realizovali kvalitné urbanistické riešenia a robili rozumné a správne rozhodnutia.
Aby som našiel dobrý príklad urbanistického riešenia v našom meste musel som sa vrátiť do socializmu – až do sedemdesiatych rokov. Vtedy sa zrodil koncept sídliska Fončorda V. Jedná sa o lokalitu medzi Internátnou ulicou, Novým Kalištim a Triedou Hradca Králové.
Základom urbanistickej koncepcie 5. etapy výstavy Fončordy architekta Jiřiho Romera je práve dopravný koncept – Verejná doprava je vedená po obvode sídliska, do vnútra majú vstup len tí, čo tam bývajú a aj len v podobe slepých, nie prejazdných ulíc. To vytvára ten kľud a pohodu na tomto najobľúbenejšom mestskom sídlisku.
Druhým zásadným prvkom koncepcie je, že v strede sídliska v pešej dostupnosti je základná okrsková vybavenosť – materské škôlky a jasle, základná škola a kumulovaný objekt občianskej vybavenosti so zdravotným strediskom, obchodmi, službami, reštauráciou i kultúrnou sálou. Toto okrskové centrum je sprístupnené jasnými pešími trasami od autobusových zástaviek na obvodových komunikáciách. Škoda, že je v súčasnosti zanedbané.
Nechcem tu popisovať samotnú kvalitu urbanisticko-architektonickej koncepcie zástavby, ale je z nej zrejmé veľmi racionálne, ale aj kompozično-výtvarné hodnotné rozmiestnenie bytových – schodiskových ako aj vežových domov, či zástavby rodinných domov. Okrem toho prináša tu aj inovatívne prvky, ktoré sa dovtedy, ale ani následne, neuplatňovali – a to umiestenie technických pavilónov pod bytové domy, alebo kumulovane s objektmi základnej obchodnej vybavenosti. Za zmienku stoja aj kruhové garáže, ktoré eliminujú dopady znečistenia ovzdušia na okolie. Tá koncepcia sídliska je tak dobrá, že ju nenarušili ani neobľúbené „zahusťovačky“ – bytové domy na Zelenej a Novej ulici a ani rozsiahla výstavby rodinných domov nad THK.
Tu autor nepotreboval žiadne direktívy z EÚ, ako má riešiť udržateľnú dopravnú mobilitu, ale dobrou urbanistickou koncepciou sídliska vytvoril kvalitné podmienky pre udržateľnú mobilitu na základe vtedy dostupných dopravných systémov. Obyvatelia tohto okrsku majú všetky potrebné denné služby v pešej dostupnosti a majú veľmi dobrú pešiu dostupnosť aj na zástavky MHD pre potreby dochádzky za prácou, vyšším vzdelaním a vyššími službami – a teda nemusia k tomu používať auto. Takto vie urbanista pripraviť rozumným konceptom kvalitné podmienky pre udržateľnú dopravnú mobilitu. Jediné, čo tomuto sídlisku po takmer 50 rokov chýba sú nedostatočné kapacity parkovania (trojnásobný nárast stupňa automobilizácie) a cyklistické trasy. Určite si tento okrsok zaslúži, aby sa pri doplnení dnes chýbajúcich funkcí, nenarušil a rešpektoval založený urbanistický koncept.
Koncepčné princípy tvorby sídliska Fončorda V môžu byť príkladom ako by sa malo pristupovať k reanimácii jestvujúcich sídlisk a školských okrskov pre zabezpečenie udržateľnej dopravnej mobility a zvýšenie kvality života obyvateľov, ale aj kvality prostredia.
