Časť druhá – Kľúčové faktory urbanistickej tvorby

Každé mesto ma svoje čaro, jedinečnosti, identitu a tým je krásne a príťažlivé. Dnes sa však nachádzame v etape vývoja, hlavne veľkých miest, kedy začínajú strácať svoju identitu a začínajú sa na seba až príliš podobať. Spôsobuje to hlavne globalizácia. Zažili sme to aj my za socializmu, že ak sme sa postavili v hocktorom meste na panelákové sídlisko, tak sme nevedeli identifikovať, v ktorom meste vlastne sme, alebo v ktorej mestskej štvrti sme.

Čím je teda charakteristický urbanizmus – tvorba mestského prostredia?

Na prvý pohľad zvonku a zdiaľky je to vzhľad mesta. Čo sa skrýva za tým vzhľadom? Je to predovšetkým priestorová kompozícia sídla a jeho osadenie v krajine. Z minulosti to poznáme aj ako veduta sídla – jeho celkový obraz v krajine. Kedysi sme si na tej kompozícii sídla dávali veľmi záležať. Vidno to na každej malej dedinke dodnes – ako starostlivo – bez urbanistov, bola zakomponovaná do krajiny.  Dominantou obce a celej kompozície bol kostol, ktorý bol v strede obce na vyvýšenom mieste a všetka okolitá zástavba bola svojim merítkom podriadená tejto dominante. My, v etape vzdelaných odborníkov – urbanistov sme tieto kánony priestorovej kompozície porušili. Začalo to družstevnými dvormi a družstevnými bytovkami a nasledovalo prenesením mestských viacpodlažných „víl“ do vidieckeho prostredia. V mestách bol narušenie krajinoobrazu ešte drastickejšie. Okolo historických jadier sa vybudovali panelákové 8-12 podlažné sídliska, ktoré v kompozícii mesta úplne potlačili historické dominanty – kostoly. Utrpeli tým hlavne mestá na rovine. Banská Bystrica má to šťastie že je obklopená vencom hôr a to prírodné prostredie dokázalo prijať tú brutálnu výstavbu panelákov tak, že veduta mesta moc neutrpela. Ruší ju hlavne hotel LUX…

Druhým takým hlavným znakom urbanistickej tvorby je uchovanie a rozvíjanie identity. Identita je v prvom rade určená prírodnými podmienkami – morfológiou a v druhom rade architektúrou, teda stvárnením priestoru. Identita je jedinečnosť. Najvýraznejšie sa jedinečnosť prejavuje niečim, čo nemá nik. Je veľmi dôležité ako tie originálne jedinečnosti dokážeme rozvinúť a zapojiť do stvárnenia identity. Jedinečnosti nám spravidla vytvárajú deformácie, keď nemôžeme sídlo rozvíjať harmonicky a plynulo a do cesty sa nám postaví prekážka – vrch, roklina, rieka, ktorá nám optimálny tvar sídla deformuje… Deformácie určujúce jedinečnosť sídla sú teda predovšetkým prírodného pôvodu a tvoria podstatu identity a originality sídla a zároveň určujú spôsob jeho zástavby a funkčného využitia územia. Vidíme to na príklade Banskej Bystrice, kde rozvoj mesta je deformovaný vrchom Urpín. Ten sme nedokázali odstrániť a výstavba mesta sa mu musela podriadiť. Čiže sme túto deformáciu akceptovali a je súčasťou našej identity.  Už menej sme akceptovali prírodné jedinečnosti tvorené prítokmi Hrona. Tie sú práve dokladom toho, že namiesto toho, aby sme ich rozvíjali a uplatnili v podpore identity mesta, tak ich postupne likvidujeme a tak si naše možnosti podpory jedinečnosti a identity rapídne zužujeme. Tým si znižujeme aj svoju atraktivitu a príťažlivosť.

Tretím kľúčovým faktorom urbanistickej tvorby je vytvorenie pohody – kvality prostredia, kvality života. To je ten najbezprostrednejší osobný pocit, ktorý nám prináša tvorba mestského prostredia. Tu vstupujeme už do konkrétneho interiéru mesta, prostredia, v ktorom sa pohybujeme a priamo ho vnímame a ovplyvňuje kvalitu nášho života.  Tu oceňujeme hlavne to ako máme vytvorené podmienky pre zabezpečenie verejných služieb pre všetky generácie a sociálne skupiny. Či máme dostatočnú ponuku služieb pre deti, mládež, aktívnych obyvateľov,  dôchodcov rizikové skupiny, či máme možnosti športovania, kultúry, sociálnej a zdravotnej starostlivosti, obchodu a služieb. Samozrejme, či máme aj dostatok zelene, miesta pre oddych a toho čo je dnes najpálčivejšie – parkovacích miest. Nie posledným prvkom kvality prostredia sú aj estetické kritéria  stvárnenia verejného priestoru.  Tie priamu ovplyvňujú aj našu kultúrnu úroveň a správanie.

Je veľmi správne, že sme v Banskej Bystrici prikročili k riešeniu vnútroblokov, lebo to je presne to najbezprostrednejšie prostredie života obyvateľov – konkrétnej komunity, ktorá ma svoje problémy a potreby a je ich potrebné riešiť vo vzájomnej spolupráci samosprávy a obyvateľov. Je najvyšší čas, že Mesto pristúpilo k takému spôsobu riešenia kvality prostredia verejných priestorov komunít. Tento prístup je vo vyspelých krajinách bežný už viac než 30 rokov.  Škoda, že sme to však neurobili komplexne a akú prvú otázku neriešili práve parkovaciu politiku. Prv než sa pustíme do tvorby kvalitného prostredia a zabezpečenia potrieb komunity, bolo nevyhnutne potrebné prednostné vyriešenie problémov s parkovaním, teda dohoda komunity, kde budú vybudované parkovacie domy – až potom sa malo riešiť ďalšie priestorové usporiadanie potrieb a požiadaviek obyvateľov.

Urbanizmus – tvorba prostredia má teda veľmi široký záber – od priestorovej kompozície sídla a jeho osadenia do krajiny, cez posilňovanie identity, tvorbu kvalitných a estetických verejných priestorov a dostupných služieb až po dopravný systém zaručujúci funkčnosť mesta a mobilitu obyvateľov. Je to výsostne odborná činnosť, ktorá by však mala vychádzať z potrieb obyvateľov, inštitúcií a firiem a nie so záujmov lobistických skupín.

 

 

 

Autor blogu:

Peter Rusnák

Nie som rodený Bystričan, ale toto mesto som si pred viac ako 45-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant a ako aktivista pre mesto a kraj. Skúsenosti s participatívneho rozvoja na vidieku sa snažím prenášať aj do mesta. Inicioval som aj farmárske trhy, ktoré spolu so SOŠ pod Bánošom organizujeme od roku 2013 2x ročne ako Otváranie a Zatváranie Banoša.