1. Čo ma v týchto dňoch potešilo? Zrod novej životaschopnej občianskej skupinky „Oživme spoločne Sídlisko“ (OSS). Lucia, Evka a spol. si adoptovali verejnú zeleň na kanáli od Lenina až po Štatistiku, vymysleli tam kopu drobných zlepšení a už si aj súkajú dobrovoľnícke rukávy. Mimochodom, mestská pamätihodnosť „Sídlisko pred Stanicou“ (to je oficiálny názov Sídliska) sa práve dožíva 60 rokov… (viď aj str. 17). Vznik OSS je tak najkrajší možný darček k tomuto výročiu.
2. Čo ma v týchto dňoch nepotešilo? Že v publiku Divadla Štúdio tanca (DŠT) nesedáva tento zelenotričkár ako-tak pochopím. Ale – ruku na srdce, milá rozhorčená bratislavská a bystrická kaviareň: kedy sme tam naposledy sedeli my? Jedným dychom s hanbou dodávam, že napr. ja tento rok iba raz. A aj to v poloprázdnej sále. Ale poslednú vec, čo som v DŠT videl v apríli, Lososy, ma úplne vtiahla. Úplne. A to (moderný) tanec nejako extra nevyhľadávam a zatancovať neviem ani polku… Takže môj verejný záväzok tu a teraz znie: od sezóny 2015/16 navštíviť DŠT aspoň trikrát ročne. Ak teda ešte nejaké bude, že áno…
3. Čomu sa v týchto dňoch venujem? Kľudné leto – komunálna rutina: pripomenul som Radnici potrebu koncepčného riešenia (nedostatku) lavičiek a košov na námestí. Všetci o tom probléme vieme, ale stále nič…
