BLOG | 11.12.2017

Peter Rusnák: Súčasný stav územného členenia B. Bystrice

Mesto Banská Bystrica pozostáva z deviatich katastrálnych území a je členené na 19 častí mesta a 43 urbanistických (štatistických) obvodov, ktoré sú vytvorené so základných sídelných jednotiek (územné celky evidované štatistikou). Urbanistické obvody sa nie vždy kryjú s katastrálnymi hranicami a ani s časťami mesta, takže nie je možné viesť presnú štatistiku pre všetky katastre a ani časti mesta. V súčasnosti má mesto vytvorené štyri volebné obvody. Volebné obvody súčasne tvoria aj územia Výborov mestských častí.

Z hľadiska legislatívy Mesto nemôže meniť katastre a ani sčítacie – základné sídelné jednotky, ale vlastným štatútom si môže vytvárať a zriaďovať vlastné miestne samosprávne územné jednotky (napr. výbory, občianske rady) a prisúdiť im aj rôzne úrovne decentralizovaných kompetencií. Môže meniť aj územné členenie, avšak len so súhlasom štátnej správy a na základe verejného prerokovania s občanmi.

V novom programovom období EÚ na roky 2014-20 sa kladie dôraz hlavne na integrovaný a komunitný rozvoj a okrem sociálnej súdržnosti sa zavádza aj nový princíp územnej súdržnosti. V praxi to znamená znižovanie významu sektorového riadenia a posilňovanie teritoriálneho riadenia. To umožňuje zároveň plnohodnotné uplatnenie integrovaného prístupu a prechod na komunitné riadenie s vyššou participáciou obyvateľstva.

Doteraz neboli v meste vytvorené kvalifikované podmienky na uplatňovanie teritoriálného riadenia. Mesto síce vytvorilo výbory mestských častí a aj občianske rady ako nástroje pre priblíženie samosprávy bližšie k obyvateľom, problémom však je, že celkom neodzrkadľujú rodiaci sa „lokalizmus“ a že ich vymedzenie nie je navzájom rovnocenné a porovnateľné.

Pre územia volebných obvodov – Výborov mestských častí sa nevedie žiadna informačná databáza, hoci sú to svojím spôsobom decentralizované orgány moci tvorené z poslancov a na ich území sa môžu vytvárať ešte aj Občianske rady ako ďalšie podporné participatívne inštitúcie. To znamená, že nie sú objektívne informácie a ukazovatele vytvorené pre jednotlivé Výbory, a tak nie je možné robiť kvalifikované rozhodnutia o alokáciách potrebných investícií do verejných služieb a infraštruktúry. Takmer každý odbor na Mestskom úrade vedie svoju databázu za rôzne územné jednotky a nie je tak možné sumárne vyčísliť deficity a teda aj potreby a nároky na kompletné verejné služby pre jednotlivé mestské územné celky. To znemožňuje efektívne zabezpečovanie rovnakých štandardov  kvality a dostupnosti základných služieb pre obyvateľov jednotlivých častí mesta. Je to aj najväčšou prekážkou presadzovania udržateľnej mobility, ku ktorej sa Mesto hlási.

Okrem toho územné vymedzenie Výborov neumožňuje ich vzájomné porovnávanie, nie sú navzájom rovnocenné, čo je vážnou prekážkou prechodu na integrovaný a teritoriálny prístup riadenia mesta. Asi najvypuklejšími príkladmi sú Výbory za volebný obvod č. 4 (pôvodné mestské časti Rakytovce, Iliaš, Kráľová, Radvaň, dnes už i Fončorda a Pršianska Terasa) a volebný obvod č. 2 (mestské časti Podlavice, Skupín, Kostiviarska, Jakub, Uľanka). Kým vo Výbore volebného obvodu č. 4 sú aj malé pôvodné obce a aj veľké obytné súbory mesta s počtom 12 poslancov, tak vo Výbore volebného obvodu č. 2, kde je 5 len malých mestských častí – pôvodných obcí sú len dvaja poslanci. Opakom k tomu je volebný obvod č. 3, ktorý pozostáva čisto len z najväčšieho mestského sídliska Rudlová-Sásová? kde je 10 poslancov. Tí majú určite omnoho jednoduchšiu komunikáciu s občanmi, než tí dvaja pre päť malých obcí (p. mapku).   Je zrejmé, že pri vytváraní niektorých volebných obvodov, ktoré sú v Banskej Bystrici zároveň aj Výbormi mestských častí, sa vôbec nevychádzalo zo zákonnej zásady/princípu, že: „ VO zložený z viacerých MČ by mal rešpektovať historické, geografické, urbanistické a ostatné logické podmienky územia“.   Spravodlivým riešením by bolo, ak by každý volebný obvod pozostával aj z veľkých mestských častí a aj s malých – pôvodných obcí.

Problematiku územného členenia a teritoriálneho spravovania veci verejných, z pohľadu prechodu na komunitný integrovaný územný miestny rozvoj,  možno zosumarizovať nasledovne:

  • Výbory mestských častí nie sú vymedzené ako rovnocenné vzájomne porovnateľné územné celky
  • urbanistické obvody sú niekde vymedzené tak, že neumožňujú sledovanie bilancií a ukazovateľov pre jednotlivé mestské časti,
  • nevedie sa žiadna informačná databáza za jednotlivé Výbory a ani občianske rady, a teda nie je možné vyčísliť ani deficity štandardov vybavenia a kvality života obyvateľov v nich,
  • rozdeľovanie financií a verejných investícii z rozpočtu sa neuskutočňuje na základe objektívnych potrieb obyvateľov a ani podľa deficitov v štandardoch vybavenia Výborov,
  • Mesto nemá prehľad o kvalite života v jednotlivých mestských častiach a o investíciách nerozhoduje na základe územných potrieb jednotlivých mestských častí ale na základe mestských sektorových potrieb, čo nezaručuje vyvážený a rovnomerný rozvoj mestských častí,
  • občianske rady nemajú jednoznačne zadefinované územie svojej pôsobnosti a teda ani počet obyvateľov, hoci podľa počtu obyvateľov sú pre ne Výbormi prerozdeľované financie,
  • občianske rady nie sú inštitúciami vytvorenými zdola, občanmi – o členstve rozhodujú poslanci za príslušný Výbor.

Z uvedeného vyplýva, že pre Mesto by bolo najvhodnejšie, ak by sa uskutočnila zmena územného členenia a vytvorili sa nové územné jednotky, ktoré by sa zároveň prepojili aj na vzájomne rovnocenné a porovnateľné volebné obvody, čím by sa tak umožnil postupný prechod na teritoriálny a integrovaný model riadenia mesta s vysokou participáciou občanov.

V tomto volebnom období sa urobil zásadný pokrok z hľadiska optimalizácie volebných obvodov tým, že sa vytvorila samostatná mestská časť Fončorda v katastrálnom území Radvane. To vytvára predpoklady, aby sa všetky 4 volebné obvody mohli vytvoriť tak, aby bol dodržaný princíp geografických, urbanistických a iných logických podmienok, a aby každý volebný obvod pozostával ako z veľkých mestských obvodov, tak aj z malých. To vytvorí podmienky na to, aby sme mohli merať kvalitu života obyvateľov prostredníctvom porovnávania štandardov vybavenosti za jednotlivé obvody. Tak získame aj prehľad o deficitoch vybavenosti a budeme vedieť objektívne rozhodovať o alokácií verejných financií a investícií do jednotlivých mestských častí.  Súčasný spôsob prerozdeľovania financií na investície do Výborov mestských častí vôbec nevychádza z objektívnych potrieb.

Najpodstatnejším prínosom takéto nového územného členenia je, že vytvoríme podmienky pre rozvoj „lokalizmu“ a participácie verejnosti na správe veci verejných, tak ako je to aj v schválenom  Programe rozvoja mesta B. Bystrica zakotvené.

Peter Rusnák Autor blogu:
Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.