Vláda chaosu a nejasaných pravidiel. Takéto prívlastky si zlízla koalícia, ktorá vládla na Slovensku posledné štyri roky. Ako fungovala spolupráca Banskej Bystrice so štátom pred týmto nepríjemným obodobím?
Skúsil som urobiť jeden stručný rešerš, čo všetko sa udialo v komunikácii medzi mestom a vládou za posledné desaťročia. Niektoré témy sa týkajú výlučne Banskej Bystrice (ako napr. privatizácie pozemkov) a niektoré sú príznačné pre samosprávy vo všeobecnosti.
Prejdime teda k jednotlivým témam.
Rekonštrukcia verejného osvetlenia
V roku 2017 sa v Banskej Bystrici uskutočnil audit verejného osvetlenia. Z jeho záverov vyplývalo, že mesto sa nevyhne komplexnej rekonštrukcii. Napriek tomu, že táto informácia bola vedeniu mesta známa už v roku 2017, komplexná rekonštrukcia sa spustila až koncom roka 2020. Prečo sa odkladala celé tri roky?
Z vyjadrení vedenia mesta vyplýva, že na takúto investíciu Bystrica nemala peniaze. Bolo by zaujímavé vedieť, prečo v takejto vážnej veci nepomohol štát, či už prostredníctvom eurofondov alebo vlastného grantu.
Samozrejme, je otázne, či primátor Ján Nosko vôbec oboznámil s problémom premiéra Pellegriniho. Nech už je to akokoľvek, čo sa nepodarilo vyriešiť tandemu Nosko – Pellegrini, to vyšlo tandemu Nosko – Matovič. V roku 2020 vláda poskytla samosprávam granty na riešenie práve takýchto problémov a Ján Nosko ohlásil etapizáciu rekonštrukcie verejného osvetlenia.
Projekt EDUNET
Ide o projekt poskytovania internetu do všetkých škôl na Slovensku. Problémom je, že telekomunikačné služby obstarával štát centrálne a nie samotné samosprávy, Pritom sú to oni, kto má školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
Reakcie dotknutej verejnosti na tento štátny projekt:
August 2019, Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov: Rýchlejší internet na školách za peniaze od štátu ešte stále nefunguje. Školy si podľa neho zaň radšej zaplatia u komerčných dodávateľov .. .Podľa neho by bolo pre školy výhodnejšie, ak by si služby zabezpečili cez lokálneho providera, ktorý im vie ponúknuť veľmi rýchle pripojenie za výhodnú cenu a ministerstvo by im na tento účel dalo len peniaze.
V článku sa ďalej píše: Edunet však v roku 2018 čelil kritike za predraženosť. Štátnu zákazku kritizovala komora učiteľov, odborníci aj mimovládne organizácie.
Marec 2016: Ku kritike súťaže sa pridali aj zástupcovia telekomunikačného trhu či Asociácie lokálnych poskytovateľov internetu (ALPI). Podľa Mareka Petrušku z APLI tak, ako boli nastavané podmienky súťaže, rezort školstva jednoznačne vylučuje lokálneho poskytovateľa … Stojíme si za tým, aby si škola vyberala providera, ktorý jej vyhovuje a vie poskytnúť kvalitné a lacné pripojenie,“ skonštatoval Petruška.
Obmedzovanie hazardu
Za vlády Petra Pellegriniho sa Ján Nosko sťažoval, že vláda a parlament obmedzujú mestá v riešení problémov s hazardom.
Ján Nosko, august 2020: V roku 2018 nám legislatíva takmer všetky tieto kontrolné oprávnenia vzala. Je pravda, že štát zvýšil poplatok pre prevádzkovateľov herní a zaviedol register vylúčených osôb, no aj napriek tomu sme mu adresovali niekoľko ďalších podnetov smerujúcich k legislatívnym úpravám a vráteniu kontrolných kompetencií mestám a obciam naspäť. Aktívna spolupráca s novovytvoreným Úradom pre reguláciu hazardných hier priniesla pozitívne výsledky.
Úľava prišla až po voľbách, v septembri 2020:
Mesto Banská Bystrica sa dlhodobo snaží obmedziť hazard, doteraz však malo do veľkej miery zviazané ruky legislatívou. Národná rada však tento týždeň schválila novelu zákona o hazardných hrách, ktorá hovorí o tom, že mestské zastupiteľstvá budú môcť prostredníctvom VZN zakázať hazardné hry na území mesta bez predloženia petície. Banskobystrický primátor Ján Nosko už na svojej stránke avizoval, že zákaz hazardu navrhne.
Stavebný zákon
O tom, že vládou pripravované zmeny v stavebnom zákone sa nepáčili samosprávam, ste sa už isto dopočuli. Pripájam dva výroky vedenia nášho mesta ako príklady:
Ján Nosko, máj 2021: Nová stavebná legislatíva je pre nás neprijateľná. O všetkom, čo sa v našich mestách postaví, bude rozhodovať štát, resp. novozriadený Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR. Celé stanovisko
Jakub Gajdošík, jar 2022, Komisia MsZ pre modernú samosprávu: A ten nový stavebný úrad, čo pripravuje vláda. Si myslíte, že sa bol niekto spýtať našich zamestnancov na mestskom úrade, či s tým súhlasia a či budú ochotní prejsť na nové pracovisko?
Posledné protestné hlasy Únie miest, ktoré som zachytil, sú z minuléo roku. Neviem teda povedať, aký má toto združenie názor na konečnú verziu, ktorá v parlamente prešla v máji 2023. Každopádne obce (ZMOS) sa vyslovili aj proti tejto poslednej podobe zákona.
Tohtoročné rozsiahle úpravy stavebných zákonov v parlamente podporili skoro všetky platformy: OĽANO, Sme rodina a aj opozícia: Smer a Hlas.
Únia miest vyslovila svoj nesúhlas aj v roku 2008, kedy v parlamente prešli dôležité zmeny v stavobnom zákone ohľadom územného plánovania (viď článok Únia miest: Za zmenou stavebného zákona sú investori. Ako sa píše v článku, vtedajšie zmeny iniciovali poslanci Smeru.
Privatizácia Medeného Hámra
O význame tejto pamiatky ste sa už zrejme dopočuli. Píše sa o ňom aj na webstránke Banskej Bystrice.
Podnik fungoval 500 rokov (1496 – 1991). Prišiel ale rok 2013 a štát túto pamiatku sprivatizoval,. Obyvatelia Banskej Bystrici týmto ďakujú jednofarebnej vláde Smeru za „kus dobrej roboty“.
Privatizácia autobusovej stanice
Problém so stanicou „vlak-bus-shopping“ je tiež všeobecne známy. Treba si ale uvedomiť, že jeho korene siahajú do roku 2002, kedy bola stanica sprivatizovaná. Mesto resp. štát tak prišiel o kontrolu nad pozemkom.
Privatizácia Huštáku
Informácie o tejto udalosti mám z blogu aktivistu Jakuba Pohleho.
V roku 2009 uskutočnila Slovenská správa ciest zámenu pozemkov. „Šťastný výherca“ zámeny dostal do vienka lukratívny pozemok vedľa obchodného centra Europa (tá plocha s bilboardami).
Zodpovednosť: v roku 2009 mala rezort dopravy na starosti strana Smer (minister Ľubomír Vážny)
Víťazovi k pozemku blahoželáme.
Všeobecný problém s financovaním samospráv
O zlom prístupe vlády ku samosprávam sa hovorí už desaťročia, Jedno svedectvo za všetky:
Rokovanie primátorov krajských miest, Prešov, máj 2018 (primátorka Prešova Turčanová) – „Stále nám ale chýbajú peniaze predovšetkým na rozvoj, lebo naše mestá trpia najmä modernizačným dlhom a financovanie na súčasnej úrovni znamená, že vieme prežiť, ale nevieme financovať rozvojové projekty. Vďaka EÚ vieme niektoré projekty robiť z eurofondov, ale dlhodobo nie je udržateľný takýto stav, keď potrebujeme naše mestá rozvíjať a peniaze samosprávam chýbajú. No chýbajú aj v štáte, lebo nie sú vyčlenené ani pre Slovenskú správu ciest, či Národnú diaľničnú spoločnosť zo štátneho rozpočtu na to, aby sa riešila doprava a vážne problémy, ktoré krajské mestá majú,“ upozornila Turčanová.
Radikálne zvyšovanie výdavkov v roku 2019 (bez dialógu s regiónmi)
Počas Pellegriniho vlády zasiahla samosprávy takáto finančná smršť:
- chodníková novela o údržbe komunikácií
- obedy v školách a škôlkach zadarmo
- zvyšovanie platov vo verejnej správe
Takéto zmeny pobúrili primátorov a starostov.
Matúš Vallo, január 2019: „Chodníková novela nedala samosprávam možnosť sa na výkony takéhoto rozsahu dostatočne pripraviť, ani finančne, ani personálne, ani materiálne. Takto sa legislatíva, ktorá ovplyvňuje život a dotkne sa všetkých obyvateľov Slovenska robiť nemá a nesmie“
Lenka Balkovičková, primátorka Zvolena, september 2019: Mestá nemajú vôbec žiadne možnosti rozvojových aktivít. Zvýšené výdavky, to sú kompetencie, ktoré dali mestám.
Primátor Žiliny Peter Fabiane: Pokiaľ v tejto krajine neskončí takýto spôsob komunikácie s občanom a nezačneme si hovoriť na rovinu pravdu, v akom stave sme, potom to môže končiť tak, ako to končí dnes.
Richard Rybníček, predseda ÚInie mest Slovenska: Najhoršie, čo sa môže mestu alebo obci stať je, keď do toho začnú poslanci vnášať politiku a začnú z toho vytĺkať politický kapitál.
Bystrický primátor sa o zmenách negatívne nevyjadril (aspoň ja som žiadne nesúhlasné stanoviská nezachytil). Hovoril len o následkoch legislatívnych zmien.
Ján Nosko: Tak, ako v iných mestách, ani v Banskej Bystrici sme nemali na výber a museli sme zvyšovať miestne dane.
Toľko o „zlepšovákoch“ pre samosprávy za vlády Petra Pellegriniho.
Protiinflačný balíček a daňový bonus
Určite si spomínate na tieto ekonomické opatrenia z roku 2022. Ministrom financií bol Igor Matovič a v parlamente návrhy jeho ministerstva podporili strany OĽANO, Sme Rodina a niektorí nezávislí poslanci.
Samosprávy mali na tieto zmeny radikálne iný názor ako vláda.
Michal Kaliňák,ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS. – Samosprávy sa presunú k ekonomickej priepasti (po prijatí protiinflačného balíčka)
Ekonomický odbor mestského úradu Banská Bystrica, – navýšenie daňového bonusu na úkor príjmov samospráv nebude znamenať pomoc pre rodiny, ale naopak (november 2022, pred schvaľovaním daňového bonusu).
Zaujímavý bol postoj strany Hlas ku schvaľovaniu prvého balíka, teda protiinflačných opatrení. Erik Tomáš vyhlásil, že Hlas za tento „bič na samosprávy“ zahlasuje, ak vládni poslanci na oplátku podporia ich návrh na valorizáciu dôchodkov. To je zaujímavé, že strana Hlas nezdieľala výhrady samospráv, prekážala im len nedostatočná podpora seniorov.
(Dočasné) zrušenie civilných letov na Sliači
O zastavení civilnej prevádzky sa hovorilo najmä v roku 2022. keď bool ministrom obrany Jaroslav Naď. Treba si ale uvedomiť, že kľúčové rozhodnutia sa urobili už v roku 2019. Nazrime do vtedajších vládnych materiálov.
Predkladacia správa na rokovanie vlády, október 2019: V súvislosti s plánovanou rekonštrukciou a po ukončení jeho rekonštrukcie (v závislosti od toho, či bude možné vykonávať duálnu prevádzku na danom letisku) bude zriadená pracovná skupina, …. Návrh ďalšieho postupu predložia spoločne … v termíne do 30. júna 2020.
Vláda SR teda v roku 2019 otázku civilného lietania nechala otvorenú. Prioritná bola práve vojenská časť.
Od rozhodnutia Pellegriniho vlády prešli dva roky a Ján Nosko nástupnícku vládu upozornil (otvoreným listom), že civilné lety sú pre bystrický región „nevyhnutným predpokladom rozvoja.“ Škoda, že takýto apel nebolo počuť už v roku 2019, keď bola materiál na vláde (aspoň ja som žiadny takýto apel vtedy nezachytil).
Celkový spôsob prideľovania eurofondov
O ťažkopádnosti eurofondových výziev sa hovorí snáď už desaťročia. Vyextrahoval som niektoré postrehy z dvoch diskusií – z rokov 2019 a 2022 (teda pred aj po ostatných parlamentných voľbách).
Rok 2019:
Milan Muška, výkonný podpredseda ZMOS, rok 2019 – úroveň čerpania je asi 22 percent (v roku 2019). S tým nemôžeme byť spokojní. Na druhej strane je veľký potenciál v tom, že je zazmluvnených veľké percento projektov. Z hľadiska dekomitnemntu, čerpania a ýkonostnej rezervy je Slovensko na jednom z posledných miest v rámci EÚ. Potenciál je ale u nás dobrý a je len potrebné zabrať.
Aj z našich analýz vyplývajú tieto príčiny pomalého čerpania: neskutočná zložitosť programov EŠIF-u, menšia podpora riadiacimi orgánmi oproti napr. nórskym fondom, neskutočne komplikované verejné obstarávanie, zdĺhavé vyhodnocovanie projektov (najmä v programe rozvoja vidieka). Samozrejme, chyby robia aj samotní žiadatelia, neskoro začnú proesy verejných obstarávaní. Nedostatok profesionálov,to sa týka sprostredkovateľských orgánov,riadiacich orgánov ale aj žiadateľov o granty, nedostatočná príprava v súvislosti so stavebnými konaniami, zložitosť na strane donora, napriek tomu, že máme množstvo prísľubov, množstvo pokusov, ktoré mali viesť k transparentneniu a zjednodušeniu procesov, čo je príznačné pre eurofondy, po každej kontrole či už z Bruselu aleb internej slovenskej sa procesy ešte viac skomplikujú a stavajú sa ďalšie prekážky.
Lucia Mišíková, projektová manažérka na základnej škole v Štiavnických Baniach rok 2019 – výzvy sú neprehľadné, chýba nejaký centralizovaný systém. V praxi to chodí tak, že sa téme venujú nejaké súkromné firmy, ktoré tento prehľad urobia, ale pre verejné inštitúcie je to výdavok navyše, lebo za prístup k takému toprehľadu si musia zaplatiť. Naša škola si napr. takúto službu nemôže dovoliť kúpiť. Takisto si nemôžeme dovoliť objednávať služby profesionálnych projektových manažérov pričom vypísané výzvy takéto služby vyžadujú. Ku žiadostiam je množstvo potrebnej dokumentácie, na toto nie sú žiadatelia pripravení.
Malé obce majú problém s rozvojovými projektami, preto im pomáha naša župa.
Situácia bola komplikovaná aj po voľbách. Výroky z diskusie v roku 2022:
Michal Kaliňák, ZMOS: tzv. rezortizumus je dlhodobý dedičný hriech ohľadom eurofondov. Neprirpavenosť projektov je spôsobená aj tým, že neviete, aké výzvy budú a aké nebudú vyhlásené. Minulý rok sa stalo, že ministerstvo päťkrát za rok zmenilo záväzný harmonogram výziev. To nahnevá všetky samosprávy
Barbora Lukáčová, Bratislavský samosprávny kraj – problémy pretrvávajú aj teraz – napr. rozdielne pravidlá pre rôzne riadiace orgány (programy ministerstiev MIRRI verzus Ministerstvo životného prostredia).
Jeden vážny problém sa po voľbách predsa len podarilo odstrániť:
Matúš Drotár z MIRRI – pri dopytrových projektoch veľa snahy vyjde navnivoč. Samosprávi sa natrápia z prípravou, a nakoniec so žiadosťu o grant neuspejú. Práve preto sme zaviedli tzv. IÚS resp. UMR, kde samotné územie povie, ktoré aktivity budú podporené. Mestá tak už nebudú musieť navzájom súťažit. S takýmto prístupom Slovensko zatiaľ nemá skúsenosti, teda proces trvá istý čas.
Barbora Lukáčová, BSK. Súhlasím že eurofondy doteraz fungovali ako bankomat. Hurá, na toto sú fondy, tak poďme o ne žiadať. To teraz vieme napraviť vďaka tzv. integrovaným projektom. Teraz sa podarilo presadiť strategický princíp, že žiadateľ dopredu vie, na čo sa má sústrediť a nemrhá energiou na tie výzvy, ktoré nie sú pre jeho región najakútnejšie.
Celkové riešenie dopravy na Horehroní
Kvôli problémom s dopravou si v roku 2017 stredoslovenské mestá založili vlastné lobistické združenie, nazvali ho Iniciatíva stredné Slovensko.
Našiel som zopár vyjadrení tohto združenia z nedávneho obdobia:
TASR, november 2019 – Členovia združenia hovoria, že im chýba komplexný prístup zo strany Ministerstva dopravy a výstavby SR k riešeniu celého úseku.
Ján Nosko, november 2019 – „Dosiahli sme čiastkové úspechy, ktoré sa týkajú riešenia v lokalite Ružomberok, respektíve Banská Bystrica – Slovenská Ľupča, no požiadavky Iniciatívy stredné Slovensko k ostatným úsekom stále nenapredujú. Nepracuje sa na štúdiách a termíny zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) nie sú dodržané. Budeme preto žiadať ministerstvo dopravy a výstavby, a tiež NDS o stanovisko„.
Ján Nosko, október 2022:: Som rád, že sme dnes mohli Banskobystričanom, ale aj obyvateľom celého regiónu, priniesť spoločne s Jaroslavom Kmeťom, štátnym tajomníkom Ministerstva dopravy a výstavby SR, ďalšiu dobrú správu. Tentokrát z oblasti dopravy. Národná diaľničná spoločnosť totiž finalizuje projekt predĺženia rýchlostnej cesty R1 po Slovenskú Ľupču, a ešte tento rok plánuje spustiť verejné obstarávanie na dodávateľa stavby.
Ako vidíme, problémy sa naťahovali počas pôsobenia viacerých garnitúr. Z vyajdrení primátora badať dojem, že problémy nesúviseli len s financiami ale aj neochotou jednotlivých vlád (nepracovalo sa ani na štúdiách, nie to ešte na samotnej výstavbe).
Stredné školy
V roku 2018 sa vtedajší premiér Robert Fico takto nahneval na somsprávy:
Bolo veľkou chybou, keď sa pri vznikaní VÚC nezaviedli žiadne kontrolné páky pri ich riadení. V niektorých oblastiach bude potrebná vyššia centralizácia VÚC a väčšie zosúladenie. Vyššie územné celky (VÚC) vytvárajú na stredných odborných školách odbory, s ktorými sa absolventi nevedia uplatniť a plytvajú tak verejnými financiami.
Ficov výrok možno chápať ako kritiku do svojich vlastných radov. Väčšinu žúp totiž vtedy viedli nominanti Smeru a aj premiérske kreslo patrilo Smeru.
Môj záver
Z princípu veci nie je možné vykonať úplný, vyčerpávajúci rešerš na túto tému. Samosprávy trápia aj ďalšie problémy, ktoré v blogu nespomínam (zdravotníctvo, súdnictvo resp. iné témy), v ktorých sú desaťročia poddimenzované stavy.
Na poslednom zasadnutí zastupiteľstva sa debatovalo aj o krízach z posledných období (pandémia a starostlivosť o utečencov pred vojnou na Ukrajine). Ján Nosko vyhlásil, že v týchto krízach zlyhal štát a problémy tak ostali na pleciach samospráv
V tomto blogu sme si preukázali, že štát naozaj zlyhával, a to už niekoľko desaťročí za sebou. Chyba je zrejme v celom paneláku, teda naprieč celým politickým spektrom.
