Quantcast

Sochy osobností zjednocujú, ale aj rozdeľujú. Pomáhali vytvárať štáty a národy a svoje posolstvá majú aj moderné abstraktnejšie sochy anonymných hrdinov.

Nástup sochy Bela IV. v nadživotnej veľkosti sa v Banskej Bystrici ešte len pripravuje, ale konflikty okolo nej už píšu jej vlastné dejiny.

 

Vytváraním slovenského národa sme zavrhli svoju históriu z čias Uhorskej ríše. Ona existuje a žiaci sa o nej učia v školách, ale nie je súčasťou nášho uvedomenia si samých seba. Odmietame predstavu uhorského štátu, ako nášho bývalého štátu a stále zostávame v národnej, nacionalistickej póze.

Práve my v Banskej Bystrici o tom niečo vieme. Tu sa zrodil Kotleba a jeho úspech a zdalo by sa samozrejmé, že reakcia nenechá dlho na seba čakať a že práve tu sa objaví socha uhorského vládcu a zakladateľa mesta. Ako súčasť boja s extrémnym nacionalizmom a ako prejav sebavedomia a sily vrátiť sa pred naše národné obdobie. Potrebujeme vyplniť čiernu dieru v našej identite a načerpať energiu pre otvorenosť, spoluprácu a tiež zlepšovať si vzťahy s Maďarskom.

 

Zrodenie sochy Bela IV. v Banskej Bystrici je komplikovaný príbeh, ktorý odkrýva naše najväčšie boľačky.

Poslanecký návrh na vytvorenie busty zakladateľa mesta sa nakoniec pretavil do sochy v nadživotnej veľkosti. Zlé jazyky hovoria, že sa tým zväčšila aj zákazka pre autora už tretej sochy v meste za posledných 6 rokov.

Mestský poslanec a historik Stanislav Mičev po návrhu na vytvorenie busty požiadal aj o vypísanie verejnej zbierky. Dôvodil aktivizovaním občanov, ktorí by sa týmto spôsobom mohli „ prihlásiť k vlastným dejinám, lebo uhorské dejiny sú aj naše dejiny a nemáme sa za čo hanbiť.“

Zbierka odštartovala v decembri 2016 a kvôli neúspechu bola predlžovaná až do decembra 2019. V decembri 2018 bolo na účte z potrebných 60-tisíc € necelých 10-tisíc. Mestskému úradu sa však podarilo získať prísľub na 15-tisíc € od Nadácie Gábora Bethlena, ktorá funguje pri Úrade vlády Maďarskej republiky. A na dofinancovanie mesto rátalo aj s mimorozpočtovými zdrojmi.

Už odhlasovanie verejnej zbierky v mestskom parlamente v roku 2016 sprevádzali konflikty ohľadom umiestnenia sochy. Z tohto dôvodu aj samotnú zbierku podporilo iba 14 z 27 prítomných poslancov.

Mestský úrad dostal v tomto období list od riaditeľa Stredoslovenskej galérie a riaditeľa Stredoslovenského múzea, ktorí žiadali o „hodnotový miestopis“ a „nenarúšanie doterajšieho vnímania historického priestoru“. Hradný areál bol považovaný za „vrchol hodnotového priestoru mesta“ a socha Bela IV. za „novotvar“.

Problém nenarušiť génius loci vrcholového hodnotového priestoru mesta je ako vystrihnutý z kocúrkovských príbehov. Navyše pretrváva dodnes a nejde iba o hradný areál. Socha Bela IV. sa zdá byť „novotvarom“ všade. Navyše ak ide o „nadrozmernú sochu“, ako ju nazval poslanecký klub BBA.

Isteže, pre nás, súčasníkov, je postava Bela IV. cudzia, bez ohľadu na to, kde si ju umiestnime. Mnohí sa kritickejšie pozerajú aj na kvalitu výtvarného prevedenia sochy. Nakoniec odborníci žiadali o možnosť diskutovať aj o konečnej podobe sochy a časť poslancov žiadala transparentnú súťaž najmä v prípade, ak sa socha bude dofinancovávať z mestských zdrojov. Avšak išlo opäť len o neúspešné narúšanie pokojného života v mestečku.

Transparentnosť a diskusia sú hodnoty, ktorých sa dnes v Banskej Bystrici domáhajú mnohí a v mnohých kauzách.

Mestský úrad nakoniec rozhodol o umiestnení sochy Bela IV. za Barbakan. Kritici namietajú, že socha bude skrytá, neviditeľná z námestia a otočená chrbtom. Takéto umiestnenie zakladateľa mesta považujú za nedôstojné.

Dôvodenie primátora a jeho odborníkov, že si socha najskôr musí získať priazeň obyvateľov a až potom je možné jej prípadné premiestnenie opäť trochu pripomína Kocúrkovo.

Keby sme rozumeli posolstvu sochy, jej presvedčivý nástup by sa považoval za dôležitý. Práve silný prvý dojem ovplyvní vnímanie sochy na dlhšiu dobu. Zostáva veriť, že ľudia odhalia hodnotu sochy aj bez silných mestských autorít.

 

Kauza sochy Bela IV. sa pridala k tým, ktoré kritizujú Mestský úrad pre netransparentné procesy. Zaoberali sa ňou renomovaní banskobystrickí architekti vo svojich blogoch a tešili sa úspechu vo verejných on-line diskusiách.

Nakoniec sa spojili šiesti architekti a napísali otvorený list primátorovi, kde žiadajú nielen prehodnotenie umiestnenia sochy, ale najmä dodržiavanie osvedčených a dokonca legálnych postupov pri tvorbe verejného priestoru.

 

Súčasnú debatu o umiestnení sochy odštartoval architekt Jozef Frtús, odborník práve na výtvarné diela vo verejných priestoroch a to ako tvorca aj ako člen mnohých posudzovacích komisií. Venoval sa aj problematike banskobystrického barbakanu. Je medzi trojicou autorov knihy Mestský hrad v Banskej Bystrici, ktorá vyšla minulý rok. Znamená to, že bol v kontakte s dejinami mestského hradu a zrejme mu ani postava Bela IV. nie je cudzia.

Vie si predstaviť sochu zakladateľa mesta aj na výslní, viditeľnú z hlavného námestia, pred bránou do Barbakanu. Tento priamočiary, nevyhýbavý prístup si získal veľa fanúšikov z banskobystrickej verejnosti. Mestský úrad to však nezobral do úvahy.

V súvislosti s mestským hradom vidím aj iný problém. Vo vnútri tejto historicky cennej pamiatky je reštaurácia a športová piváreň. Nečudo, športová lobby je banskobystrickou špecialitou. Fotografie Barbakanu s Belom IV. by boli lákadlom nielen pre slovenských, ale najmä pre maďarských turistov. Avšak západní turisti by si iste všimli aj necitlivý prístup k historickým pamiatkam.

 

Marta Medzihradská

Autor blogu:

Marta Medzihradská