Čo sa hovorilo o Mestskom parku na Komisii MsZ pre životné prostredie.
Téma nebola na programe, ale otvoril ju pán Sabo, predstaviteľ verejnosti v bode Rôzne. Pán Sabo je pedagóg a výskumník z Fakulty prírodných vied UMB. Hovoril o hrozbe nezákonnosti výrubu zdravých stromov v parku. Existujú európske smernice, ktoré sú pre Slovensko záväzné a tiež podpis Slovenska pod Dohovorom o biodiverzite. Pán Sabo upozornil, že zmeny v životnom prostredí sú príliš rýchle a novovysadeným stromom hrozí, že nedosiahnu dlhší vek. Najmä ak budú vysadené v rámci alejí s rovnakými druhmi.
Potvrdili sa obavy, že vedenie mesta nepočíta s ukončením výrubov. Primátor mesta požiadal o úpravu projektu parku tak, aby sa minimalizovali výruby na základe nových posudkov, avšak nežiada, aby bol posudok uznávaného odborníka p. Kolníka záväzný. To znamená, že pripúšťa výrub aj takých stromov, ktoré neohrozujú bezpečnosť v parku.
V odhodlaní pokračovať vo výruboch svedčil aj postoj pána Chramca, vedúceho úseku údržby verejnej zelene v ZAaRESe, ktorý ponechanie červených značiek na stromoch v parku stále chápe ako výsledok povolenia k výrubovému konaniu. Pripomeniem, že odbornosť na udelenie takéhoto povolenia bola spochybnená „externými“ odborníkmi a následne vedenie mesta súhlasilo s vypracovaním nového posudku. Predvčerom sme sa však dozvedeli, že nový posudok MsÚ nebude akceptovať ako deliacu čiaru, ktorá vymedzila stromy k výrubu a stromy vhodné pre opateru.
Debata skončila vyvrcholením sporu, keď pán Chramec dehonestoval priebeh odborného prieskumu zoológmi (členovia Slovenskej akadémie vied SR)
Prečo sa v jednom okamihu navýšil počet stromov určených na výrub zo 65 na 230?
Otázka bola opäť položená aj na tomto stretnutí komisie. Úrad vysvetlil, že 65 stromov sa krylo so stavbou. Napríklad, že detské ihrisko treba niekde umiestniť. A že neskôr do hry vstúpil Krajský pamiatkový úrad, ktorý určil, aby sa urobili aleje (kompozičné hľadisko). My už môžeme len odhadovať, či niekto o takýto zásah KPÚ dodatočne požiadal, alebo nie.
Niečo z dokumentov
Citujme napr. z Florentskej charty pre historické záhrady/parky (1982)
Bod B/čl.14: „Historická záhrada musí byť udržiavaná vo vhodnom prostredí. Potrebné je zakázať akúkoľvek zmenu fyzikálneho prostredia, ktorá ohrozuje ekologickú rovnováhu. To platí pre všetky druhy vnútornej a vonkajšej infraštruktúry (kanalizáciu, zavodňovacie systémy, komunikácie a cesty, parkovacie plochy, oplotenie, technické zariadenia umožňujúce údržbu zvyšujúce komfort návštevníkov, atď.)“
Bod B/19: „Svojím charakterom a svojím určením je historická záhrada miestom pokoja, ktoré musí jednoznačne napomáhať kontaktom ľudí, ticha a obdivu k prírode. Tento každodenný, bežný účel musí jednoznačne kontrastovať s výnimočnou úlohou historickej záhrady ako miesta, v ktorom sa konajú slávnosti…“
Bod B/20: „Ak pri bežnej prevádzke je možné povoliť v záhradách kľudné hry, je potrebné ako náprotivok vytvoriť vedľa historických záhrad miesta, resp. terény, vhodné pre živé a dynamické hry a pre šport …“
Takže pod revitalizáciou historického parku by sme mali rozumieť odstránenie tenisových kurtov a športového areálu, ktoré poškodili park v rokoch, keď sa nad verejnými priestormi málokto hlbšie zamýšľal, pretože nikto neveril, že môže ovplyvniť ich kvalitu. A určite by sa nemali pridávať ďalšie stavby a zvážiť by sa mal aj povrch chodníkov.
Prečo vedenie mesta bojuje za výrub stromov?
Všetci si kladieme túto otázku. V tomto momente je isté, že primátor mesta už zachraňuje aj svoj verejný obraz pred voľbami. Výrub ďalších stromov by znamenal, že sa nemýlil, a naopak, ak výrub ukončí, prizná si chybu a tiež zodpovednosť za financovanie participatívnych procesov, do ktorých nevložil potrebné odborné informácie a tiež za financovanie nepoužiteľného víťazného projektu z medzinárodnej súťaže.
Odkazy
