Pred viac ako rokom som napísal úvahu, ako zlepšiť dobrý obraz mesta, jeho značku a povesť. Odporúčal som zachovať to, čo je výborné, čo sa osvedčilo, resp. prísť s niečím novým, čo rozšíri paletu ponuky nášho mesta, ktorá prekročí hranice mesta a hranice republiky. Myslím si, že je potrebné vyvarovať sa experimentom, ktoré nemajú v našom meste tradíciu a napokon, ani verejnosť ich nevníma ako niečo, čo tu musí byť a za každú cenu.

Neskromne som označil naše námestie, ako najkrajšie na Slovensku. Je alebo nie je? A je to rozhodujúce? Pre nás Banskobystričanov určite nemá konkurenciu. Nie som však ďaleko od objektívneho posúdenia, že moje konštatovanie nekríva ani na jednu nohu. Prešiel som Slovensko krížim krážom a je to veru tak. Vďační musíme byťDSC_0070 našim predkom. Nepodľahli, hlavne za čias minulého režimu a nedovolili na námestí postaviť niečo tak škaredé a ničomné, ako má napr. Trnava na svojom námestí.  Možno tomu dopomohol fakt, že už v roku 1955 bolo vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu. Možno, ale dnes je to už jedno. Hlavne, že má podobu, ktorá sa takmer od 16. storočia nezmenila. To, že je najkrajšie na Slovensku si osvojil aj pán primátor, verejne to prezentuje a to ma teší. Hlavu hore, je to tak.

Máme za sebou niekoľko akcií, ktoré zaraďujem medzi TOP 5 akcií. Osviežili mesto a ponúkli jedinečný zážitok. Boli to koncom augusta oslavy 71. výročia Slovenského národného povstania, ktoré sa už prirodzene spájajú s Leteckými dňami SIAF na Sliači. Začiatkom septembra 4. ročník Banskobystrického marat20150913_131837ónu a hneď o týždeň 358. Radvanský jarmok. Čo viac dodať? Tri víkendy a tri skvelé príležitosti dať o nás vedieť,  pripomenúť sa Slovensku a Európe. Povstanie, ako reparát národa a jeho rehabilitácia za krátke zblúdenie v područí fašistického Nemecka a návrat medzi demokratické národy. Maratón, ako kráľovská športová disciplína, ktorá vyžaduje mimoriadne pevnú vôľu a odhodlanie. Dobrá organizácia a propagácia, neopakovateľné prostredie a veľký záujem verejnosti, to je niečo tak jedinečné, že nevidím pochybnosť, aby toto „nové“ nebolo trvalé a čoraz lepšie. A napokon naša perla, ktorá stojí pred dverami UNESCO a nedočkavo čaká na prijatie do rodiny jedinečných nehmotných dedičstiev ľudstva. Výborná, pestrá a dobre previazaná dramaturgia, roztrúsenie atrakcií od Hrona, Huštáku až k Barbakanu, v sobotu a v nedeľu aj nádherné počasie, ktoré ešte viac podfarbilo jedinečnosť centra nášho mesta. Náruč historických domov námestia a hrdé veže kostolov, to nebola kulisa z výpravného veľkofilmu americkej produkcie, to bolo naše mesto, Banská Bystrica. Bola to jednoducho paráda, bola to jedinečná krása, oslava mesta, jeho histórie a hlavne jeho šikovných ľudí.

Dovolím si ďalšie odporúčanie pre radnicu a pána primátora. Doterajšie rázne a správne kroky, ocenenie úsilia, to platí, na tom nič nemením a ďakujem. Odporúčam však pán primátor, netreba nášmu mestu desiatky akcií, ktorých organizátori neprichádzajú s ničím prevratným, ale pri tom natŕčajú ruku. Netreba nám niečo, čo k mestu nepatrí. Nerozrieďujme tým sústredenie a starostlivosť o to, čo funguje, nehľadajme do úmoru. Vystačíme si, pretože rodinné striebro sa v každej rodine dedí a zušľachťuje, ale málo kedy vymieňa.

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.