Minulý rok nás potulky po Istrii zaviedli do mestečka Novigrad. Zastavili sme sa pri zmrzline. Po odpovedi, že sme zo Slovenska a z Banskej Bystrice zmrzlinár ožil a okamžite pripojil vyznanie nášmu mestu a kráse námestia.
Pred mnohými rokmi sa vracal z emigrácie dnes už nebohý Julo Čadek. Ako sám veľmi sugestívne porozprával, keď vystúpil na stanici, tak mu vyhŕkli slzy šťastia a dojatia. Miloval svoje mesto, veď to aj napísal v 4 knižočkách (Listovanie časom, Písačky z chodníka, Písanie do piesku, Proti srsti), ktoré hovoria o tom priam dokonale.
Pred viacerými rokmi som navštívil Francúzsko. Často sme dostali otázku, odkiaľ ste? Pri odpovedi, že zo Slovenska sme takmer vždy dostali ďalšiu otázku. Adriána? Áno, hovorili o našej rodáčke a vtedy veľmi populárnej modelke Adriáne Sklenaříkovej. A keď sme dodali, že ona je z nášho mesta, mali sme aspoň na chvíľu vyhraté.
Tri príbehy, tri rôzne pohľady na naše mesto. Koľko ich vlastne môže byť, ako nás vníma Slovensko, Európa a nebodaj svet? Ako my vnímame svoje mesto, akoby sme ho dokázali predstaviť, ako pozvať k nám na návštevu?
Netvárim sa ako odborník na branding, ani nie som znalcom na marketing v cestovnom ruchu. Citlivo a nepretržite však vnímam, čo sa v meste deje. Je mi ľúto, ale stále vo mne pretrváva pocit, že táto časť agendy sa tvorí náhodne, bez odkomunikovaných priorít a bez jasných cieľov. Porovnávame mestá a krajiny, kde sú dávno pred nami a kde majú zažité vlastnosti a procesy, ktorých výsledkom je obdiv turistov. Primátorove cesty do alpských krajín a iných turistických destinácií Európy viditeľne nič nepriniesli. Úlety, tvrdohlavé odmietanie tradícií, hľadanie nepoužiteľných vzorov v zahraničí, netrpezlivosť, nekoncepčnosť, to sú faktory, ktoré sú podpísané pod stav, aký prežívame. Hľadanie „zázraku“, to nie 
je cesta, ktorá by mala viesť k úspechu. Registrujem len zrodenie podujatia, ktoré malo ambíciu zaujať a pritiahnuť turistov. Grilované rebierko malo byť tým produktom, ktorý mal naplniť túto ambíciu. Veľký omyl, to je môj názor.
Hodnoty, ktoré chceme ponúkať a predávať, musia byť pochopené a prijaté u nás doma. Komunikovať s verejnosťou, ponúkať riešenia, propagovať stratégiu, monitorovať a vyhodnocovať čo a ako sa podarilo, to je nevyhnutnosťou úspechu. Nestačí len propagovať pozitívne veci a pri to
m zabúdať na odstraňovanie negatív.
Žijem tu takmer 60 rokov, moji predkovia tu prežili celý život. Často som bol svedkom spomienok a príbehov, ktoré mi modelovali mesto, jeho atmosféru, obraz a povesť. Veľa z tých rozprávaní som už zabudol, ale jedno si pamätám. Banská Bystrica bolo čisté a zeleňou zaplnené mesto. Boli sme mestom rekreácie a športu, ale aj malých firiem a dobrého školstva.
Čím sme dnes, čo by sme mali niesť ako posolstvo a dobrú povesť? Nebojme sa povedať, že máme jedinečné a najkrajšie historické námestie Slovenska, ktoré leží v jeho srdci. Že ho nezničili vojny a ani 40 rokov socializmu. Že zachovalo svoju podobu zo 16. storočia. Je malebné, vľúdne a mimoriadne krásne. Že 300 metrov od neho tečie Hron a vypína sa Urpín. A to, že Bystrica je mestom Povstania? Tento prívlastok nevznikol neobratným marketingom, ale históriou. Hrdosť, vďaka a pozitívny obraz vo svete, to sa nám máli, nestačí nám? Chyba, pretože to patrí k nášmu mestu. No a to posledné, čo je čerstvé a čaká na prijatie verejnosťou. V apríli predniesol na MsZ svoj návrh dlhoročný športový novinár Jozef Ivan. Sme mestom olympijských víťazov a ak budem neskromný, tak aj mestom majstrov sveta.
Máme najkrajšie námestie na Slovensku, každý kto je v našom meste, tam zavíta o tom niet pochýb. V novodobej histórii Slovenska bola práve Banská Bystrica centrom vzdoru národa proti fašizmu. SNP bolo reparátom krajiny a návratom do demokratickej Európy. Športové výkony a mimoriadne úspechy spojené so skromnosťou a neskrývanou láskou k vlasti a mestu, to oceňuje celý svet. Toto je vyskúšané a platí so zaručenou istotou. Načo hľadať niečo iné, tieto kľúčové symboly využívajme a zveľaďujme.
