V čase, kedy na území Banskej Bystrice pôsobí desiatka regionálne zameraných médií, nevidím dôvod, aby mesto vynakladalo viac ako 64-tisíc eur ročne na vydávanie vlastného periodika. O to viac, že Radničné noviny neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a v každom volebnom období slúžia iba na propagandu aktuálneho vedenia mesta.
Samotná tlač a distribúcia Radničných novín stojí 64-tisíc eur ročne. Toto však nie sú konečné náklady. Obsahovú náplň zabezpečuje kancelária primátora a tvorba mestského periodika zaberá podstatný čas zamestnancov mestského úradu, ktorý by mohli venovať iným činnostiam. Mesto navyše platí za jazykovú korekciu a grafickú úpravu Radničných novín.
Cieľom mestského periodika je „zabezpečiť printovú informovanosť o živote v meste.“ Otázkou do diskusie je, či potreba vydávania Radničných novín pociťujú viac občania Banskej Bystrice alebo vedenie a poslanci mestského zastupiteľstva. Do schránok domácností chodí bezplatne niekoľko súkromných tlačovín – Echo, Novinky, Bansko-bystricko, Bystrický telegraf (dlhšie mi do schránky neprišiel, neviem či ešte vychádza) a do minulého roka vychádzalo aj BBinfo. Charakter týchto tlačovín je zameraný najmä na reklamu, ale popri tom prináša aj informácie o dianí v meste. Bezplatnou tlačovinou je aj Kam do mesta, dostupný na rôznych verejných miestach (kaviarne, obchodné domy, atď.).
Z kategórie platených je regionálny týždenník MY vydavateľstva Petit Press.
To bol menoslov tlačovín. Okrem nich však v Banskej Bystrici pôsobia štyri aktívne regionálne portály (BBonline.sk, bystrica.sme.sk, bystrica24.sk, bystricoviny.sk). Štyri bezplatné zdroje informácií o dianí v meste. Keď k tomu pridáme tradičné médiá ako rozhlas (rádio Regina) a televízia (TV Hronka – dotovaná mestom 33-tisíc eur ročne, TV ESO), zisťujeme, že súkromné spoločnosti zabezpečujú informovanosť občanov mesta na všetkých mediálnych frontoch. Nehovoriac o celoštátnych médiách, ktoré majú v Banskej Bystrici svojich redaktorov. Načo teda vynakladáme nemalé finančné prostriedky na Radničné noviny?
Druhým a pre mňa najväčším problémom je samotný obsah Radničných novín. Neprináša nič nové a je to kompilát vydaných tlačových správ mesta. Všetko, čo je v mestských novinách je dávno pred ich mesačným vydaním dostupné zadarmo v iných médiách.
Či za Saktora alebo aj teraz za Gogolu slúži na propagandu primátora a poslancov mestského zastupiteľstva. Z peňazí daňových poplatníkov. Na nestrannosť by mala po novom dohliadať Redakčná rada, priestor venovaný primátorovi sa však nezmenšil a stále tvorí podstatnú časť novín. Podľa môjho názoru by osobná propaganda primátora či poslancov mala byť platená z jeho financií, nie z mestskej kasy. Tento problém sa netýka iba Gogolu, stačí sa pozrieť na krajskú samosprávu, kde sa na každej strane Nášho kraja dozvieme čo pozitívne nám priniesol predseda Maňka.
Problémom je aj priestor pre neziskové organizácie. Podľa mojich informácií nie každá dostane priestor, na základe čoho sa rozhoduje, kto do vydania pôjde a kto nie, je záhadou.
Na začiatku roka sa zvádzal tuhý boj o každé euro v rozpočte mesta. O to viac ma prekvapilo, že Radničné noviny prešli „bez ujmy.“ Za 64-tisíc (a viac), by sa každý rok mohol realizovať zaujímavý projekt v uliciach Banskej Bystrice. Boli by to zmysluplnejšie vynaložené peniaze z mestskej kasy.
Zaujíma ma váš názor. Má existencia Radničných novín opodstatnenie? Ak áno, prečo?
