BLOG | 29.4.2019

Andrea Súlovcová: Progresívna prezidentka, progresívny vicežupan?

Eufória po víťazstve Zuzany Čaputovej v 2. kole prezidentských volieb pomaly vyprchala a ochabli aj mexické vlny v tábore progresívnych liberálov. Nastupuje tvrdá politická realita. Fakty, oslobodené od volebných emócií, založené však na číslach hovoria jasnou rečnou:

Zuzana Čaputová disponuje najslabším prezidentským mandátom v histórii

Zuzana Čaputová, ako prezidentský kandidát, získala najmenší počet voličských hlasov v histórii priamej voľby prezidenta na Slovensku. Čaputovú volilo o cca 25 000 voličov menej ako Ivana Gašparoviča v roku 2004, pritom odvtedy stúpol počet oprávnených voličov o takmer 200 000.

Dokonca aj Andreja Kisku v roku 2014 volilo o štvrť milióna ľudí viac ako dnes Zuzanu Čaputovú.

Pre úplnosť treba ešte dodať, že druhé kolo tohtoročných prezidentských volieb sa vyznačuje najnižšou volebnou účasťou v histórii, ktorá dosiahla len 41, 79 %. To znamená, že viac ako dva a pol milióna oprávnených voličov sa 2. kola prezidentských volieb nezúčastnilo, t.j. drvivá väčšina z nich nebola ochotná dať voľbách svoj hlas ani Zuzane Čaputovej a ani jej politickému súperovi.

Zuzana Čaputová tak v prezidentských voľbách získala dôveru len približne jednej štvrtiny všetkých oprávnených voličov na Slovensku.

Tieto prezidentské voľby zaznamenali, okrem rekordne nízkej volebnej účasti, ešte jeden veľmi smutný rekord: takmer 40 000 odovzdaných neplatných hlasov. Nárast počtu neplatných hlasov je oproti všetkým minulým voľbám taký enormný, že náhodu v tomto prípade možno vylúčiť. To znamená, že desaťtisíce voličov vhodili do volebnej urny neplatný hlasovací lístok vedome, čím chceli dať najavo svoj odmietavý postoj k obidvom prezidentským kandidátom.

Zuzana Čaputová už má ako novozvolená prezidentka za sebou svoje prvé prešľapy

Bol to odkaz pre Miloša Zemana?

Krátko po víťazných voľbách navštívila Zuzana Čaputová našich západných susedov. A hoci, ako sama deklarovala, sa jednalo o súkromnú návštevu Českej republiky, v Prahe sa stretla s opozičným politikom Karlom Schwarzenbergom, ktorý patrí medzi kritikov súčasnej českej vlády i prezidenta Miloša Zemana. O priebehu návštevy Zuzany Čaputovej v Prahe informovali všetky relevantné české médiá. Týždenník Reflex dokonca článok informujúci o Čaputovej stretnutí s opozičným politikom uviedol titulkou, v ktorej sa pýtal: „Zuzana Čaputová se v Praze setkala se Schwarzenbergem … Byl to vzkaz Zemanovi?“ Týždenník narážal na fakt, že pred 2. kolom slovenských prezidentských volieb sa český prezident stretol s Čaputovej rivalom Marošom Šefčovičom a že Čaputová to českému prezidentovi Milošovi Zemanovi teraz stretnutím s jeho kritikom Schwarzenbergom akoby vrátila.

Podľa tradície, prvá oficiálna zahraničná návšteva Zuzany Čaputovej po jej prezidentskej inaugurácii povedie do Českej republiky, kde sa stretne s vrcholovými predstaviteľmi tohto štátu – prezidentom, predsedom vlády a predsedom parlamentu.

Zuzana Čaputová síce ešte nebola oficiálne inaugurovaná do funkcie prezidenta, ale vo voľbách bola právoplatne zvolená na tento post a automaticky jej už bola z tohto dôvodu pridelená aj osobná ochranka z Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Zuzana Čaputová dňom svojho zvolenia teda prestala byť de facto súkromnou osobou a každé jej stretnutie s konkrétnymi osobami či politikmi, hoc aj súkromné, je a bude vždy vnímané až do ukončenia jej mandátu v širšom politickom kontexte.

Zuzana Čaputová v tomto konkrétnom prípade mala počkať do svojej inaugurácie a stretnutia s českými opozičnými politikmi mala absolvovať až potom, čo sa oficiálne najprv stretne s najvyššími ústavnými činiteľmi tohto štátu.

Vysielanie akýchkoľvek signálov, prostredníctvom stretnutia s opozičným politikom a zároveň prezidentovým kritikom, smerom k úradujúcemu českému prezidentovi je totiž nielen zbytočné, ale hlavne nedôstojné. A to, ako sa samotný český prezident Miloš Zeman zachoval pred našimi prezidentskými voľbami by nemalo byť pre Zuzanu Čaputovú vôbec smerodajné.

Vie Zuzana Čaputová po anglicky?

Počas predvolebnej kampane sa na Zuzanu Čaputová vzniesla kritika, že neovláda anglický jazyk na takej úrovni, aká je potrebná pre bežný výkon funkcie hlavy štátu. Zuzana Čaputová svojim kritikom oponovala, že po anglicky sa na bežnej komunikačnej úrovni dohovorí. Maroč Šefčovič jej dokonca ponúkol možnosť pred voľbami diskutovať v angličtine, ona to však rázne odmietla.

Krátko po svojom zvolení do prezidentského úradu poskytla Zuzany Čaputová rozhovor britskej stanici BBC. Celé interview prebiehalo tak, že Zuzana Čaputová odpovedala výlučne po slovensky a to na všetky otázky, ktorej jej po anglicky kládol redaktor. Čaputovej odpovede boli sprevádzané anglickými titulkami. Redaktor BBC pre denník Pravda potvrdil, že rozhovor prebehol takto anglicko – slovensky na žiadosť samotnej Čaputovej. Hovorca novozvolenej prezidentky Martin Burg jej rozhodnutie komunikovať so svetoznámym médiom výlučne po slovensky zdôvodnil takto: „ … jedno jej (Čaputovej) chybne zvolené slovo môže spôsobiť medzinárodný rozruch …“

Čaputová pritom v rozhovore nerozprávala o ničom takom závažnom, čo by podľa jej hovorcu mohlo pri zlej interpretácii ohroziť či narušiť svetový mier, ale len v podstate opakovala tie isté všeobecné frázy, ktoré hovorila aj počas kampane.

Treba zdôrazniť, že v tomto konkrétnom prípade sa nejednalo o žiadnu spontánnu akciu, kde by bola preverená Čaputovej pohotovosť reagovať v angličtine. Naopak, rozhovor bol dopredu dojednaný v časovom predstihu a Čaputová poznala otázky dostatočne dlhú dobu dopredu na to, aby sa mohla na ich zodpovedanie kvalifikovane pripraviť. A to aj v anglickom jazyku.

Znalosť angličtiny sa v dnešnom svete stáva absolútnou nevyhnutnosťou, angličtina je doslova „must have“ našej doby.

Je zarážajúce a nevysiela to dobrý odkaz voči zahraničiu, ak novozvolená hlava členského štátu Európskej únie nie je ochotná a ani schopná viesť s redaktorom svetoznámeho média rozhovor v angličtine na vopred pripravené a dohodnuté témy.

Človek so znalosťou angličtiny na úrovni B1 až B2 by mal takýto typ rozhovoru po predchádzajúcej príprave zvládnuť bez väčších problémov.

Angličtina sa onedlho stane takmer každodennou súčasťou života Zuzany Čaputovej, preto by sa jej už viac nemalo stať, že na vopred známe a po anglicky kladené otázky bude odpovedať plynulou slovenčinou. Najmä, ak ju pritom sleduje možno polovica Európy.

Na týchto dvoch prípadoch je vidieť i dvojaký meter, ktorý používa Čaputovej hovorca, keď zdôvodňuje jej konanie. Burgr na jednej strane bagatelizuje význam Čaputovej stretnutia s českým opozičným politikom, ale na strane druhej preceňuje dopad jej predinauguračných vyjadrení pre BBC na medzinárodnú politiku.

Budeme svedkami budovania osobného kultu Zuzany Čaputovej?

Zuzana Čaputová sa počas svojej predvolebnej kampane tešila z neskrývanej podpory takmer všetkých mienkotvorných médií. Denník N má väzby na Čaputovej materskú stranu Progresívne Slovensko ( podpredsedníčka PS Zora Jaurová je bývalou členkou redakčnej rady tohto denníka, otec Michala Šimečku z PS bol zase od vzniku Denníka N šéfom jeho redakčnej rady).

Podpora, ktorú pred voľbami časopis .týždeň vyjadroval Zuzane Čaputovej nadobudla po voľbách trochu zvláštny rozmer, hraničiaci až s budovaním kultu osobnosti konkrétneho politika.

Obálku časopisu .týždeň, tesne po prezidentských voľbách, tvorila koláž, zobrazujúca novozvolenú prezidentku Zuzanu Čaputovú ako mýtickú postavu, ktorá ako nejaká vodkyňa národa stojí na vrcholku hôr a zamyslene, ale zároveň odhodlane pozerá v diaľ.

Základom pre toto priam mytologické zobrazenie Zuzany Čaputovej bol obraz nemeckého maliara C. D. Friedricha z roku 1818, na ktorom je zobrazená do hmly ponorená hornatá krajina na pomedzí Čiech a Nemecka, na ktorú sa pozerá z vrcholku hory pútnik.

Kreatívci z časopisu .týždeň však nelenili a k obrazu „primaľovali“ ešte slovenský Kriváň a na vrchol hory namiesto pútnika postavili samotnú Zuzanu Čaputovú.

Pamätáte sa na bilbordy Vladimíra Mečiara s Kriváňom a švajčiarskou krajinou? Že by podobnosť s budovaním kultu osobnosti čisto náhodná? Média, teda hlavne tie liberálne, vtedy na túto Mečiarovi kauzu reagovali veľmi kriticky.

Navyše, už spomínaný obraz nemeckého romantického maliara Friedricha, v ktorého slovenskej verzii šmrncnutej Kriváňom dominuje Čaputová, sa stal v minulosti predlohou pre obálku knihy nacistického ministra propagandy Josepha Goebbelsa.

Viete si mimochodom predstaviť, čo by asi nasledovalo, keby napríklad taký časopis Zem a vek na svojej obálke uverejnil v tej istej podobe ako časopis .týždeň zobrazil Zuzanu Čaputovú, trebárs Mariana Kotlebu?

Naštylizovanie Zuzany Čaputovej do romantického obrazu s vrcholkami hôr v pozadí, tiež nápadne pripomína zobrazovanie severokórejských vodcov tamojšou propagandou.

Eduard Chmelár toto glorifikovanie političky Zuzany Čaputovej opísal nasledovne:

Dnes sa na kulte osobnosti podieľajú priamo médiá a už teraz nadobúda obludné rozmery v štýle Kim Ir – sena. Kritické myslenie vytláčajú nereálne obrazy a túžba stáda po slepom obdivovaní svojho pastiera. Takto sa neposilňuje demokracia.“

Glorifikovanie akéhokoľvek politika namiesto konštruktívneho hodnotenia jeho reálneho pôsobenia vo funkcii zo strany médií, ktoré sa tvária ako mienkotvorné a objektívne je v demokratickej spoločnosti vyslovene nežiadúce a do značnej miery aj kontraproduktívne, lebo zároveň oslabuje dôveryhodnosť týchto médií a posilňuje tým pozíciu tzv. médií alternatívnych, či konšpiračných.

Český časopis Reflex, narozdiel od slovenského .týždňa, poňal víťazstvo Zuzany Čaputovej s nadhľadom a humorom, keď Čaputovú zobrazil a písal o nej ako o Majke z Gurunu z legendárneho slovenského detského seriálu Spadla z oblakov, čím len pripomínal, že Zuzanu Čaputovú, ešte pár mesiacov pred prezidentskými voľbami, na Slovensku takmer nikto nepoznal.

Znesie Zuzana Čaputová v novom úrade kritiku svojej osoby?

Zuzana Čaputová mala počas volebnej kampane problém vysporiadať sa s kritikou voči svojej osobe. Takmer všetku kritiku, ktorá voči nej bola vznesená označila za antikampaň a to aj vtedy, keď sa jednalo o kritiku čisto konštruktívnu a adekvátnu.

Čaputová si dokonca platila na facebooku kampaň v podobe citátov jej kritikov na výraznom červenom pozadí a tie potom v statuse zvykla okomentovať aj takýmito vlastnými slovami: „Útoky pokračujú, ale mňa to len utvrdzuje v odhodlaní vydržať v súboji s nespravodlivosťou a aroganciou moci.“

Politický komentátor Lukáš Krivošík odmietanie akejkoľvek kritiky zo strany Čaputovej okomentoval takto: „Ak Čaputová jednoduchú a pravdivú kritiku (napríklad týkajúcu sa jej politickej neskúsenosti a nepoznateľnosti jej názorov na niektoré podstatné veci v oblasti zahraničnej politiky) považuje za „útok“ a za príklad „nespravodlivosti a arogancie moci“, potom to vôbec nesvedčí o vyššej demokratickej kultúre, ktorú by chcela reprezentovať. Skôr naopak.“

Každopádne bude zaujímavé sledovať, ako sa Zuzana Čaputová, ako prezidentka, vysporiada s kritikou jej osoby, ktorej sa počas úradovania určite nevyhne.

Zuzana Čaputová ako vlajková loď progesívneho liberalizmu

Kto si myslel, že polarizácia spoločnosti sa po zvolení nového prezidenta zmierni, ten sa mýlil.

Z diskusií ľudí na internete často čiší neskutočná zloba a nenávisť voči tým s iným názorom na vec.

Stránka Zomri.sk, krátko po voľbách, vo svojom oficiálnom statuse použila na plné ústa tie najvulgárnejšie výrazy na adresu svojho názorového oponenta a ľudia to húfne lajkovali a tiež pridávali vulgárne komentáre, dokonca aj také, kde písali ako by dotyčnému fyzicky ublížili.

Táto stránka je obľúbená aj u mnohých politikov, ktorí zdieľajú jej statusy (napr. Boris Kollár).

Jednou z hlavných výziev, ktorá stojí pred novou prezidentkou, bude určite aj zmierňovanie napätia v spoločnosti.

Zuzana Čaputová získala vo voľbách dôveru jednej štvrtiny voličov, tých zvyšných 2 a pol milióna voličov jej dôveru vo voľbách nevyjadrilo.

Prioritou novej prezidentky by malo byť teda nielen nesklamať svojich voličov, ale hlavne presvedčiť aj tých ostatných, čo ju nevolili, že je aj ich prezidentkou, že sa zaujíma o ich problémy a hlavne svojimi činmi by mala dokazovať, že ona sama nemysli a nekoná len ľavicovo – progresívno – liberálne.

Pôsobenie Zuzany Čaputovej vo funkcii prezidenta a to, ako ju bude vnímať široká verejnosť môže do značnej miery ovplyvniť budúcoročné parlamentné voľby, v ktorých sa bude rozhodovať o ďalšom smerovaní našej krajiny.

V slovenskej politike sa totiž čoraz častejšie ako o hrádzi proti extrémizmu začína hovoriť o budovaní hrádze proti liberalizmu. Zuzana Čaputová by mala urobiť všetko preto, aby sa práve ona nestala symbolom toho liberalizmu, ktorý treba v parlamentných voľbách poraziť.

Progresívny vicežupan?

Od minulého štvrtku má Banskobystrický samosprávny kraj nového podpredsedu, je ním syn predsedu BBSK Jána Luntera.

Nie je žiadnym tajomstvom, že Ondrej Lunter má blízko k politickej strane Progresívne Slovensko.

Takže potom, čo sa Ondrej Lunter stal vo štvrtok už aj oficiálne riadiacim orgánom Úradu BBSK, môžeme Progresívnemu Slovensku pripísať ďalší politický úspech. Na Slovensku totiž máme nielen progresívnu novú prezidentku, progresívneho nového primátora hlavného mesta, ale možno aj nového progresívneho podpredsedu samosprávneho kraja.

A práve zvolením Ondreja Luntera na post vicežupana dostala hrádza proti extrémizmu v našom kraji vážnu trhlinu, čo môže znamenať posilnenie pozície nielen Mariana Kotlebu, ale aj antisystému ako takého.

Viac o tom píšem tu.

Autor blogu:
Narodila som sa a vyrastala v Žiline. Študovala som politológiu a medzinárodné vzťahy na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe a na Universidad Complutense v Madride. Od roku 2003 s manželom žijeme v Banskej Bystrici, kde spolu vychovávame naše štyri deti. Profesne pôsobím v mimovládnom sektore, momentálne pôsobím v projekte zameranom na sociálnu oblasť. Celý život sa zaujímam o veci verejné. Chcela by som, aby moje deti vyrastali v slušnej a dobre spravovanej spoločnosti.