Na webstránke mesta je zverejnená konečná verzia dokumentu s názvom Program rozvoja bývania mesta Banská Bystrica. Dokument ešte môže prejsť úpravami, keďže bude predmetom rokovania na mestských komisiách a napokon aj v zastupiteľstve.
Ja som si tento strategický materiál prečítal a mám k nemu niekoľko pripomienok. Vyjadrím sa ku všetkých trom častiam dokumentu (zber dát, analýza a zoznam opatrení).
Zber dát
Prvá časť dokumentu je zaplavená rôznymi grafmi o katastrofálnej situácii v oblasti demografie. Týmto číslam verím, ale nie som si istý, či patria práve do takéhoto dokumentu. Keď si pozriete zvyšné časti práce (analytickú a návrhovú), tak tie z dátovej časti nijak nevychádzajú. Áno, navrhované opatrenia spomínajú fakt, že populácia v meste starne – ale na takéto zistenie postačilo v práci zverejniť jediný graf – že starneme. Všetky ostatné ukazovatele a tabuľky (o demografii) v práci ostávajú nevyužité.
Dokument „Program rozvoja bývania“ má teda podobnú diagnózu, ako majú aj ďalšie podobné strategické materiály. Nevie sa, čím by to chcelo byť – programom, alebo všeobecnou encyklopédiou o všetkých možných dátach z danej problematiky.
Podľa môjho názoru by takéto dokumenty mali ostávať také stručné, ako to len ide a teda mali by ostať programom, nie slúžiť ako zásobáreň všetkých možných grafov, ktoré sa možno využijú až pri nejakom ďalšom rozhodovaní (ak vôbec)..
Analytická časť
V tejto sekcii dokumentu vidím viacero problémov.
Náhodne pohodené nesúvisiace opatrenia
Okrem politiky bývania si občas dokument odskočí aj k iným témam. V duchu hesla „všetko so všetkým súvisí“ tak materiál navrhuje budovať cyklotrasy alebo poskytnúť úľavy pre malé a stredné podniky. Ak je toto kóšer, tak ja do dokumentu navrhujem zakomponovať aj myšlienku o otvorených dátach z MHD. Veď doprava tiež súvisí s bývaním. Mám ešte jeden nápad – zahrnúť do programu bývania celý plán udržateľnej mobility…
Opakovanie je matkou múdrosti
Dokument by bol subtílnejší, a teda lepšie čitateľnejší, keby sa v ňom dookola neopakovali tie isté myšlienky. Celým materiálom sa prelína akýsi leitmotív, že kvalita bývania súvisí so službami a lepším životom.
Príliš povrchné kow-how
Dokument načrel aj do urbanizmu, ale nemyslím si, že by čitateľovi poskytol nejaké nové cenné know-how. Myšlienka, že na územie sa treba pozerať komplexne a treba myslieť aj na dopravné napojenie je v komunite urbanistov už prežutá a každý ju považuje za abecedu svojho odboru.
Návrhová časť
Skutočné „vzrúšo“ nájdeme až v poslednej, návrhovej časti dokumentu. Aj v tejto sekcii vidím niekoľko problémov.
Nepodložené opatrenia
Niektoré z opatrení sú pomerne konkrétne, čo je dobre, ale nie je jasné, ako sa k nim dospelo. Ide o všeobecné know-how v oblasti urbanizmu a sociálnej práce? Alebo ide o kreatívne rozhodnutie tvorcov bystrického materiálu?
Hovorím o týchto opatreniach:
- Pri navrhovaní bývania prioritne uplatňovať realizáciu bývania v bytových domoch v min. rozsahu 80 % realizovaných bytov s tým, že max. percentuálne zastúpenie zástavby rodinnými domami nesmie presiahnuť 20 % z celkového realizovaného bytového fondu.
- Pri realizácii bytového fondu uplatňovať prioritnú potrebu rozvoja komunálneho nájomného bytového fondu tak, aby v roku 2025 komunálne nájomné byty
predstavovali 5 % reálnej potreby z celkového realizovaného bytového
fondu. - V rámci koncepcie rozvoja prednostne využívať intenzifikáciu vhodných plôch v rámci zastavaného územia.
Podľa môjho názoru by sa pri tvorbe strategického materiálu mali uplatňovať akademické pricnípy, To znamená, že autori by si svoje návrhy mali vedieť obhájiť a to buď citáciami na externé zdroje alebo odkazmi na zistenia z analytickej časti vlastného dokumentu.
Samozrejme, autori materiálu majú právo aj na nejaké svoje subjektívne pohľady, ale v tom prípade by sa k nim mali nealibisticky priznať – napr. že to a to opatrenie je našim subjektívnym vkladom do problematiky.
Všeobecné opatrenia
Niektoré z opatrení sú príliš všeobecné na to, aby sa z nich dalo nejakým spôsobom poučiť.
Napríklad:
- Uplatňovať rozmanitosť typologických druhov pri tvorbe obytného prostredia.
- V rámci výstavby obytného prostredia uplatniť vhodné typologické formy
bývania zohľadňujúce existujúcu štruktúru zástavby a morfológiu terénu. - Prehodnocovať kritériá prideľovania mestských nájomných bytov v BB.
Opakovanie abecedy
Niektoré opatrenia sú síce pomerne konkrétne, ale nepredstavujú žiadne dodatočné know-how pre odborné útvary. Aspoň predpokladám že tieto tézy majú pracovníci mesta už dávno navnímané:
- Realizovať kontroly v mestských nájomných bytoch.
- Zavádzať SMART technológie zvyšujúce bezpečnosť bývania v meste (toto opatrenie je jednak príliš všeobecné, a jednak nejaké obsatrávanie technológii prebehlo už pred niekoľkými rokmi)
- Pasportizovať všetky nevyužívané budovy v meste majetku potencionálne vhodné na bývanie
Návrhy na analýzy
Celkom zaujímavým bodom v programe rozvoje je návrh na vyhotovenie niektorých analýz.
Konkrétne mým na mysli:
- Pasportizovať všetky nevyužívané budovy v meste majetku potencionálne vhodné na bývanie
- Vypracovať štúdiu možností využitia budov v meste na základe pasportizácie
- Vypracovať štúdiu možnostívyužitia potenciálnych rozvojových plôch pre potreby bývania.
- Navrhnúť východiská pre pilotný model seniorského komunitného bývania.
Popravde, myslel som si, že takéto analýzy budú hotové už v rámci tohto dokumentu (PRB) a nie že sa v ňom objavia vo forme odrážky.
Návrhy na nové inštitúty
Zaujímavo znejú aj tieto opatrenia:
- Vytvoriť v rámci MsÚ pracovnú skupinu pre Mestský pracovná skupina developing.
- Vypracovať model mestského developingu zameraný na pasportizáciu, vykupovanie správu budov, garáží, objektov a pozemkov na území mesta.
Efektivita celého procesu
Vypracovanie dokumentu sa uskutočnilo v rámci zmluvy Mesta so súkromnou spoločnosťou – Inštitút aktívneho bývania, n.o. (link na zmluvu). Zákazka má hodnotu 18 000 eur, hoci v zozname faktúr je zatiaľ zobrazená výška 12 900 eur.
Predpokladám (ale nie som si istý), že externista Mestu vystaví ešte tretiu faktúru za ďalšie fázy (strategickú a implementačnú) – tie už sú odovzdané tiež a ja ich aj komentujem v tomto blogu. Neviem povedať ani to, či suma 900 eur za prácu na konferencii patrí do plnenia tejto zmluvy tiež, ale to ani nie je podstatné (pre tému tohto blogu).
Doba na tvorbu dokumentu sa stanovila na 11 mesiacov. Do podoby dokumentu zasahovali aj odborné útvary mesta, ako aj ďalší účastníci facilizačného procesu. Projekt bol napokon podrobený aj verejnému pripomienkovaciemu procesu.
Samosprávy sa často bijú do pŕs, ako sú blízko ľuďom a ako poznajú ich potreby. To je možné, ale to neznamená, že vedia, ako tieto potreby majú naplniť. Preto si objednávajú externé poradenstvo v hodnote rádovo deasťtisícov eur, ako v tomto prípade
Samosprávy sa taktiež často chvália, že na rozdiel od „papalášov tam hore“ vedia navzájom spolupracovať. Nie je to celkom pravda. Prečo si samosprávy nevytvoria vlastnú databanku zdieľaného know-how? Z nej by potom mohli čerpať všetky obce a mestá. Uľahčili by si tak prácu a určite by pritom aj ušetrili. Ak by sa aj v nejakom meste objavil špecifický prvok, tak ten by sa doladil individuálne. Väčšina riešení je aj tak univerzálnych. Univerzálny je aj postup ako sa ku jednotlivým riešeniam dopraccovať. Pokyny sú jasné – každé mesto by si malo urobiť passport budov, zistiť stav populácie atď.
Hodnota za peniaze
Ja teda neviem, kto do akej miery zodpovedá za výslednú podobu materiálu. Ale mne sa suma 18 000 eur zdá veľa za dokument, ktorý aj tak nejde veľmi do hĺbky. Prekáža mi aj zbytočne dlhý čas (11 mesiacov), na ktorý sa stanovil termín dokončenia diela.
Povedzme, že sa mýlim, tak na to idem inak. Pýtam sa mestského úradu: ktoré z výsledných navrhovaných opatrení považujú za také cenné know-how, o ktorom na úrade predtým nevedeli a potrebovali ho získať z externého prostredia? V dokumente sa napríklad píše, že treba vykonať passport budov a navrhnúť východiská pre pilotný model seniorského komunitného bývania. To je to, o čom predtým Mesto nevedelo, že treba urobiť?
Pripomínam, že súčasná verzia dokumentu neobsahuje tieto projekty (passport budov či model seniorského komunitného bývania). Návrhová časť obsahuje idey, že niečo také sa odporúča urobiť v budúcnosti. Mám teda za to, že tieto projekty nie sú súčasťou spomenutej zákazky za 18 000 eur.
Linky
- Sekcia webu mesta o predmeto tohto blogu – link
- Môj starší blog (2023) o jednom starom prípade: Čo sa ešte nepovedalo o kauze bytov na Severnej ulici – link
- ilustračné foto – zdroj — BBonline.sk – https://bbonline.sk/sasovania-mozu-v-ankete-ovplyvnit-buducnost-verejnych-priestorov-na-sidlisku/ (2015)
