Za posledný týždeň sa toho v našom meste veľa udialo a ešte viac popísalo. Polopravdy, dohady a klamstvá o autobusovej stanici vyvolali búrlivú diskusiu na sociálnych sieťach a v médiách. Väčšina názorov stavala mesto do pozície nedôveryhodného partnera, ktorý svojvoľne rozhoduje o tak dôležitom strategickom projekte, akým je vstupná brána do nášho pekného mesta. Pritom vysvetlenie, prečo došlo k vzájomnej dohode s investorom o ukončení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve má svoje racionálne dôvody.
Naše názory sa rozdelili
Ako budúci vlastník autobusovej stanice sme chceli mať v otázkach súvisiacich s prevádzkou a údržbou celého objektu rovnocenné postavenie s rovnakými rozhodovacími právami ako investor. Pri posledných rokovaniach sa ale naše názory rozdelili. Investorove podmienky, že by mal ako vlastník väčšej časti objektu pri rozhodovaní o otázkach prevádzky a údržby dva hlasy a mesto iba jeden sme nemohli akceptovať. Znamenalo by to, že mesto by mohlo byť kedykoľvek prehlasované a možno nie teraz, ale kedykoľvek v budúcnosti, by sa muselo podieľať na opravách a údržbe objektu sumou, ktorú by si odhlasoval vlastník s rozhodujúcim postavením. Zaťažili by sme tým mestský rozpočet na dlhé roky rôznymi opravami objektu, s ktorými nemá autobusová stanica nič spoločné. Vždy bolo naším cieľom správať sa hospodárne a efektívne, preto sme s takýmto modelom v žiadnom prípade nemohli súhlasiť. Toto je celá pravda, prečo došlo k vzájomnej dohode o ukončení zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bez akýchkoľvek sankcií na jednej či druhej strane.
Prečo sme neinformovali o ukončení zmluvy skôr?
Obchodné rokovania medzi partnermi bývajú niekedy turbulentné. Preto sme situáciu nechceli zhoršovať a do rozhovorov medzi investorom a potenciálnym prevádzkovateľom vťahovať ďalšie fakty a emócie. V konečnom dôsledku, tie nakoniec priniesla obrovská vlna dezinformácií, nekorektných a úmyselne zavádzajúcich správ, falošných letákov neznámeho autora, a nie celkom šťastné vyjadrenie investora o uzavretí autobusovej stanice k 1. februáru. Napriek všetkému sme videli vôľu dohodnúť sa a vedeli sme, že to dobre dopadne. Nikdy by som nedovolil, aby sa autobusová stanica uzavrela. Aj preto sme v pozícii mediátora viedli rokovania s investorom a Dopravným podnikom mesta. Sledovali sme celý vývoj v každej jeho fáze až do úplného konca a podpísania nájomnej zmluvy.
Záverom
Ako „divný Janko“ (tak ma nazval autor jedného blogu) budem vždy tvrdiť, že kde je vôľa, tam je cesta. My sme si aj napriek prekážkam, vybrali tú ťažšiu. Som presvedčený, že naše rozhodnutie bolo zodpovedné a správne. Teší ma, že všetky strany dokázali celý tlak ustáť. Mrzí ma len to, že niekto si z dobrého úmyslu a rozhodnutia mesta vytvoril priestor pre začiatok svojej predvolebnej kampane, pričom ja som sa k tej mojej prípadnej ešte nevyjadril. Nuž, niekto nezaháľa a pracuje už teraz. Faktom ostáva, že autobusová stanica bude stáť mesto napokon nula eur. Tak ako som sľúbil, dnes ráno, 1. februára som sa na ňu doviezol autobusom. Presvedčil som sa, že je všetko tak, ako má byť a najmodernejšia autobusová stanica na Slovensku funguje a aj naďalej bude fungovať pre nás všetkých.
