Určite už mnohí z vás počuli o tomto projekte (Pláne udržateľnej mobility – PUM). Niektorí z vás sa možno dozvedeli aj o zastavení tvorby tohto strategického matetiálu v roku 2019. Úrad pre verejné obstarávanie vtedy totiž  zastavil tender na jeho vyhotovenie. Tvorba plánu mobility  sa tak musela odložiť. Širší kontext o potrebe tohto dokumentu zhrnul vo svojom blogu poslanec David Kapusta. V tomto blogu sa budeme venovať jednému aktu z celého vývoja – prečo úrad ÚVO zrušil mestský tender na plán udržateľnej mobility.

Na úvod si pripomeňme zopár miľníkov, ktoré súvisia s predmetným tendrom:

  1. Zverejnenie obstarávania vo vestníku ÚVO: 4.6.2018
  2. Vyhodnotenie tendra a výber víťaza: 17.1.2019
  3. Právoplatné rozhodnutie o zrušení tendra: 23.9.2019

O dôvodoch zrušenia obstarávania sa na verejnosti zatiaľ vôbec nehovorilo. Jedinú verejnú zmienku, ktorú viem dohľadať, je z 23. júna 2020. Vtedy bol dokument PUM témou mestského zastupitestva. Poslanec David Kapusta sa na rokovaní spýtal na dôvody zrušenia tendra. Primátor Ján Nosko vtedy poslancovi odpovedal:

„ÚVO nám vytkol údajné diskriminovanie zahraničných účastníkov, paradoxne bol to práve zahraničný účastník, kto tento tender vyhral.“

Ďalej už diskusia o PUM-e nepokračovala. Z primátorovho výroku bohužiaľ nezmúdrieme. Evidenten ide o akýsi bonmot, z ktorého cítiť krivdu voči rozhodnutiu úradu ÚVO. Ak sa chceme dozvedieť viac, prečo sa tender zrušil, musíme si teda pomôcť inak.

Na mestský úrad som poslal dve žiadosti o informácie. V odpovedi mi prišlo jednak samotné rozhodnutie ÚVO ako aj stanoviská mesta (k tomuto rozhodnutiu). Z týchto materiálov už môžeme zrekonštruovať, čo sa vlastne stalo a prečo sa tender zrušil.

Úrad ÚVO vo svojom rozhodnutí našiel tri závažné chyby, ktoré pri obstarávaní urobil mestský úrad .  Poďme si teda prejsť postupne všetky tieto výhrady.

Tri dôvody zrušenia tendra

1. Diskriminácia zahraničných odborníkov na územné plánovanie

Mesto malo v tendri o.i. aj takúto podmienku:

Uchádzač o zákazku musí mať vo svojom kolektíve odborníka na územné plánovanie. Uchádzač teda musí preukázať  skúsenosti s prípravou územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie v zmysle slovenského stavebného zákona.

Úrad ÚVO našiel v tejto podmienke dva problémy:

  1. Prečo je v zákazke (na udržateľnú mobilitu) potrebný odborník na územno-plánovacie dokumenty? Územné a stavebné konanie predsa nie je súčasťou zákazky, prečo obstarávateľ (Mesto BB) vyžaduje v tendri takúto odbornosť?
  2. Ak sa už teda takýto odborník vyžaduje, prečo sa berie do úvahy len skúsenosť so slovenským stavebným zákonom? Nemôže sa akceptovať prax aj z inej krajiny? Podľa ÚVO ide o rozpor so záväzkom Slovenskej republiky voči Európskej únii. Slovensko sa zmluvne zaviazalo, že bude rešpektovať slobodu podnikania v rámci celého územia EÚ. To v tomto prípade znamená to, že štáty únie by si mali navzájom uznávať prax zo všetkých krajín EÚ. Podľa ÚVO rozdiely medzi jednotlivými stavebnými zákonmi štátov EÚ nie sú také veľké, aby Mesto muselo do tendra pridávaťť takéto vyradzovacie podmienky. Zvlášť v tomto prípade, keď ide o obstarávanie, ktorého predmetom nie je daná expertná činnosť (územné plánovanie).

Reakcia Mesta BB na túto výhradu:

• aj napriek tomu, že v tendri vyžadujeme prax so slovenskou legislatívou, do obstarávania sa prihlásili aj zahraniční uchádzači. Tí si do svojich tímov prizvali odborníkov zo Slovenska, vďaka čomu splnili načše podmienky. Slovenskí experti sú dostupní na trhu práce, teda zahraničné organizácie majú možnosť využiť ich služby.
• Nesúhlasíme s tým, že v zahraničí sa dajú nájsť ekvivalenty ku slovenskej problematike územného plánovania. Sme síce súčasťou EU a do istej miery máme v rámci EÚ spoločnú legislatívu, ale aj tak je tá slovenská príliš odlišná od všetkých ostatných. Zahraničné zákony o územnom plánovaní nepokrývajú naše, slovenské špecifiká.

Reakcia ÚVO: mestský úrad zaslal svoje stanovisko po lehote na odvolanie a preto naň ÚVO nesmie prihliadať.

Môj komentár: Mestský úrad má pravdu v tom, že zahraničné organizácie môžu využiť služby slovenských expertov. V tomto zmysle kraijny EÚ nie sú diskriminované. Ale diskriminovaní sú samotní experti. Prečo sú zo spolupráce vylúčení zahraniční odborníci na územné plánovanie? Tých si totiž uchádzači nemôžu najať. Mestský úrad vo svojej obhajobe ani konkretizoval, aké „slovenské špecifiká“ mal na mysli. Nevysvetlil ani to, aké územno-plánovacie detaily sa objavia v bystrickom PUM-e. Nevieme teda, aké slovenské špecifiká vylučujú zo zákazky zahraničných expertov.

2. Víťaz súťaže nepreukázal spôsobilosť pre danú zákazku

Pri obstarávaní musia všetci uchádzači predložiť materiály o svojich predošlých zákazkách. ÚVO konštatoval, že víťaz tednra si túto povinnosť nesplnil. Príslušné dokumenty mu buď chýbali úplne alebo boli priložené v cudzom jazyku (v nemčine). Podľa ÚVO to nie je v poriadku – všetky podklady musia byť preložené do slovenčiny, aby ich komisia vedela prečítať a riadne vyhodnotiť.

Reakcia Mesta BB na túto výhradu:

Ide o náš administratívny omyl. Materiály uchádzačovi nechýbali, to len my sme ich vám (úradu ÚVO) zabudli preposlať, keď ste kontrolovali našu zákazku. Informácie o predošlých zákazkách má víťaz tendra v poriadku a my vám ich listom zasielame.

Reakcia ÚVO:
Stanovisko Mesta prišlo po termíne na odvolanie a preto naň ÚVO nesmie prihliadať.

3. Víťaz súťaže nepreukázal odbornú spôsobilosť svojich expertov

Každý uchádzač sa musel preukázať odborníkmi na sedem rôznych oblastí. Konkrétne ide o týchto sedem okruhov:

  • územné plánovanie
  • riešenie projektov dopravnej obslužnosti obcí
  • dopravný urbanizmus
  • dopravné modelovanie a modelovanie dopravných vzťahov
  • tvorba PMU
  • verejná doprava (zástupca sektora verejnej dopravy)
  • vplyv dopravy na životné prostredie

Uchádzači mali pri každej oblasti na výber z dvoch možností – buď budú odbornosť garantovať vlastnými zamesnancami, alebo si firma zazmluvní externé posily.

Úrad ÚVO vnašiel problém až pri piatoch zo siedmich expertov víťazného uchádzača. Konkrétne išlo týchto odborníkov:

  • Expert č. 3 (dopravný urbanizmus) – podľa (ÚVO) expertovi chýbali doklady preukazujce splnenie podmienok účastit týkajúce sa osobitného postavenia (to je citát z rozhodnutia ÚVO. Ja si túto poznámku vysvetľujem tak, že expert v tendri nepredložil doklady preukazujúce jeho odbornú spôsobilosť alebo prax).
  • Expert č.6 (verejná doprava) –  Úradu ÚVO v podkladoch od uchádzača chýbala zmluva uzavretá s týmto expertom. Podľa zákona o verejnom obstrávaní totiž musia uchádzači so svojimi externými expertami uzavrieť  isté typy zmlúv. .Konkrétne by partneri mali byť v „pracovnoprávnom, príp. iný právnom vzťahu“. Mesto BB sa bráni tým, že uchádzač predložil čestné vyhlásenie o budúcej práci na zákazke. Podľa ÚVO to nestačí. ÚVO tento problém spomína aj vo svojej analýze najčastejších porušení vo verejnom obstarávaní.
  • Experti č.  1, 2 a 4  – (uchádzač ponúkol toho istého odborníka pre všetky tri oblasti, čo je zo zákona prípustné) – danému odborníkovi ale chýbali doklady preukazujúce jeho doterajšiu prax, a to vo všetkých troch spomenutých oblastiach.
  • Expert č. 4 (dopravné modelovanie) – v tomto prípade chýbalo odborníkovi aj osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Mestský úrad sa bránil tým, že uchádzač predložil istý doklad (od zahraničného experta), ktorý by sa dal považovať za ekvivalent k slovenským dokladom. ÚVO si k tomuto problému vyžiadal stanovisko aj od profesnej organizácie – Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI). Tí povedali, že v danej oblasti (dopravné modelovanie) doklad o vzdelaní nestačí. Expert sa musí preukázať aj praxou v obore. Takúto prax ale (podľa ÚVO) expert v tendri nepreukázal. SKSI doplnila, že ak by aj daný expert prešiel cez kontrolu obsatrávania, musel by sa podrobiť ďalšej kontrole – zo strany ich profesnej komory. V tom prípade je teda podľa mňa správne, žýe ÚVO problém konzultoval s komorou. Neviem si predstaviť tie právne problémy, keby expert prešiel cez kontrolu ÚVO, ale neskôr (už pri uskutočnení zákazky) by neprešiel cez komoru stavebých inžinierov.

Vo výroku ÚVO nájdeme aj takéto zhodnotenie:

Netransparentný a neprehľadný postup mestského úradu nezodpovedá o jednotlivých úkonoch úradu a vnáša závažné pochyvbnosti do postupu zadávania zákazky vrátane výsledku vberejného obstarávania, čím sa znemožňuje aj následný výkon kontroly postupu verejného obstarávania.

(Z dokumentu ÚVO mi ale nie je jasné, či týmto vyjadrením komentujú iba vyššie spomenuté problémy, alebo sa vysktyli aj nejaké iné situácie, ktoré v rozhodnutí nepopisovali).

Rozhodnutie ÚVO

Pri všetkých spomenutých problémoch úrad konštatoval, že nedostatky mohli mať vplyv na výsledok tendra (a sú teda závažné). Pritom len prvý z problémov označil za nezvratný. To znamená, že situácia sa už nedá spätne napraviť a tender sa musí zrušiť. Pri druhom a treťom probléme sa situácia ešte zmeniť  dala – keby organizátor tendra (mestský úrad) využil tzv. inštitút vysvetlenia (podľa par. 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní). Organizátor tendra mal (podľa tohto zákona) konať proaktívne, kontaktovať súťažiaceho a vyzvať ho, aby si chýbajúce materiály doplnil. ÚVO konštatuje, že tým, že to mestský úrad neurobil, dopustil sa porušenia zákona o verejnom obstarávaní.

Pokusy mesta o odvolanie

Mesto Banská Bystrica sa voči rozhodnutiu ÚVO pokúsilo odvolať. Skúšalo to trikrát ale zakaždým poslali list s odvolaním neskoro (po termíne). Neviem, čo si má človek pomyslieť o takomto prístupe. Primátor Ján Nosko sa v médiách vyjadruje v tom zmysle, že doprava je v Banskej Bystrici jeden z najpálčivejších problémov. Ako teda môže mestský úrad pristupovať tak laxne ku strategickej zákazke v danej oblasti? To, že je tento tender naozaj dôležitý, nie je môj súkromný názor. Ide o oficiálne stanovisko mestského úradu. Aj v liste z Mesta adresovanom ÚVO radnica prízvukuje, že tento tender sa nemôže odkladať lebo je pre riešenie dopravy v meste veľmi dôležitý.

Zhrňme si chronológiu pokusov Mesta o odvolanie sa voči rozhodnutiu ÚVO:

  • žiadosť o predĺženie lehoty na poslanie stanoviska – list z mestského úradu bol na ÚVO doručený 23.7.2019 ale lehota uplynula 22.7.2019
  • stanovisko Mesta ku zisteniam ÚVO – list z mestského úradu bol doručený 25.7.2019 ale lehota uplynula 22.7.2019
  • odvolanie sa Mesta voči rozhodnutiu ÚVO – mestský úrad  doručil odvolanie 9.8.2019 pričom lehota uplynula 5.8.2019

Medzi úradmi (ÚVO a Mestom) potom nastali isté trenice ohľadom tretieho pokusu o zvrátenie situácie. Úrady sa nevedeli zhodnút, kedy začala plynúť lehota na odvolanie. Tá sa totiž počíta podľa dátumu doručenia pôvodného rozhodnutia. A práve na tomto termíne sa inštitúcie nezhodli. Spor napokon musela vyriešiť Národná agentúra pre sieťové služby (NASES). Tá dala za pravdu organizácii ÚVO. NASES konštatovala, že pôvodné rozhodnutie ÚVO bolo doručené 26.7.2019, nie 29.7.2019, ako to tvrdilo Mesto. Od tohto dátumu sa teda počítala aj lehota na odvolanie. Presný termín elektronického doručenia zistila NASES zo záznamu tzv. integrovaného agendového systému.. ÚVO napokon dodáva, že aj keby si Mesto bolo prečítalo poštu až v pondelok 29.7.2019 (čo NASES vyvrátila), aj tak by nesplnili lehotu, lebo by bola uplynula 8.8.2019.

Záver

Vráťme sa k pôvodnému vyjadreniu primátora Jána Noska o zrušení tendra:

„ÚVO nám vytkol údajné diskriminovanie zahraničných účastníkov, paradoxne bol to práve zahraničný účastník, kto tento tender vyhral.“

Ako sme si v blogu preukázali, tento bonmot nevystihuje situáciu, ktorá sa pri rušení tendra odohrala. Úrad nevyužil riadne ani jeden opravný prostriedok. Argument o diskriminovaní zahraničných účastníkov nie je založený na realite (Mesto síce uznávalo zahraničných uchádzačov, ale vyžadovalo od nich experta na slovenské pomery). Úrad pre verejné obstarávanie sa vo svojich rozhodnutiach opiera aj o stanovisko stavebnej komory resp. agentúry NASES ( v prípade termínov na odvolanie). Zodpovednosť za neúspech teda podľa mňa (a aj podľa ÚVO) nesie mestský úrad.

Ilustračný obrázok – zdroj: nový Plán udržateľnej mobility, ktorý Mestu odovzdala Žilinská univerzita v Žiline (pôvodný tender, ktorý je predmetom tohto blogu, vyhrala univerzita vo Viedni. V opakovanom tendri bola úspešná žilinksá univerzita. Tá už publikovala dve z troch častí PUM-u – sú dostupné na webe mesta).

Dokumenty získané prostredníctvom žiadostí o informácie – zdieľaný adresár

Autor blogu:

Tomáš Teicher

Pracujem ako programátor, bývam v Banskej Bystrici.