BLOG | 27.2.2018

Andrea Súlovcová: Popravili novinára, lebo chcel napísať pravdu?

Keď som si včera poobede na internete prečítala, že boli zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová, chvíľu mi trvalo, kým mi docvaklo, čo sa to vlastne stalo a v akom štáte to žijeme. Keď som si potom uvedomila všetky súvislosti spojené s týmto ohavným činom, tak som ostala na krátko úplne paralyzovaná, neschopná čokoľvek urobiť, povedať.

Aktuality.sk

Ján Kuciak pracoval ako reportér pre portál Aktuality.sk, kde bol členom investigatívneho tímu, ktorému šéfuje novinár a komentátor Marek Vagovič.

Mareka Vagoviča som naživo stretla v decembri 2016, tu v Banskej Bystrici, na diskusii k jeho knihe „Vlastnou hlavou“, s podtitulom „Ako predal Fico krajinu oligarchom.“ Uverejnila som o tom vtedy aj blog, v ktorom okrem iného píšem: „Ešte pred oficiálnym začiatkom diskusie som mala možnosť chvíľu sa s Marekom Vagovičom rozprávať a moja prvá otázka znela, či sa pri písaní knihy nebál o vlastnú bezpečnosť a či sa mu náhodou niekto nevyhrážal. Odpovedal, že strach nemá a že sa mu zatiaľ nikto nevyhrážal. Celkom ma to prekvapilo, lebo fakty, ktoré Vagovič v knihe uvádza sa týkajú najvplyvnejších ľudí tejto krajiny.“

Marek Vagovič sa aj po vyjdení už spomínanej knihy, naďalej spolu so svojim investigatívnym tímom, ktorého súčasťou bol aj Ján Kuciak, venoval odkrývaniu pozadia mnohých závažných káuz, ktoré majú politické krytie na najvyšších miestach.

Mail od neznámeho

Pred dvomi týždňami mi prišiel mail od, pre mňa dovtedy neznámeho človeka, požiadal ma v ňom o osobné stretnutie a chcel sa so mnou rozprávať o istej osobe, ktorej som sa venovala vo svojich blogoch. Priznám sa, so stretnutím som dlho váhala. Jednak som napríklad nevedela, odkiaľ ten človek má môj súkromný mail. Snažila som si teda toho človeka aj preklepnúť na internete, údaje, čo mi o sebe povedal, síce sedeli, ale stále som si nebola istá, či to na mňa len z nejakého dôvodu „nehrá“.

Nakoniec som počúvla svoj šiesty zmysel a na stretnutie som išla. Už po dvoch minútach rozhovoru som vedela, že som urobila dobre. Dozvedela som sa veľmi zaujímavé informácie o činnosti istej osoby s presahom mimo Banskej Bystrice. Už počas stretnutia s dotyčným človekom sme sa bavili, ako s informáciami, ktoré obaja máme naložíme. Nakoniec sme sa rozlúčili s tým, že budeme čakať, ako sa situácia bude vyvíjať a že zostaneme v kontakte.

Ja som informácie, ktoré som získala na spomínanom stretnutí posunula ďalším ľuďom v Banskej Bystrici, v ktorých mám dôveru a na moje prekvapenie som od nich získala v tejto súvislosti nové fakty , ktoré mi len poslúžili na dotvorenie si akejsi mozaiky. Stále som však nevedela, ako s tým všetkým naložiť. Do toho mi prišiel mail, od človeka mimo Banskej Bystrice s istou rozhodujúcou informáciou. Od tohto momentu som vedela, že musíme niečo urobiť. Sama som si absolútne netrúfala niečo začať riešiť v tejto veci na vlastnú päsť, a tak ma napadlo napísať Marekovi Vagovičovi a poskytnúť mu informácie, ktorými disponujem ja a aj človek, s ktorým som mala vtedy stretnutie. Obaja sme totiž nadobudli pocit, že by z toho mohol byť dobrý článok, v ktorom by sa na verejnosť dostali zaujímavé fakty o činnosti určitej osoby.

Minulý piatok som napísala Marekovi Vagovičovi, v nedeľu mi odpísal, ja som obratom odpovedala, na čo sa ma pýtal. Na druhý deň, v pondelok, prišla tá hrozná správa o vražde novinára Jána Kuciaka.

Neverím tomuto štátu

Neviem, či sa niekto z Aktuality.sk v súčasnej situácii bude zaoberať informáciami, ktoré sme poskytli investigatívnemu novinárovi a ani to nie je v tejto chvíli vôbec podstatné.

Vďaka tejto mojej skúsenosti som si uvedomila, že dvaja občania tohto štátu (ja a človek, ktorý ma kontaktoval) sa so závažnými informáciami, ktorými disponujeme, neobrátime na nejaký orgán štátu, či už políciu, prokuratúru, nejaký úrad, atď. Priznám sa, to ma ani len nenapadlo.

Ale okamžite a bez váhania som napísala človeku, ktorého som stretla raz v živote a ktorému verím. Napísala som novinárovi, za ktorého hovorí jeho práca, jeho články, jeho kniha.

A aj pri písaní tohto blogu som si uvedomila, že ja už viac tomuto Štátu neverím.

Neverím premiérovi tohoto štátu Róbertovi Ficovi, keď ponúka milión eur tomu, kto poskytne relevantné informácie, ktoré povedú k dolapeniu vraha novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Neverím ministrovi vnútra tohoto štátu Róbertovi Kaliňákovi, ktorý vyhlásil, že jeho rezort aj bezpečnostné zložky urobia všetko preto, aby boli páchatelia tejto úkladnej vraždy novinára odhalení.

Neverím generálnemu prokurátorovi tohoto štátu Jaromírovi Čižnárovi a jeho sľubom, že ak novinára Kuciaka zabili pre jeho prácu, rozpúta tu peklo.

Neverím policajnému prezidentovi tohoto štátu Tiborovi Gašparovi, o ktorého švagrovi Miroslavovi Bődőrovi, písal vo svojich článkoch aj zavraždený novinár Ján Kuciak.

Verím novinárom

Verím novinárovi Eugenovi Kordovi, ktorému sa ako „nepohodlnému“ novinárovi v 90. rokoch vyhrážali, že mu zabijú syna. Verím Kordovým slovám, ktoré povedal v súvislosti s vraždou reportéra Jána Kuciaka: „Netvrdím, že to má na svedomí Robert Fico alebo Róbert Kaliňák. Ale majú na svedomí to, že nevyšetrujú, čo by mali. Výsledkom práce policajného prezidenta Tibora Gašpara je, že najvplyvnejšia časť polície slúži oligarchom a najmocnejším podvodníkom. … Sme mafiánsky štát od jeho vzniku, s krátkymi prestávkami za vlád Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej, ktoré sa snažili niečo s mafiánmi robiť. Lenže hrubokrkých teraz nahradili biele goliere, ktoré mafiánov kryjú.“

Verím novinárovi Tomovi Nicholsonovi, ktorý v rozhovore pre Denník N hovorí, že Jána Kuciaka mohla zavraždiť talianska mafia s väzbami na slovenských politikov.

Verím novinárovi Ferovi Múčkovi z portálu postoj.sk, ktorý píše o tom, ako na východnom Slovensku zrejme pôsobia členovia talianskych mafiánskych rodín Vadala a Roda z Kalábrie. Čerpali miliónová eurofondy z Pôdohospodárskej platobnej agentúry a podnikali so súčasnou asistentkou premiéra Fica Máriou Troškovou a aj so súčasným sekretárom Bezpečnostnej rady štátu Viliamom Jaseňom.

Verím novinárom v  denníku Sme a v Denníku N, ktoré  píšu o možnom prepojení talianskej mafie na najvyššie slovenské politické špičky. Zavraždený novinár Ján Kuciak sa totiž v posledných mesiacoch zaoberal aj pôsobením ľudí blízkych talianskej mafii ´Ndrangheta na Slovensku a ich vzťahmi z minulosti s hlavnou štátnou radkyňou premiéra Róberta Fica Máriou Troškovou. ´Ndrangheta je najmocnejšou mafiánskou skupinou v Taliansku, obchoduje so zbraňami, falšuje peniaze, tovar, vydiera.

Portál Aktuality.sk už avizoval, že Kuciakov článok o pôsobení talianskej mafie na Slovensku, ktorý dlhodobo pripravoval, zverejní v čo možno najkratšom čase.

Ďakujem …

Chcela by som sa poďakovať Jánovi Kuciakovi, ak sa teraz na nás niekde z hora díva za to, že mal odvahu robiť Slovensko lepším. Ďakujem mu za to, že sa nebál hľadať pravdu a písať pravdu.

Za svoju odvahu a túžbu po spravodlivosti a pravde zaplatil tú najkrutejšiu daň.

Ján Kuciak a Martina Kušnírová položili svoje životy za to, aby sme my mohli žiť v lepšej krajine.

Píšem tieto riadky, mám pred sebou tváre týchto dvoch mladých ľudí, Jána a Martiny, ktorých čakala v máji svadba a mali ešte celý život pred sebou….  A plačem…

Česť ich pamiatke.

Nikdy nezabudneme….

Autor blogu:
Narodila som sa a vyrastala v Žiline. Študovala som politológiu a medzinárodné vzťahy na Fakulte sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe a na Universidad Complutense v Madride. Od roku 2003 s manželom žijeme v Banskej Bystrici, kde spolu vychovávame naše štyri deti. Profesne pôsobím v mimovládnom sektore, momentálne pôsobím v projekte zameranom na sociálnu oblasť. Celý život sa zaujímam o veci verejné. Chcela by som, aby moje deti vyrastali v slušnej a dobre spravovanej spoločnosti.