Banská Bystrica má za sebou viac než 120 rokov zaujímavej technickej histórie. Veľmi sa ňou však nechváli.
Historické okienko, informatika spätá s Bystricou:
- 1864 – v Tajove sa narodil Jozef Murgaš.
- 1904 – Murgaš získal patenty na princípy bezdrôtovej telegrafie.
- 1947 – Vzniká tu dielňa na výrobu transformátorov. Po znárodnení sa začlení do podniku Tesla.
- 1968 – vzniká národný podnik TESLA Banská Bystrica. Postupne sa orientuje na zariadenia na prenos dát a výpočtovú techniku.
- 1976 – Vznik pobočky Výskumného ústavu spojov (VÚS), zameraný na telekomunikácie, rádiokomunikácie a súvisiaci výskum.
- 1979 – TESLA Banská Bystrica sa mení na Závody výpočtovej techniky B. Bystrica – ZVT. Mesto sa stáva jedným z významných slovenských centier vývoja, dizajnu a výroby výpočtovej techniky.
- 80. roky – ZVT vyrába počítačové systémy SMEP, periférie, zariadenia na prenos dát a ďalšiu výpočtovú techniku. Vyše 4 600 zamestnancov.
- 1987 – začína sa výroba PP 06, IBM PC kompatibilného počítača, ktorý je uvádzaný ako prvý osobný počítač vyrábaný na Slovensku; vyrábal sa aj v ZVT Banská Bystrica.
- 1991 – vzniká sieť SANET. Banská Bystrica je jedným z jej kľúčových uzlov a spojenie s Prahou sa stáva zásadnou cestou slovenských dát do zahraničia.
- 13. február 1992 – oficiálne pripojenie Československa k internetu. Prvé slovenské pripojenie išlo práve cez router v Banskej Bystrici.
- 1992 – linka Banská Bystrica – Praha je zvýšená na 19,2 kb/s a nasadený je router Cisco MGS.
- 1994 – Z Bystrice do Prahy je spustená prvá 64 kb/s linka SANET-u.
- 2024 – Stredoslovenské múzeum v Thurzovom dome otvára moju výstavu Od telegrafu k internetu, kde vznikli prvé nápady zo strany verejnosti na stálu expozíciu
- dnes – v Banskej Bystrici stále pôsobí VÚS/Inštitút elektronických komunikácií, technologické firmy, Katedra informatiky UMB a školy technického zamerania:
- Sredná priemyselná škola Jozefa Murgaša
- Stredná odborná škola informačných technológií
- Stredná odborná škola elektrotechnická, organizačná zložka Spojenej školy
Komunita ľudí z vedeckej aj komerčnej sféry
Banská Bystrica má pomerne silnú komunitu ľudí, ktorí sa venujú histórii počítačov a telekomunikácií.
Doc. Ing. Martin Šperka, PhD., spätý s Banskou Bystricou a dnes vedúci Múzea počítačov SAV, sa histórii slovenskej výpočtovej techniky venuje profesionálne a dlhodobo presadzuje aj myšlienku múzea informačných a komunikačných technológií v Banskej Bystrici.
Potom sú tu zberatelia, ktorí majú výnimočné komponenty a prístroje, dokonca prototypy či zariadenia s výrobnými číslami končiacimi …001. Spomeniem Ing. Júliusa Ormisa, doc. Ing. Ľudovíta Trajteľa, PhD., Ing. Mariána Múku, nejakou zbierkou disponujem aj ja a určite som na ďalších zabudol.
A máme ešte niečo cennejšie, ľudí, ktorí túto techniku priamo navrhovali a vyrábali. Pamätníkov, konštruktérov, dizajnérov a vývojárov bývalých ZVT. Spomeniem napríklad Ing. Viliama Slobodníka či Miloslava Haška, s ktorými sme sa o vývoji bystrickej výpočtovej techniky rozprávali aj počas výstavy Od telegrafu k internetu.
Ozývajú sa ľudia ochotní pomôcť s financovaním, organizáciou, ale aj odovzdať svoje zbierky či jednoducho to, čo im roky leží v garážach a skladoch. Oslovila ma aj spoločnosť TeleDat, ktorá má záujem organizačne a možno aj finančne pomôcť pri vzniku múzea. Zapájať sa môže Fakulta prírodných vied UMB a pomôcť vie aj BBX (Rebit).
Na fotografii vidíte ikonický stolík z rysovacieho stola spomínaných pánov.
Náplň múzea
Samozrejme hlavnou činnosťou múzea je prezentovanie exponátov. Avšak moderné múzeum nie je len sterilný pasívny priestor. Moja predstava je maximálna interaktivita a čo najviac funkčných exponátov, ktoré si návštevník môže reálne „omacať“.
Pridružené aktivity:
- technologické workshopy,
- účasť návštevníkov na renovácii exponátov v dielni,
- besedy s pamätníkmi, vývojármi a nadšencami.
Pri dostatočne veľkorysých priestoroch by pri múzeu mohol vzniknúť aj hackerspace, ktorý na takúto formu múzea prirodzene nadväzuje. Miesto, kde sa stretávajú technologickí nadšenci a majú k dispozícii spájkovačky, meracie prístroje, 3D tlačiarne, mikroskopy, výkonné počítače a ďalšie technické zázemie.
Aké zázemie múzeum potrebuje?
Expozície majú byť interaktívne, zariadenia podľa možností funkčné a v tomto stave aj udržiavané. Súčasťou múzea preto musí byť dielňa na renováciu a opravy exponátov, sklad, administratívna miestnosť, sociálne zázemie a pri múzeu tejto veľkosti aj primeraný vstupný priestor.
Samotnú expozičnú plochu si viem predstaviť na ploche ideálne okolo 1 000 m². Dôležitá je dobrá dostupnosť a parkovanie. Máme prvé ponuky od firiem, ktoré by boli ochotné pomôcť s rekonštrukciou a technickým vybavením priestorov.
Fajn by bolo, keby projektu pomohol Banskobystrický samosprávny kraj, mesto Banská Bystrica, niektorá zo škôl alebo iná lokálpatriotická inštitúcia.
A čo Medený hámor?
Mimoriadne zaujímavým priestorom by bol Medený hámor. Banskobystrický samosprávny kraj oznámil zámer umiestniť sem TUMO – centrum digitálnych a kreatívnych technológií pre mladých od 12 do 18 rokov. Celý areál sa má postupne profilovať ako miesto pre technológie, kreativitu a rozvoj talentov.
Prepojenie s múzeom informatiky a telekomunikácií mi príde takmer prirodzené. Medený hámor by rozprával o priemyselnej minulosti mesta, múzeum o jeho technologickej minulosti a TUMO o technologickej budúcnosti. Ťažko si predstaviť miesto, kde by tieto tri veci dávali väčší zmysel vedľa seba.
Záver
Ľudí máme, exponáty máme, príbehy máme. Chýba nám priestor.
Ak sa ktokoľvek cítite, že by ste vedeli pomôcť, priestorom, exponátmi, prácou, alebo kontaktmi, ozvite sa mi: rkubik@umb.sk
Zdroje
[1] Doc. Ing. Martin Šperka. PhD., Prečo múzeum komunikačnej a informačnej techniky v Banskej Bystrici
http://msperka.sk/iktmuzeum/iktmuzeum.pdf
[2] Spojená škola, Stredná odborná škola elektrotechnická
https://sosebb.edupage.org/news/?eqa=bmV3c2FyY2hpdmVmPTIwMjQtMDU%3D#
[3] Podcast BBFM Rádia: https://skpodcasty.sk/podcasty/popoludnie-s-bb-fm-rozhovory/epizoda/interaktivna-vystava-od-telegrafu-k-internetu-zaujme-nielen-deti/
