Pozrime sa na tvorbu mesta aj z pohľadu dostupnosti základných škôl. Škola je centrom spoločenského, kultúrneho a športového života komunity. Je to jej samotné jadro, ktoré komunitu môže výrazne posilniť a prispievať tak k jej udržateľnosti a odolnosti, ale i bezpečnosti. V rozvoji nášho mesta asi dosť podceňujeme túto úlohy školy. Vidíme to aj z pohľadu dostupnosti škôl pri rozvoji novej bytovej výstavby.
V našom meste máme 11 základných verejných škôl zriadených samosprávou, 2 špeciálne, zriadené štátom, 2 cirkevné a 5 súkromných. Kým súkromné a cirkevné nemajú svoje spádové obvody a navštevujú ich deti z ľubovoľného miesta bydliska, tak mestské základné školy majú vymedzené svoje spádové školské obvody. To znamená, že tie školy navštevujú nielen deti Banskej Bystrice, ale aj zo spádových okolitých obcí. To si samozrejme vyžaduje zabezpečenie dopravy pre dochádzku detí z okolitých obcí do škôl. Žiaľ tá doprava sa zabezpečuje takmer výhradne osobnou automobilovou dopravou.
Nechajme teraz bokom školské obvody a pozrime sa na potenciál šôl pre budovanie a rozvoj komunít. Aby škola mohla plniť túto funkciu musí byť v jadre obytného okrsku a musí byť peši dostupná v primeranej dochádzkovej vzdialenosti – optimálne cca 10 min. Keď si nakreslíme tie dochádzkové izochrómy k jednotlivým jedenástim základným školám, dostaneme obraz pokrytia územia nášho mesta ich dosahom. Ako vidieť z obrázka je najintenzívnejšie pokryté územie centra mesta a Uhliska, kde sú spolu 4 školy. Druhé najlepšie pokrytie má severná časť mesta – sídlisko Rudlová- Sásová, vrátane pôvodných obcí. Tu sú tri základné školy a ešte aj špeciálna a okrem toho aj dve súkromné. Pomerne dobre je školami pokrytá i západná časť mesta – Fončorda a Podlavice, kde sú tri mestské školy, jedna súkromná a jedna cirkevná. Najhoršia situácia je v južnej časti mesta, kde je len jedna základná, hoci najväčšia škola v Banskej Bystrici. Tá okrem Radvane pokrýva aj časti mesta Kráľová, Kremnička, Rakytovce a Iliaš, ale aj nové lokality bytovej výstavby Pršianska Terasa a Suchý vrch. Tu je väčšina detí odkázaná na dochádzku do školy dopravným prostriedkom, najčastejšie osobným autom.
Z rozmiestnenia škôl a ich pešej dostupnosti je zrejmé, že nie všetci obyvatelia nášho mesta majú rovnaké šance budovať si svoju komunitu okolo svojej školy. A nie každá škola má vybudované dobré pešie napojenia. Bezpečnosť v blízkosti škôl narúšajú práve rodičia privážaujúci deti autom. Najvhodnejšie podmienky, preto aby sa škola stala centrom kumunitného života v ideálnej pešej dostupnosti majú školy v Podlaviciach a na Uhlisku, školy v Rudlovej-Sásovej – Pieninská a Sitnianska a školy na Fončorde – Moskovská a Spojová – teda školy na sídliskách. Aj pri týchto niektorých školách však platí, že je potrebné dobudovať ich bezpečné pešie prepojenia.
Ako však riešiť tie značné nepokryté územia pešiou dochádzkou do základných škôl? Sú títo obyvatelia menej cenní a nemajú nárok zažiť plnohodnotný komunitný život? Nemalo by mesto pri plánovaní rozvoja dbať aj na tento aspekt života obyvateľov. Nemali by sme plánovať rozvoj tam, kde sú školy, alebo tam, kde plánujeme rozvoj mimo dosah školy, naplánovať školu? Určite sa dajú nájsť riešenia, len sa treba týmto problémom zaoberať. Alebo to nechávame na súkromný sektor? Uvedomuje si vedenie Mesta, že takýmto plánovaním rozvoja, vytvára neprimeraný nárast osobnej automobilovej dopravy, spojený so znečistením a prehrievaním ovzdušia a hlavne nevytvára vhodné podmienky pre zdravý a kvalitný život rodiny i komunity? Už sme úplne stratili zmysel pre tvorbu funkčného a kvalitného mestského priestoru pre obyvateľov a tvorbu mesta vnímame len ako developerske projekty bytovej výstavby? Zabúdame na to, že máme tvoriť priestor pre kvalitný život ľudí a nie sa predháňať, kto viac a prv postaví bytov? Je paradoxom, že to kvalitné prostredie pre rozvoj školskej a občianskej komunity nám vytvorili akurát tak socialistické sídliská.
