Roky sa zamýšľam nad tým, prečo toto mesto, ktoré som si vybral za mesto svojho života, v posledných rokoch tak upadá. Určite je to dôsledok aj mnohých zlých rozhodnutí po novembri 1989, ktoré poškodili imidž i hodnoty tohto mesta, ale aj povojnového vývoja. 

Otázka znie, prečo a čo vyvolalo takýto nekultúrny a neodborný prístup k hodnotám mesta a k tvorbe jeho mestského prostredia. Jednou z možných príčin je aj obrovský nárast počtu obyvateľov za obdobie socializmu – od 14.000 na takmer 85.000., Našlo tu nový domov množstvo  vidiečanov, ktorí si priniesli zo svojich pôvodných domov iné návyky a iný spôsob života, ktoré prevalcovali pôvodných mešťanov a ich mestský životný štýl. Vniesli sem inú kultúru žitia a brali mesto také ako bolo a ako sa menilo prílevom nových obyvateľov.  Nik sa nezamýšľal nad kontinuitou jeho vývoja a vplyvmi historických udalostí na tvár a charakter mesta. Za posledné trištvrte storočie sa tu udialo mnoho nevhodných zásahov, ktoré poškodili jeho historické hodnoty. Nastal čas tieto hodnoty usporiadať v ich historických súvislostiach a logike v tvorbe priestorov. Treba nám mesto očistiť od nánosov poškodzujúcich jeho hodnoty a zároveň aj podvedome ovplyvňujúce myslenie a rozhodovanie  o jeho rozvoji.

Každému je jasné, že najväčšiu historicko-kultúrnu stavebnú hodnotu predstavuje historické jadro, ktorého základy vznikli v stredoveku. Stredovek bol pre mesto najvýznamnejším obdobím. A to nielen vznikom historického jadra s najkrajším námestím, ale aj vznikom  Fuggerovsko-Thurzovskej spoločnosti, prvého ranokapitalistického zariadenia na svete, ktoré Banskú Bystricu preslávilo po celej zemeguli.  Nik asi nemôže pochybovať o tom, že tieto dve najvýznamnejšie historické hodnoty patria k sebe. Lenže my namiesto pamätníka vzdávajúce hold Fuggerovi a Thurzovi, máme na tomto historickom námestí  predzvesť sovietskeho tlaku na náš povojnový vývoj v podobe pamätníka oslobodenia mesta červenou armádou. To bol prvý krok, ktorý vniesol do hodnôt nášho mesta i duchovna obyvateľov dirigizmus, nelogičnosť a krivenie histórie i hodnôt.

Historicky tou najzákladnejšou udalosťou mesta bolo udelenie mestských práv Belom IV. v roku 1255. Je chvályhodné, že poslanci pri 760 výročí udelenia mestských privilégií rozhodli o vytvorení sochy tomuto uhorskému kráľovi. Socha bola odhalená v roku 2021 a bola vytvorená aj zásluhou verejnej zbierky.  A aj jej umiestnenie je dôkazom, ako si vieme uctiť hierarchiu hodnôt. Socha zakladateľa mesta namiesto toho, aby bola umiestnená  pri vstupe do historického jadra, alebo aspoň hradného areálu, čo by zodpovedalo je významu pre vznik mesta,  je umiestnená za chrbtom Barbakanu. Ako by sme sa zaňho hanbili a ukryli pred zrakmi obyvateľov i návštevníkov mesta…

To sú len dva najzávažnejšie príklady krivenia vzťahu k historickým hodnotám a osobnostiam vo vzťahu k histórii a tvorbe mestského prostredia, ktoré podvedomie krivia aj vzťah a úctu obyvateľov k hodnotám mesta.

Ale máme aj dobrý príklad súladu významných osobností mesta s mestským priestorom. Na námestí Štefana Mosesa bolo pri príležitostí 750 výročia udelenia mestských práv (v roku 2005) odhalené súsošie Štefana Moysesa a Karola Kuzmányho. Toto súsošie má pre nás aj iný odkaz hlavne v tejto rozpoltenej spoločnosti – odkaz o spolupatričnosti a spojení, nakoľko katolícky biskup a evanjelický kňaz boli zakladateľmi Matice slovenskej a je prvými predstaviteľmi.

Obyvateľmi mesta je  najvyššie hodnotenou historickou udalosťou Slovenské národné povstanie. Jeho význam a hodnotu prezentuje unikátne architektonické dielo Dušana Kuzmu – pamätník SNP, v ktorom sídli aj Múzeum SNP. Jeho dominantná poloha na vyvýšenine nad parkom v osi niekdajšieho kanála končiaceho Námestím Slobody, predstavuje druhý najvýznamnejší mestský priestor. V tej významnej kompozičnej osi mesta bol za socializmu umiestnený pamätník V. I. Lenina, ktorý však so slobodou má veľmi málo spoločného. Našťastie bol po nežbej revulúcii odstránený. Ak chceme hierarchicky usporiadať hodnoty mesta, tak určite k Námestiu Slobody prináleží pamätník oslobodenia mesta. Hodí sa sem nielen hodnotovo a významovo, ale aj kompozične. Ten pylón v osi rozpoltenej hmoty pamätníka SNP by  vytvoril veľmi vhodný kompozičný a výtvarný akcent a zvýšil by estetickú i významovú hodnotu tohto druhého najvýznamnejšieho priestoru mesta.

Pokrivené vzťahy k hodnotám a udalostiam mesta sa odrážajú aj na nerešpektovaní územno-priestorových a prírodných hodnôt mesta. K tým najvýznamnejším patria  Urpín a Hron, ale aj jeho prítoky. Kým Urpín sa podarilo zachrániť pre zastavaním, tak Hron sa nepodarilo ochrániť, napriek významným občianskym protestom, pred brutálnym  obkolesením betónovým múrom, čím sa zásadným spôsobom eliminovalo využite Hrona ako mestotvorného prvku.

Osobitnú pozornosť si zasluhujú aj prítoky Hrona. Oni majú nielen hodnotu identity a jedinečnosti mesta, ale aj nezastupiteľný význam v prevetrávaní tohto takmer bezveterného mesta. Tou kľúčovou hodnotou je, že prepájajú centrum mesta so sídliskami a s prírodným zázemím, prírodnými biokoridormi. Takú jedinečnú hodnotu nemá žiadne mesto. Je veľká škoda, že tieto hodnoty sa nerešpektujú a biokoridory sa narúšajú zástavbou, či je to Tajovský potok, alebo Bystrička, ale najväčší zásah je to Rudlovského potoka, ktorý je takmer celý skanalizovaný. Je to ozaj prejavom nekultúry, keď si ničíme hodnoty tvoriace našu identitu.

Najvýznamnejšiu mestotvornú hodnotu pre mesto z prítokov Hrona má niva okolo Tajovského potoka, ktorá je v územnom pláne mesta určená ako záväzná kompozičná urbanistická os a významný priestor vybavenosti so športovo-rekreačnou funkciou od ESC až po Lúčky v Podlaviciach.  Túto záväznú urbanistickú koncepciu poslanci mesta v grafickej časti v rámci Doplnku a Zmeny ÚPN č. 5 ńedodržali a pozemok bývalého ZAaRESu zmenili na polyfunkčnú funkciu a namiesto dvojpodlažnej zástavby navrhli tu 5-7 podlažnú. výstavbu…To využil devoeloper a navrhol tu obxtný súbor Je to nielen v roupore so záväznou urbanistickou koncepciou, ale aj s územným plánom VÚC Banskobystrického kraja (p. obrázok). Takto sa pokrivené vzťahy k hodnotám mesta prejavujú aj v urbanistickom rozvoji a ničia sa najvýznamnejšie mestotvorné priestorové hodnoty.

To je len pár prikladov ako si nedokážeme uctiť a využiť hodnoty nášho mesta pre jeho prosperujúci rozvoj a ako krivíme svoju vlastnú históriu a identitu.

Ak chceme ozaj zastaviť úpadok mesta, tak sa musíme vrátiť k jeho hodnotám a očisť ho nánosov historických pochybení v jeho vývoji. Ináč bude mesto ďalej upadať a vyľudňovať sa a nebude príťažlivé ani pre ľudí a ani pre investorov. Vráťme mestu jeho pôvodnú tvár a ochráňme jeho historické a prírodné hodnoty. Dajme do priestorového súladu históriu, udalosti a osobnosti, ktoré ju tvorili. Tým prispejeme aj k jeho duchovnej očiste.

Autor blogu:

Rusnák Peter

Som hrdý Radvančan - už 40 rokov a preto i prídomok Radvanský. Som architekt-urbanista, pracoval som v oblasti územného plánovania a postupne som sa reprofiloval na particiaptívneho plánovača v územnom a regionálnom rozvoji. Angažujem sa aktívne vo veciach verejných na úrovni Slovenska, kraja i mesta. Som riaditeľom neziskovej organizácia Interaktívna škola urbanizmu a plánovania (IŠUP, n.o.) a členom Komisie MsZ pre modernú samosprávu.