Chodievam s priateľmi na pracovné obedy do centra Bystrice. Dobré lokálne podniky, kvalitné jedlo, trištvrte hodinka v príjemnej spoločnostiMám to rád. Človek si sem – tam pritom
uvedomí, že sa nemá až tak zle, keď si môže dovoliť takto sa von najesť.  Nikdy však nezabúdam na tých, ktorým toto dožičené nebolo. Som vďačný, že už nemusím riešiť existenčné problémy, no zároveň viem, čo to znamená prejsť si tým najhorším. Tiež som si prežil svoje. Možno aj práve preto si všímam veci, ktoré veľa iných ľudí prehliadne... 

02blog A presne toto sa mi stalo aj dnes. Spokojný som sa vracal z obeda do práce cez Dolnú ulicu. Už z diaľky som si všimol staršiu pani. Bola na vozíčku. Nie, nevyzerala ako spokojní nemeckí dôchodcovia či ako človek bez problémov. V jej tvári bolo vidieť smútok, v očiach trápenie. Ako som sa približoval, zbadal som, že tá starenka sedí na tom vozíčku rovno pred záložňou. Ako som následne zistil, pred záložňou, v ktorej jej manžel snažil založiť retiazku. Zostal som z toho zamrazený, a napriek peknému dňu ma vrátilo do oveľa menej peknej reality. Reality, v ktorej žijú u nás mnohí ľudia…

 Opäť vo mne začalo “vŕtať” to naše mediálne známe “CT-čko”. A nielen to. Veď predsa všetci vieme, že to CT je len vrcholom ľadovca. Hnevám sa na to. Zlostí ma, ako pristupujú naši politici k vedeniu tejto krajiny. Ako tolerujú a niekedy dokonca aktívne podporujú rozkrádanie verejných financií. Ako s tým naši vyšetrovatelia, prokuratúra a súdnictvo nič nerobia. Keď nám Európska únia stopne všetky štrukturálne fondy pre korupciu, prokuratúra nad tým len mávne rukou.

 Všadeprítomný klientelizmus hubí našu krajinu, naše zdravie, naše životy. A čo je najhoršie: ľuďom, unaveným denno-denným zabezpečovaním základných potrieb, to už ako keby ani nevadí…

 Zasa sa ale blíži deň, kedy s tým môžeme niečo spraviť. Aspoň niečo malé.  Voľby. Dá sa nimi pritlačiť na tých, ktorí dopustili, aby sa diali v našej republike tieto veci. Resp. rovno im v nich povedať: “Už dosť!”. Už túto sobotu môžeme zmeniť naše obce a mestá a nasmerovať ich k rozumnejšej budúcnosti. Začnime v samosprávach. Nedovoľme, aby sa viac opakovali rôzne „čierne utorky“ http://www.bbalternativa.sk/tag/cierny-utorok-banska-bystrica/ , aby mesto podpisovalo nevýhodné zmluvy… Začnime zmenou u nás, v Banskej Bystrici, a očistime naše mesto od korupcie a klientelizmu. Ak sa nám to podarí, môžeme zmeniť aj Slovensko. A namiesto predražených verejných obstarávaní si budeme môcť dovoliť lepšie školstvo, zdravotný, sociálny systém. Platí tu totiž priama úmera – čím menej peňazí pre kmotrov z Košíc a Karibiku, tým lepší vozík a kvalitnejšie lieky (aj) pre babičku z Dolnej ulice.

Poďme v sobotu voliť, a zmeňme aspoň svoje najbližšie okolie.

Autor blogu:

Pavol Strhák

organizátor protestu Gorila v B. Bystrici, člen Banskobystrickej alternatívy a nezávislý kandidát na poslanca Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici vo volebnom obvode č.4 (Iliaš, Kráľová, Kremnička, Radvaň, Fončorda, Rakytovce)