O PARTICIPÁCII

Časť druhá

Moje blogovanie, ako som sľúbil, pokračuje. K témam mládeže, životného prostredia a ich formovaniu cez participatívne procesy dnes pridám ďalšie – vizuálnu stránku nášho malebného mestečka a jeho zeleň, verejné priestory či úvahu o tom, prečo aktívni ľudia v našom meste chápu participáciu po svojom.

 

Vizuál mesta alebo ako identita mesta vedeniu nič nehovorí

 

Po niekoľkých rokoch príprav a realizácií vstúpila radikálne do centra mesta protipovodňová ochrana Banskej Bystrice. Na úrovni mesta však na nej neparticipoval nik, hádam len v momente, keď odsúhlasovalo farbu a povrch použitého betónu. „Čak to hádam naháme na odborníkov a odborníčky“… a tak odborníci dumali a vyhútali múr. O tom o koho ide svedčí aj tento článok:

https://www.aktuality.sk/clanok/847103/na-nove-sidlo-vodohospodarov-sli-miliony-teraz-zamer-prehodnocuju/

Čo sme čakali a čo sme dostali.

Projekt „múru nárekov“ pri rieke, čo Hronom bývala, sa pritom menil za pochodu tak často, že sa obyvatelia na ňom mohli hádam aj spolupodieľať. Teraz je nábrežie stále v štádiu rozpracovanosti. Pribudli vŕby, ktoré budú po čase na úzkom korze zavadzať… ak to vôbec v tých plytkých betónových lôžkach vydržia a prežijú. Chodník vydláždený vkusnou dlažbou, nepochopiteľne končí pri prečerpávacej stanici (mimochodom, neviem či viete, ale v prečerpávačke chýbajú čerpadlá, teda v prípade povodne budeme kýblikovať…). Potom divne, cikcakovito, pokračuje asfaltom k autobusovej stanici, ktorá je otočená chrbtom k železničnej stanici. Lavičky, tie snáď niekedy pribudnú, lebo vizualizácia ich na tzv. promenádu sľubovala. No a betónová jazva na Hrone? Tá bohužiaľ pre generácie boomerov, mileniálov a generácie X a Y ostane tiež. Tak ako nepodarená autobusová stanica, kde pán primátor zabudol participovať s desiatkami bystrických architektov a architektiek, ktorí ho upozorňovali, že je to zlé riešenie a má to byť naopak. Možno až naše deti generácií „Zet“ a „Alfa“ si poťukajú na čelo a dačo s tým urobia tak, ako to dnes robia klimatickú krízu vnímajúce vedenia európskych miest.

Labyrint peších koridorov, žiadna snaha o vizuál či detail.

Škoda, že protipovodňovú „jazvu storočia“ nevyužili predstavitelia mestského manažmentu aspoň na cykloprepojenie s centrom popri Hrone a s rodinnou cyklotrasou, ktorá by mala viesť (snáď raz) až do Zvolena. Pozor však na zníženú svetlú výšku prejazdu popod železničný most za halou B. Nie je tam žiadne upozornenie, tak aby ste náhodou neprišli o hlavu… Pozor, na meste sa nesťažujte, oni s tým nič nemajú… No a nedá mi nespomenúť aj nádherné premostenia, ktorými sa nábrežie Hrona pýši – napr. pri malej železničnej stanici, ale hlavne „edukatívne“ podchody, ktoré sú ukážkou dlhoročnej „participácie“ mesta Banská Bystrica s príslušnými inštitúciami, ktoré majú podchody vo svojej správe.

Zjazvené nábrežie krásnej rieky Hron.

Verejné priestory – vieme ako na ne?

 

Ešte v roku 2016 sa partie okolo Petra Fehéra zo Zelenej hliadky a Diany Javorčíkovej z Okrášľovacieho spolku už nemohli dívať, ako sa dekády rokov ignoruje čarovné miesto historického parku a mení sa na stoku. Zobrali montérky, štetce, lopaty a dali svojpomocne park dokopy.

https://bbonline.sk/na-prvom-dni-projektu-natri-si-svoju-lavicku-aj-dvoj-rocna-dobrovolnicka/.

Dlhoročne dobrovoľnícky aktívna Diana Javorčíková, spolu s aktívnymi Banskobystričanmi.

Rovnako po rokoch nato, občania zo Severnej, na čele s aktívnymi manželmi Mazancovcami, si zaumienili, že si vysadia zelenú oázu medzi bytovkami… lebo pľuha klíma! Spravili preto všetko, získali podporu komunity, peniaze, zaangažovali mestské služby a vo svojom voľnom čase a vlastnými rukami zorganizovali akciu, aká v Banskej Bystrici nemá páru. A zavládla panika na úrade – „Hádam ni bez nás, čak nás treba!” a vyhrnuli rukávy pán viceprimátor a utekali fúrikovať, kopať, hrabať, i peniažky pán primátor tri dni pred nezastaviteľnou akciou ponúkať z mestského. Pritom zo svojich pozícii niekoľkoročného riadenia majú dosah na všetky, rokmi zanedbávané vnútrobloky v meste.

A prišli veru naši radní ako na to – treba nám v meste vytvoriť Zelené oázy … Ó pardon, to je ten prvý názov, ktorý bol žiaľ nešťastne „vymyslený“, lebo ho používa Nadácia Ekopolis (sídliaca v našom meste) na grantovú schému, ktorú administruje hádam už 20 rokov… Tak znova. Rozhodli sa vytvárať spolu s obyvateľmi tzv. Zelené sídliská, kde si pre mňa z nepochopiteľného dôvodu, opäť vybrali tie najzelenšie vnútrobloky…

 

Ale čo s verejným priestorom? Výzvy na ich revitalizáciu boli dve. Nestihli sme ani jednu. Takže ako ďalej? Mesto si vezme ďalší úver a bude tvrdiť, že sa na tom pracuje, že má pripravené poctivé plány? Na čo sú nám, keď vedenie nedokáže spracovať projekt, ktorý obstojí a dostane zelenú aj s finančným krytím?

 

Jama pri MsÚ? Jama po závode Slovenka? Strašiak Tesco v Radvani? Strieborné námestie, Námestie Slobody, Dom kultúry, amfiteáter a Medený Hámor…? Nie, nie… banskobystrickí radní spustili pred voľbami radšej projekty revitalizácií vnútroblokov. Pod heslami zelené, vodozádržné, komunitné a hlavne… participatívne. Všetko vzletné slová čo ohrejú srdiečko každého aktivistu, pohladia duše stromoobjímačov (ako som aj ja). Druhý podrichtár Milan Lichý prihlásil Banskú Bystricu do prestížneho projektu Open Government Partnership Network https://www.opengovpartnership.org/ogp-local/, ktorý je o zapájaní ľudí do chodu a smerovania mesta a vedenie pripravilo aj stretnutia, kde informovali občanov o projektoch, ktoré sa ich priamo dotýkajú. „Čak, veď chceme participovať, tak treba.“

Niekoľko mesačná snaha v predvolebnom čase o reštart komunikácie s verejnosťou.

Prebehlo x stretnutí, kde sa občania mohli hrať na architektov, krajinárov či dopravákov. Z podnetov vyplynulo, že obyvateľom ide hlavne o praobyčajnú údržbu vyplývajúcu zo zákona o obecnom zriadení – opraviť chodníky, lavičky, lampy, zeleň, čistotu… Mesto to predalo ako participáciu. Prizvali externistov z neziskovky Dialoque Centre, z ktorého sa neskôr niektorí stali zamestnancami úradu. Ako to celé dopadlo? Na prezentáciu projektov po vyše roku prišlo zopár obyvateľov. Pomer obyvateľ verzus úradník bol skoro 1:1.

Finále participačných tancov Banskobystrická verejnosť zdá sa odignorovala.

Vysúťaženie projektovej dokumentácie ozelenenia vnútroblokov nie je až taká závažná zákazka, aby zazmluvnenie malo trvať 8 a viac mesiacov… Čo potom ostatné projekty? Toľko sme participovali až nám pretiekli peniaze z výziev pomedzi prsty. Teraz máme participatívne pripravené oázy v šuplíkoch. To znamená, že budeme počúvať, že sú v štádiu rozpracovanosti.

Komunál je politika. A tá celoslovenská má roky priamo na Banskú Bystricu neblahý vplyv.

Participácia – nezáujem či sklamaná dôvera?

 

Prečo taká mala účasť? Obyvatelia nechcú participovať?  Možno ich odradilo to, ako to dopadlo vo finále s revitalizáciou dvoch veľkých vnútroblokov v Sásovej a na Fončorde. Participácia proforma, lacné výsledky za drahé peniaze. To by človeka znechutilo. Alebo napríklad participácia MsÚ na  viac ako 21 ročnú snahu obyvatelov BB o výstavbu chodníka a vyznačenie priechode v pre chodcov na Kostiviarskej ceste. ….. žiadosť od 9.4.2002 a stále nič. Mesto BB si berie v prípade výstavby chodníka v Kostiviarskej inšpiráciu z niekoľkých vlád SR ohľadom výstavby diaľnice z BA do KE.  Uvedenú cestnú komunikáciu sú nútení používať obyvatelia Kostivirskej( toto konštatovali aj ODI OR PZ SR) ako jedinú komunikáciu na prístup k zastávkam MHD. Zväčša starí občania a školopovinné deti. Možno aj preto sa občania do participácie s mestským úradom nezapájajú ?

Pešie koridory v našom malebnom mestečku je možné prirovnať k výstavbe diaľnic SR.

No nie je to úplne tak. Ľudia sa totiž zúčastňujú a riešia. Že čo? Zažil som stretnutie výboru mestských častí, ktoré sa pre veľký záujem nezmestilo do zasadačky a zaplnilo rokovací sálu mestského zastupiteľstva. Zažil som živú občiansku radu, zúčastnil som sa stavebnej komisie, kde obyvatelia zaplnili celú chodbu pred rokovacou miestnosťou.

Zaplnená sála MsÚ pri pozvánke na VMČ-centrum, svedčí o veľkom záujme občanov o verejné dianie. Téma? Samozrejme kanalizácia, chodníky. Na rozvoj nieje bohužiaľ priestor.

Aj z participácie Zelených sídlisk nakoniec vyplynula „len“ chýbajúca údržba. „Obyvateľky a obyvatelia bývajúci v okolí ulice Terézie Vansovej by uvítali, keby sa prostredníctvom projektu revitalizácie verejného priestranstva podarilo vytvoriť priestory pre voľnočasové aktivity, ako aj cesty a chodníky. Taktiež požadujú vyššiu kvalitu údržby zelene, viac lavičiek, lepšie osvetlenie i priestory na spoločné stretávanie sa. V rámci participatívneho procesu bolo navrhnuté aj navrátenie sochy Terézie Vansovej a obnova mestského opevnenia.“ Nezdá sa vám, že ide všetko o zanedbané a nesplnené úlohy MsÚ. Na to bolo potrebné oslovovať niekoľko mesiacov obyvateľov?

 

Čo teda teraz aktívni Banskobystričania riešia? Okrem absolútne zanedbanej údržby, zničenej nadzemnej či podzemnej infraštruktúry, stavu zelene či chaosu v parkovacej politike trápia Bystričanov hlavne veľké investičné zámery, ktoré sa objavili po voľbách ako huby po daždi. Áno. Mám na mysli napríklad štyri nové urbanistické štúdie. Niektoré z nich nekorešpondujú s územným plánom a pokiaľ sa zrealizujú, budú mať priamy negatívny dosah na každého obyvateľa Banskej Bystrice. Napriek plnej zasadačke, jedálni v ZŠ a námietkam obyvateľov – Bystričanov, na tieto ohlásené verejné prezentácie z MsÚ neprišiel nikto. Akoby to ani nebolo na ich území, ktoré spravujú…

Plná sála občanov ,pri prezentácii štúdie developerom, ktorých záujmy hájili len dvaja opozičný poslanci. Mediátorstvo prevzala ukážkovo Občianska rada.

Nuž, čo k tomu dodať. Príklady tiahnu. Dobrí lídri a líderky kráčajú spolu s tými, ktorí ich nasledujú pre ich víziu. Žiaľ, tu, v našom malebnom mestečku, sme zase raz odkázaní sa opäť najbližšie roky len potácať, podľa toho, aké témy budú „in“.

Téma participácie má v našom malebnom mestečku svoj komplikovaný, košatý príbeh.

Ešte sa k nemu vrátim.

S priateľským pozdravom hrdý Bystričan.

Fotogaléria: internet.

Autor blogu:

Tomas Kliment

Odborník v oblasti renovácie historických vozidiel. Fanúšik histórie, pamiatok a neúnavný zberateľ tém, ktoré sa týkajú stavu a tvorby vizuálneho a obsahového charakteru mesta a jeho fungovania. Nepriateľ gramatiky a byrokracie. Zdá sa, že všade bol, všetko vie, ale nie je tomu tak. Razí heslo: "keď neviem,tak sa opýtam." (Hlavne múdrejších od neho samotného. A tých je v jeho bezprostrednom okolí našťastie dostatok.)